Denník N

Francúzsku pôjde o oveľa viac ako o titul majstra Európy

Foto - ap
Foto – ap

Pre krajinu vo výnimočnom stave by víťazstvo na Eure mohlo byť rovnakým impulzom ako triumf na MS 1998.

Keď Francúzsko na domácom svetovom šampionáte pred osemnástimi rokmi porazilo vo finále Brazíliu 3:0, na Champs-Élysées oslavovalo viac ako milión ľudí. Najlepší hráč reprezentácie Zinedine Zidane, sympatický stredopoliar s alžírskymi koreňmi, bol najväčším hrdinom – po celom Paríži viseli jeho portréty, objavovali sa dokonca transparenty s nápisom Zidane Président.

Podľa prieskumov bol najmilovanejším človekom vo Francúzsku. Na tribúnach fanúšikovia kričali Vive la France, black-blanc- beur (Nech žije Francúzsko, čierno-bielo- beur – posledná farba symbolizuje deti severoafrických prisťahovalcov).

Futbalový úspech pomohol na zdôraznenie potreby rasovej tolerancie a súžitia menšín v dnes 67-miliónovej krajine.

Útočníka Thierryho Henryho o pár mesiacov neskôr oslovila staršia žena, ktorá sa mu poďakovala za najkrajšie momenty od čias oslobodenia. „Vtedy som si uvedomil, aký je šport mocný, aj keď tomu vôbec nerozumiem,“ povedal v dokumente BBC.

https://www.youtube.com/watch?v=KEFToKm7-98

Eufória z MS 1998 však napokon nepomohla k pozitívnej zmene. Zničili ju nepokoje na predmestiach a vzostup krajne pravicovej strany Front National pod vedením Jeana-Marie Le Pena.

Situácia pred tohtoročným Eurom bola ešte horšia, lebo všetci sa obávali teroristických útokov a vo Francúzsku je až do konca júla vyhlásený výnimočný stav.

Víťazstvo na Eure by preto malo obrovskú hodnotu, porovnateľnú s MS 1998. Ak Francúzsko finále s Portugalskom zvládne, vyhrá už tretí veľký turnaj na vlastnej pôde za sebou: prvým bolo Euro 1984.

V decembri som sa bývalého trénera francúzskej reprezentácie a Liverpoolu Gérarda Houlliera spýtal, či by Euro mohlo mať význam pre jednotu Francúzska. „Jednota tam už je. V tíme je veľa hráčov, ktorí pochádzajú z rôzneho prostredia a koreňov. Ak vyhráme, samozrejme, môžeme to použiť ako reklamu na zdôraznenie našej jednoty.“

Prípad Benzema

Podľa niektorých udalostí sa však Houllierove vyjadrenia ukazujú ako príliš optimistické. Dnešné Francúzsko je opäť rozdelené pre rasové spory, hnev v spoločnosti, vzostup radikálov a aj pre dôsledky finančnej krízy. V prípade Francúzska sú zásahy politiky do reprezentácie až nezdravo silné.

Na jeseň sa vo Francúzsku prevalil škandál s vydieraním záložníka Lyonu Mathieua Valbuenu. Vyhrážali sa mu, že ak nezaplatí, zverejnia videonahrávku s jeho sexuálnymi radovánkami.

Medzi vydieračov patril aj kamarát útočníka Realu Madrid Karima Benzemu, ktorý sa do záležitosti zaplietol a presviedčal Valbuenu, aby sa s nimi stretol. Valbuena však kontaktoval políciu a Benzemovi hrozí trest odňatia slobody až päť rokov.

Vedenie francúzskeho futbalového zväzu (FFF) sa s trénerom Didierom Deschampsom preto rozhodli, že pokým si Benzema, ktorý pochádza z alžírskej prisťahovaleckej rodiny, nevyrieši svoje právne záležitosti, za reprezentáciu hrať nebude a nenominovali ho ani na Euro.

Mathieu Valbuena (vľavo) a Karim Benzema. Foto - ap
Mathieu Valbuena (vľavo) a Karim Benzema. Foto – ap

Viacerí poukazovali na prezumpciu neviny, Benzema otvorene hovoril o politických dôvodoch: „Neverím, že Deschamps je rasista, ale podľahol tlaku rasistickej časti Francúzska. Je potrebné si uvedomiť, že extrémistická strana sa pri posledných dvoch voľbách dostala do druhého kola. Takže neviem, či je to iba Didierovo rozhodnutie.“

Aj legendárny záložník Eric Cantona povedal, že Benzemu nepovolali, lebo „má nejaké korene“. Podľa prieskumov ho v tíme nechcelo 82 percent opýtaných Francúzov a ani na ihrisku veľmi nechýba, pretože Deschamps zaňho našiel plnohodnotnú náhradu v Olivierovi Giroudovi a najmä Antoinovi Griezmannovi.

Publicista Philippe Auclair pre magazín Eight by Eight napísal: „Benzemov skutočný problém je, že má všetko zo zoznamu vecí, ktorých sa takzvaný pôvodný Francúz bojí a dokonca ich nenávidí.“

Benzema, ktorý vyrástol v gete, sa nikdy neodpútal od svojich kamarátov z detstva, aj keď veľa z nich malo problémy so zákonom. Pred zápasmi nespieva národnú hymnu – a aj keď to nerobil ani Laurent Blanc, ani Michel Platini, Benzemu preto kritizovali. „Časy, keď Francúzsko krátko verilo, že čierna, biela a ‚beur‘ sú farbami dúhy, sú už dávno preč.“

Vplyv Deschampsa

V psychicky náročnej situácii potrebovalo Francúzsko lídra, ktorým sa stal predovšetkým tréner Didier Deschamps. Ako hráč bol mimoriadne úspešný – bol kapitánom v troch úspešných finále: okrem MS 1998 aj na Eure 2000 a v roku 1993 pri výhre Ligy majstrov s Olympiquom Marseille.

Cantona ho raz opísal ako „nosiča vody“, ktorý len posúval loptu ostatným, technickejším hráčom okolo seba. Francúzi hovorili, že „čoho sa Deschamps dotkol, to premenil na zlato“, no z hľadiska talentu bolo veľa hráčov v histórii krajiny ďaleko pred ním, napr. Michel Platini, Zinedine Zidane či Raymond Kopa.

Vždy však vynikal väčšou inteligenciou aj priebojnosťou ako všetci ostatní. Vďaka svojej taktickej vyspelosti mohol všetkých riadiť a prednosti z hráčskej kariéry používa aj ako tréner.

„Preniesol na nás svoju víťaznú mentalitu, svoju túžbu sa nikdy nevzdávať, vrhnúť sa na každú príležitosť a vyhrať všetko a za každú cenu,“ hovorí brankár Hugo Lloris.

Ak sa mu to opäť podarí aj v nedeľu proti Portugalsku, stane sa po Nemcovi Bertim Vogtsovi iba druhým v histórii, kto vyhrá majstrovstvá Európy ako hráč aj tréner.

Francúzsko je favoritom – má oveľa lepší tím, ktorý ešte na šampionáte neukázal úplný vrchol. A teraz potrebuje víťazstvo ešte oveľa viac ako pred osemnástimi rokmi.

Tréner Francúzska Didier Deschamps . Foto – ap
Tréner Francúzska Didier Deschamps . Foto – ap

Euro 2020

Teraz najčítanejšie