nedeľa

Kiska na samite NATO zaujal slovami, že sa treba postaviť ruskej propagande

Poľská štátna televízia na samite NATO prekrútila kritické slová amerického prezidenta Obamu na adresu poľskej vlády.

Na samit prišlo aj mnoho štátnikov mimo krajín NATO. Foto -tasr/ap

Varšava bola priam predurčená na miesto víkendového samitu NATO, pretože bol aj o jej vlastnej bezpečnosti. V čase, keď vyľudnené ulice ovládli majáky prezidentských kolón, sa totiž na miestnom Národnom štadióne dohadovalo aj posilnenie východného krídla Aliancie. Jeho významnú časť pokrývajú práve Poľsko a pobaltské krajiny.

Symbolika varšavského stretnutia však získala ešte jednu nečakanú hĺbku. Bol ňou incident, pri ktorom poľská štátna televízia TVP pri večernom vysielaní sfalšovala kritické slová amerického prezidenta Baracka Obamu na adresu poľskej vlády.

Obama otvorene vyjadril znepokojenie nad poľskou ústavnou krízou a „istými krokmi“ vlády, pričom jeho slová interpretovala verejnoprávna TVP ako „obdiv k úsiliu vlády o šírenie demokratických hodnôt“.

Manipuláciu si všimli takmer všetky zahraničné médiá. Bodkou tak za samitom napokon nebola prestíž Poliakov za výborne zorganizované podujatie, ale rozpor medzi demokratickými hodnotami Aliancie a praktikami novej poľskej vlády.

Slová Baracka Obamu poľská štátna televízia prekrútila. Foto - tasr/ap
Slová Baracka Obamu poľská štátna televízia prekrútila. Foto - tasr/ap

Štyri prápory

Jedným z hlavných výstupov samitu bola dohoda o vyslaní štyroch medzinárodných práporov do Poľska a pobaltských krajín. Vojaci budú mať k dispozícii celú bojovú techniku, logistické zabezpečenie a podporu všetkých ostatných členských štátov.

Veliť im budú USA (v Poľsku), Kanada (v Lotyšsku), Nemecko (v Litve) a Veľká Británia (v Estónsku). Ich úlohou bude najmä odstrašujúci účinok proti prípadnej ruskej agresii a obrana proti nej, hoci veľkosť týchto posíl a geografické špecifiká regiónu vyvolávajú u väčšiny expertov obavy ohľadom ich efektivity v prípade reálneho bojového konfliktu.

Účasť na posilnení východného krídla deklarovalo aj Slovensko. Jednej z krajín Pobaltia poskytne 120 až 150 špecialistov, ktorí budú mať za úlohu výcvik hostiteľskej armády, pričom podobnú misiu budú na Pobaltí vykonávať aj vojaci ostatných krajín Vyšehradskej štvorky. Ako uviedol slovenský minister obrany Peter Gajdoš, Slovensko zrejme pošle spojencom jednu mechanizovanú rotu.

Ďalšou kľúčovou dohodou bolo rozšírenie operačných aktivít NATO o kybernetický priestor, ktorý sa okrem oblastí fyzickej vojnovej konfrontácie stane piatou a rovnocennou súčasťou spoločnej bezpečnosti. Adresátom týchto opatrení sú opäť najmä Rusko a Čína.

Hrozba z Východu mala vplyv aj na rozhodnutie USA poskytnúť Aliancii časti protiraketovej obrany na území Európy, ktorú budú môcť spojenci využívať a ktorú bude mať odteraz pod kontrolou veliteľstvo NATO.

Definícia Ruska ako bezpečnostnej hrozby bola citeľná aj z otvorenej podpory Ukrajiny a ďalších partnerských krajín ako Gruzínska a Čiernej Hory. Táto malá balkánska krajina sa po ratifikácii ostatnými členskými krajinami stane novým plnoprávnym členom NATO.

Prvý samit NATO v Poľsku sa uskutočnil na futbalovom štadióne vo Varšave. Foto - tasr/ap
Prvý samit NATO v Poľsku sa uskutočnil na futbalovom štadióne vo Varšave. Foto - tasr/ap

Kiska na samite zaujal

Väčšina dohodnutých opatrení je pritom len vyústením dvojročného diplomatického úsilia, vojenských príprav a cvičení Aliancie, ktoré sa začali po ruskej invázii na Kryme a vo východnej Ukrajine a ktorých hlavným impulzom bol septembrový samit vo Walese v roku 2014.

Aliancia sa sústredila aj na situáciu mimo Európy a okrem boja proti takzvanému Islamskému štátu rozhodla aj o pokračovaní misie v Afganistane, ktorej súčasťou je aj Slovensko. Teraz je tam 40 vojakov s mandátom na 66 ľudí, no neznamená to nutne, že tam tento počet aj pôjde.  Odsúhlasila aj náš príspevok pre afganské bezpečnostné sily na 500-tisíc amerických dolárov.

Väčšina rozhovorov na varšavskom stretnutí sa odohrávala za zavretými dverami, na piatkovom neverejnom zasadaní hláv členských krajín NATO mal však krátky prejav aj slovenský prezident Andrej Kiska.

Podľa neoficiálnych informácií zo zákulisia samitu jeho príspevok u štátnikov výrazne zarezonoval a spôsobil ďalšiu diskusiu minimálne v dvoch bodoch – v kontexte energetickej bezpečnosti to bola otázka výstavby ropovodu Nordstream 2, ktorý ohrozí záujmy strednej Európy a Ukrajiny, pričom Kiskova polemika mala smerovať voči stanoviskám vlády nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Druhou, ešte výraznejšou témou bolo upriamenie pozornosti na pôsobenie ruskej propagandy a jej vplyv v Európe a priamo na Slovensku. Podľa Kisku je potrebné postaviť sa tomuto problému, pretože Európa ani Slovensko sa jej nedokážu efektívne brániť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |