Denník N

Dva svety alebo Stratiť, aby sme získali

Aké je to odísť z rómskeho sveta a neprísť o veci, ktoré sú v ňom lepšie než v tom druhom.

Veľa sa o nej hovorí, veľa sa o nej píše. Nemá jednotný výklad, nemá dokonca ani svoje postavenie. Len vieme, že TO treba. Inklúziu. Vtiahnutie. Splynutie. S davom, s normami, so svojím JA.

Taká pekná predstava to je. Byť sám sebou, ľudia, ktorí so záujmom prijímajú to, s čím prichádzam. A naopak. Nasávam okolie, objavujem nepoznané a prijímam nové. Pomaly, potichu. Ani neviem ako, no zrazu žijem iný život.

Niečo strácam. Niečo získavam. Niečo prehodnocujem. Stávam sa jedným z masy. Začínam sa pozerať na svet očami tých, s ktorými som najčastejšie. A niekto by vtedy povedal – Super! Podarilo sa to! Zapadla si! Pri tom poslednom sa zastavím a premýšľam… Chcela som zapadnúť? O tom je tá inklúzia? A kde zostala tá moja jedinečnosť? Za akú cenu som to vlastne „zapadla“?

Možno za cenu hodnôt. Možno za cenu ochladnutých vzťahov. Možno za cenu hľadania zmyslu v ľuďoch, nie v práci, či majetku. Možno za cenu menej častého smiechu, radosti, plaču, či hnevu.

Vtedy to na človeka doľahne. Vo chvíli, keď to najmenej čaká. Keď už má byť spokojný a IN, začne premýšľať, či je šťastný. Nie v jednom svete. Ale v oboch. – V tom, ktorého zmyslom sú ľudia a vzťahy. A aj v tom, kde individualita a starostlivosť o svoje ja sú viac než potreby okolia.

Čo stráca a získava človek, ktorý prichádza z jedného sveta a prijíma iný, už nechávam na posúdenie… Možno je ten rozdiel minimálny a možno nie. Možno je prekvapivý a zarážajúci. A možno taký malý, až nás zamrazí ten múr, ktorý nás delí.

Budúcnosť. V jednom svete je hybnou silou zháňania peňazí, budovania majetku a neustáleho hľadania toho najlepšieho v živote, v druhom svete niečo neurčité, čo sa začína a končí každým jedným dňom, ak Boh dovolí prežiť.

Komunita. V jednom svete masa neznámych ľudí, s ktorými mám niečo spoločné, v druhom svete ľudia, ktorých poznám, s ktorými sa delím o priestor a aj svoj majetok.

Priateľ. V jednom svete takmer klišé, v tom druhom je jeho význam prenesený do slova brat či sestra.
„Veľký“ človek. V jednom svete niekto, kto v živote veľa dokázal, v druhom ten, ktorý sa podelí so všetkým, prichýli každého, kto potrebuje pomoc a pohostí všetkých, čo vkročia do jeho domu.

Také podobné a také rozdielne. Oba svety majú rozprávky, kde dobro vyhráva nad zlom. Kde sa človek podelí aj s málom. Kde byť priateľom je najsilnejšia hodnota. Kde byť chudobným nie je hanba. Kde dávať je viac, ako brať.

V rómskom svete to ešte stále ľudia tak žijú. V tom druhom to zabudli. Možno preto je také ťažké odísť z toho jedného, aby sa spoznal druhý svet. Áno, obohatí. A veľmi. No aj vezme to, čo je také cenné v tom prvom.

Najťažšie na tom všetkom je priznať si to a pochopiť. Pochopiť, že nie každý sa chce a vie vzdať sveta, v ktorom vyrastal a ktorý dokonale pozná. Pochopiť, že tí, čo zo svojich známych svetov odišli objaviť nový svet, prišli o kus svojho ja.

A je na nás, všetkých, či im ho dovolíme znovu nájsť a nechať sa tým znovuobjaveným inšpirovať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie