Odkaz Pohody 2016: Ideme ďalej, kráčame svojou cestou
Festival bol vypredaný ešte pred začiatkom, ujali sa nové pódiá aj pivo.
Čiastočne to vystihol už Shooty, keď prekreslil známe logo s dvomi bábätkami na párik mladých ľudí. Pohoda má 20 rokov, už je dospelá. Výročie sa tento víkend na trenčianskom letisku skloňovalo viackrát, bolo to zároveň uzavretie jednej dlhej etapy, rozlúčka s minulosťou a nahliadnutie do budúcnosti. Bol to jeden z ročníkov, keď vyšlo takmer všetko a ľudia si mohli odniesť domov aj niekoľko silných zážitkov. Tak sa bude spomínať na Pohodu 2016.
Šťastní a spokojní
Na festivale som bol pätnástykrát, druhý rok po sebe sme ako mediálny partner pripravovali aj špeciálne festivalové noviny. Takže nezaujatosť nemá zmysel predstierať. Ale fakty sú fakty, tak najskôr tie.
„Sme šťastní a spokojní. Podarilo sa nám vypredať festival ešte pred začiatkom, čo je sen každého promotéra a nie je to bežný pocit. Doteraz sa nám to podarilo len trikrát,“ povedal Michal Kaščák.
Festivalu sa vyhli všetky problémy s počasím, ktoré sa už tento rok prihodili iným akciám, a podľa organizátorov si ľudia zakúpili už 3500 lístkov na ďalší ročník.
Nestala sa žiadna mimoriadna udalosť a celý program prebehol podľa plánu až na jedno 15-minútové meškanie a krátky výpadok zvuku počas koncertu skupiny Sigur Rós. Vzhľadom na to, že program sa konal na dvadsiatich scénach a tvorilo ho vyše tristo vystúpení, to znie až neuveriteľne.
Veľa ľudí si stotožňuje Pohodu s Michalom Kaščákom, no keď po nedeľňajšom vítaní slnka pri záverečnej ďakovačke menoval všetkých členov svojho tímu, trvalo to niekoľko minút. A o celkovej atmosfére dosť hovorí prvý komentár k statusu o stratách a nálezoch na facebookovej stránke festivalu: „Na Pohode sme stratili pojem o čase,“ napísala návštevníčka Katarína.
Už dlhšie si hovorím, že hodnotiť jednotlivých muzikantov je v podstate zbytočné. Čo niekoho nadchne, iného nudí, čo niekomu príde dojímavé, ďalší považujú za ufňukané. Kto na koncerte nebol, príliš pochvalnej alebo kritickej recenzii veriť nebude. Preto teraz stačí povedať, že na hlavnom pódiu sa každý večer striedala hudba na počúvanie s nočnou tancovačkou (PJ Harvey a dídžejský set Michala Kaščáka, Sigur Rós a Parov Stelar, Roisín Murphy a The Prodigy). Najmä piatkový žánrový kontrast bol pre niektorých priveľký, no aj veľkosť zabávajúceho sa davu prezrádzala jeden z dôvodov, prečo bolo tento rok vypredané v predstihu.
Dramaturgicky sa Pohode vyvážene podarilo zmixovať veci pre náročnejšie publikum s hudbou pre masy, známe mená s novými, retro veci s aktuálnou tvorbou. No zaujímavejšie než vymenovávať muzikantov je prizrieť sa bližšie na to, ako zafungovali novinky, ktorých bolo tento rok viac.
Video: Nenávistnému Borisovi Kollárovi s láskou
autorka: Martina Pažitková
Už teraz je isté, že minimálne tri nové zóny dokonale zapadli do areálu. Kušnierik café hneď vedľa hlavného pódia bol živou spomienkou na nášho kamaráta a kolegu, ktorý na tejto Pohode chýbal (a, žiaľ, bude chýbať už aj na všetkých ďalších). V malom stane sa miešali improvizované koncerty s literatúrou, dobrou kávou a vínom.
Práve tam sa udial najdojemnejší, veľmi osobný moment jubilejného 20. ročníka. Michal Kaščák, ďalší blízki priatelia Ďura Kušnierika Jozef Lupták a Braňo Jobus mu venovali niekoľko pesničiek. Uzavreli ho jeho vlastnými slovami, ktorými sa s nami lúčieval: „Ideme ďalej, kráčame každý svojou vlastnou cestou…“
Veľký úspech mala aj Garáž, ktorá ožívala až po polnoci doslovne garážovými vystúpeniami slovenských kapiel, surový zvuk, väčšie nasadenie než možný počet divákov. Výborná pripomienka, že v takýchto priestoroch začínalo veľa kapiel. Ujala sa aj terasa, kde sa hrali a na video nakrúcali krátke unplugged sety.
Čo pri ďalšej premiére zafungovalo úplne skvele, je nový generálny partner. Okrem toho, že nepotreboval vložiť svoje meno pred názov festivalu, okrem vlastných pivných produktov veľkoryso ponúkol priestor aj niekoľkým malým pivovarom. Nápojová ponuka nikdy nebola pestrejšia a sedí k žánrovej pestrosti programu. Festivalu pristane aj spojenie s výrobcom známych vegánskych produktov.
Pódií bolo tento rok viac a bližšie k sebe. To je pohodlnejšie pre tých, ktorí chcú toho stihnúť čo najviac, ale zároveň to spôsobilo rušenie zvuku niektorých scén (špeciálne amfiteátra Budiš arény vedľajším Red Bull stanom).
Sťažnosti na slabší zvuk pod hlavným pódiom sa rozoberali na sociálnych sieťach aj na záverečnej tlačovke. Hladina hlasitosti je v rukách zvukárov zahraničných kapiel, organizátori zatiaľ nevedia, ako a či by sa dali zavesiť na zvukársko-svetelnú vežu ďalšie reproduktory, aby bolo lepšie počuť kapely aj v zadnej zóne pod hlavným pódiom.
Ďalšia novinka – Bazookas Stage – na druhú noc zmĺkol. Diskotéka kúsok od stanového mestečka nie je dobrý nápad.
A čo minaret? Večer bol z neho svietiaci orientačný bod, maják symbolicky hneď vedľa stanu Shalom Chaverim, cez deň sa stal miestom spontánnej akcie. Bozk je skvelá odpoveď na predsudky.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
