Denník N

Multikulturalizmus neznamená, že si každý robí, čo sa mu zachce

Proti islamu mám množstvo námietok, presne tak ako proti hinduizmu, katolicizmu, judaizmu, budhizmu či proti ktorejkoľvek ideológii presne v tej miere, v akej je v protiklade s ľudskými právami.

Autor je poslancom Európskeho parlamentu za stranu Smer

„Islam nemá priestor na Slovensku. Veď snáď sme krajina, ktorá nejako vznikla. Nerobme zo seba úplných idiotov. Ak mi tu chce niekto povedať, že Slovensko chce byť multikulturálne, že si tu každý bude robiť, čo chce, že sa tu budú meniť tradície a že sa Slovensko zmení, tak ide proti podstate tejto krajiny. Myslím si, že je povinnosťou politikov hovoriť o týchto veciach veľmi jasne a otvorene… A my nechceme zmeniť tradície krajiny, ktorá je postavená na cyrilo-metodských tradíciách. Na niečom, čo je tu celé stáročia.“

Robert Fico v rozhovore pre TASR, máj 2016

Praktická politika mi občas skríži moje predsavzatia. Keď som sa podujal písať pravidelnejšie, mal som na mysli polemiky a postoje skôr k ideovým a hodnotovým otázkam a problémom. Aj kauzu „Kaliňák“ som zasadil do širšieho rámca dôveryhodnosti k štátu a moje stanovisko neobsahovalo nikde ani vlások osobného vzťahu. A presne v tejto podobe som sa chcel prihovoriť aj Robertovi Ficovi, predovšetkým po jeho veľkom rozhovore, ktorý dal koncom mája pre TASR.

Zaznievajú v ňom presne tie tóny, na ktoré som už upozornil v mojom rozhovore pre Denník N, tóny, ktoré ťahajú tak stranu Smer, ale aj posúvajú verejnú mienku od sociáldemokratizmu ku konzervativizmu, a to v jeho tradicionalistickom šate. A nejde o islam. Aby som sa vyjadril jasne, proti islamu mám množstvo námietok, presne tak ako proti hinduizmu, katolicizmu, judaizmu, budhizmu či proti ktorejkoľvek ideológii presne v tej miere, v akej je v protiklade s ľudskými právami. A preto nemám principiálne nič proti moslimom, katolíkom, hinduistom, židom, budhistom, ktorí svoje náboženstvo vyznávajú tak, že ľudské práva neporušujú. To je to ohraničenie multikulturalizmu.

Ten neznamená, „že si tu bude robiť každý, čo chce“, ale iba to, že si súkromne môže vyznávať akúkoľvek vieru aj nevieru a vo verejnom a štátnom priestore bude rešpektovať občianske povinnosti a rešpektovať ľudské práva: a to mu umožní užívať si aj sociálno-ekonomické pôžitky. Taký multikulturalizmus, ktorý by umožňoval pestovať v izolovaných enklávach praktiky, ktoré nie sú v súlade s ľudskými právami, pokladám za neakceptovateľný. A v tomto zmysle má Robert Fico pravdu, že je nevhodné umožňovať vznikanie takýchto izolovaných a súvislých pásiem, v ktorých sa uskutočňujú moslimské praktiky, ktoré nie sú v súlade s občianskymi právami: ako krvná pomsta, znetvorovanie genitálií, ale aj detská obriezka, vražda v mene rodinnej cti, diskriminácia žien atď.

To je správne poučenie z neúspechov integrácie prisťahovalcov vo veľkých krajinách ako Nemecko, Francúzsko a čiastočne aj Británia… To však iste nie je dôvod odmietnuť prisťahovalcov. Ale výzva pripraviť štátne projekty na ich zobčianstvenie. Že sa to dá, toho sú príkladom práve katolíci. Nenamýšľajme si: katolicizmus až donedávna mal ďaleko od rešpektovania ľudských a občianskych práv. Opačne, bol ich odporcom. Neuznával slobodu vierovyznania, presadzoval občianske práva len pre katolíkov, usiloval sa o podriadenie obsahu vzdelania katolíckej doktríne, podnes usiluje o výnimky z občianskych zákonov (výhrady vo svedomí), usiloval sa o podriadenie si štátnej moci až do podoby tých známych klérofašizmov atď.

Až druhý Vatikánsky koncil v 60. rokoch otvoril dvere akceptácii ľudských práv a slobody vyznania, no dodnes nie v celej šírke (boj proti kondómom, antikoncepcii, čo je tragické hlavne v krajinách postihnutých HIV, dehonestácia homosexuálov, boj proti slobodnému rozhodovaniu o materstve atď.). Zápas za pokrokovú orientáciu prebieha v každej cirkvi, proti primitívnemu tradicionalizmu, neľudským praktikám, predsudkom, zaostalosti.

A dnes sa tento boj začal aj v islame. Iste, ten nemá centrálnu moc, rímsku kúriu ako katolíci, je vždy podriadený monarchickým, kmeňovým a štátnym záujmom, a tak je tento boj o liberalizáciu islamu komplikovaným procesom. Je však tým, čo bude dnes a zajtra hýbať miliardovou moslimskou komunitou naprieč svetom. Riešenie je však nepochybne v tom, čo Slovensko už má, chvalabohu, vo svojej podstate. Aj keď o ňu musí stále zápasiť, je to jeho ústava. Jej demokratický, občiansky a ľudskoprávny základ. Jemu musí byť podriadené každé náboženské vyznanie.

Chcel som ešte pokračovať vzťahom ústavy k cyrilo-metodskej tradícii, ale vyčerpal som už riadky a iste aj trpezlivosť čitateľa, tak o tom zasa o týždeň.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie