Denník N

Naozaj sú zo študentov histórie a učiteľstva sekretárky?

Nijakú zo súčasných civilizačných výziev nemožno riešiť bez účasti spoločenských a humanitných vedcov.

Denník N uverejnil 13. februára 2015 článok z diskusie organizovanej našou fakultou. V článku sú – okrem iného – prezentované aj informácie o mieste a budúcnosti humanitných a spoločenských vied.

Cieľom diskusie bolo aj to, aby sa o týchto vedných disciplínach písalo realistickejšie a mediálny i spoločenský diskurz preferujúci prírodné a technické vedy vnímal túto problematiku fundovanejšie. Očividne sa to nie celkom podarilo.

Autorky pracujú s údajmi, ktoré na tomto podujatí v dobrej viere prezentoval Martin Menšík z portálu Profesia.sk. Hovoria však iba o tom, o aké pracovné ponuky („sekretárka“) sa absolventi týchto odborov (napríklad spomínaní historici, učitelia či psychológovia) zaujímajú, ak si hľadajú pracovnú ponuku cez Profesia.sk. Koľkí z nich naozaj absolvovali tie výberové konania na sekretárky a koľkí v nich uspeli, nevieme.

Navyše cez Profesia.sk si hľadá zamestnanie približne 58 percent absolventov Filozofickej fakulty UK. Mohli by sme tvrdiť – no presné dáta o tom nemáme, rovnako ako autorky článku –, že tých zvyšných 42 percent reprezentuje vzorku najkvalitnejších absolventov, ktorí si dokážu nájsť prácu bez toho, aby potrebovali využiť služby Profesia.sk alebo iného sprostredkovateľa zamestnania.

Nehovoriac už o tom, že ak by ten toľko spomínaný historik dnes hľadal ponuku práce na Profesia.sk, našiel by jedno (učiteľské) miesto v Prešovskom kraji, o ktoré by sa mohol uchádzať.

Máme však k dispozícii údaje o počte evidovaných nezamestnaných absolventov našej fakulty z  Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. decembru 2014. Podľa týchto presných dát bolo nezamestnaných 120 absolventov magisterského štúdia, z toho 109 (takmer 20 percent z celkového počtu) z nich skončilo štúdium v akademickom roku 2013/2014.

Dvadsať percent nezamestnaných nie je dobrý výsledok, ale opäť sa pozrime na tie dáta bližšie – iba deväť z absolventov predchádzajúceho roka (2013) je evidovaných ako nezamestnaní, t.j. necelé dve percentá. Z toho vyplýva, že naši absolventi sa na trhu práce uplatnia, i keď im hľadanie zamestnania trvá dlhšie.

Štatistika nehovorí nič o tom, či našli zamestnanie v odbore. Kritérium uplatniteľnosti v odbore je pomerne problematické a jeho interpretácia sporná. Podľa podkladov ministerstva školstva si iba 32 percent absolventov humanitných odborov našlo uplatnenie vo svojom odbore a v tomto kritériu sú úplne na chvoste.

Na druhej strane – hovorme aj o flexibilite a adaptabilite pracovnej sily. Nikto dnes nevie, napriek odvážnym prognózam Centra vedecko-technických informácií, čo presne bude potrebovať slovenský (či európsky) pracovný trh o 10 či 20 rokov. Mení sa charakter práce, nové technológie si vyžadujú nový typ schopností, dynamicky sa diferencuje deľba práce medzi jednotlivými časťami sveta a naplánovať si dnes profesionálnu kariéru v konkrétnom úzko špecializovanom odbore je trúfalé.

Študenti humanitných a spoločenských vied by mali počas štúdia získať aj istú schopnosť pružne reagovať na nové výzvy. Ak náš absolvent zastáva pozíciu, ktorá si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, a pracuje v inom odbore, budeme sa k nemu hrdo hlásiť, a hovoriť o nejakých zbytočných výdavkoch na neho či jej vzdelanie je nenáležité.

Téza o tom, že vysoké školy sú akýmsi servisom spoločnosti, ktorá si u nich objednáva služby v podobe vzdelania v konkrétnych odboroch potrebných na efektívne fungovanie štátu, je čiastočne dedičstvom obdobia nastupujúcej normalizácie na začiatku 70. rokov, ako ukázali mladí českí historici (!) analyzujúci vývoj po roku 1968 na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Zhodou okolností súčasná dekanka tejto fakulty Mirjam Friedová publikovala minulý týždeň rozhovor s veľavravným názvom Filozofovia nie sú príživníci.

Spoločenské a humanitné vedy sa neocitli pod tlakom argumentov žiadajúcich bezprostredný a kvantifikovateľný efekt iba na Slovensku, ale aj v celom západnom svete (ešte vo mne rezonuje víťazoslávna otázka „Koľko ste mali minulý rok  patentov?“ vtedajšieho ministra školstva Petra Pellegriniho v televíznej diskusii s vtedajším predsedom SAV Jaroslavom Pastorekom, ktorá názorne ilustruje utilitárne chápanie vedy politickou elitou).

Aj preto Britská akadémia pred rokom vydala publikáciu Múdro prosperovať: ako humanitné a spoločenské vedy obohacujú naše životy. Autori citujú oxfordského historika Diarmaida MacCullocha, ktorý konštatoval: „Ak nemáte zdravú oblasť humanitných a spoločenských vied, vaša krajina sa pomätie.“

Nijakú zo súčasných civilizačných výziev nemožno riešiť bez interdisciplinárnej spolupráce, v ktorej majú aj spoločenskí a humanitní vedci svoje miesto.

Ironické titulky a myšlienkové skratky v novinách dennodenne informujúcich v prvom rade o ľudskom konaní motivovanom rozličnými sociálnymi, politickými, kultúrnymi, ekonomickými, historickými či náboženskými faktormi, o ktorých môžeme vedieť viac práve vďaka spoločenským a humanitným vedám, túto debatu iba ďalej vulgarizujú.

Autor je prodekanom FiF UK

 

Teraz najčítanejšie