Na slovenskom veľvyslanectve v Budapešti vyvesili dúhovú zástavu
Na Slovensku sú naše vlády v prístupe k homosexuálom veľmi opatrné, v Maďarsku si naša ambasáda trúfla podporiť pochod na podporu homosexuálov.
Na slovenskom veľvyslanectve v Budapešti zaviala dúhová vlajka LGBTI. Slovensko sa spolu s ďalšími tridsiatimi krajinami zapojilo do verejnej podpory budapeštianskeho Pride pochodu, ktorý skončil už tretieho júla a trval desať dní.
Maďarsko je známe konzervatívnym postojom k homosexuálom, v skratke sa dá názor politikov vyjadriť heslom – kým sa neukazujú, tak ich budeme tolerovať.
Slovensko ako ochranca tolerancie
Zástupca veľvyslanca v Budapešti Rastislav Mojto vysvetľuje vyvesenie dúhovej zástavy tým, že Slovensko „reflektuje záväzky v oblasti nediskriminácie občanov na základe ich pohlavia, rasy, národnosti, náboženstva, ale aj sexuálnej orientácie, ktorých je Slovensko signatárom a dlhodobo sa k nim hlási či už na pôde OSN, Rady Európy, alebo Európskej únie.“
Slovensko pritom neprijalo zákony, ktoré by širšie pokrývali práva LGBTI. Mojto vysvetľuje, že Slovensko podporilo konanie Pridu v Budapešti aj preto, že sme za ochranu práv a posilňovanie tolerancie voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou aj za toleranciu ako takú.
„Maďarsko je seriózna krajina. Je založená na tradičných hodnotách a je tolerantná. Tolerancia však neznamená, že budeme aplikovať rovnaké pravidlá na ľudí, ktorí žijú iný životný štýl od nášho. Rozlišujeme medzi nimi a nami,“ vyjadril sa premiér Viktor Orbán len deň po 17. máji, keď je medzinárodný deň proti homofóbii a transfóbii.
Európske a svetové vlády vtedy vydávali vyhlásenia k 17. máju, vyjadril sa aj americký prezident Barack Obama, alebo Federica Mogherini, vysoká predstaviteľka Európskej únie.
Iniciatívu s vyvesením zástavy nepodporila Česká republika, ktorá má na rozdiel od Slovenska zavedené registrované partnerstvá, z našich susedov sa za iniciatívu postavilo iba Rakúsko.
Aktivitu slovenského veľvyslanectva kritizuje spoluorganizátor vlaňajšieho Pochodu za život Tomáš Kováčik v otvorenom liste premiérovi a ministrovi zahraničných vecí. „Ako občania Slovenskej republiky sme v zahraničí zastupovaní diplomatmi a veľvyslanectvami, ktorí by nemali konať svojvoľne, ale v súlade s politikou vlády a hodnotami Slovenska,“ napísal.
Kováčik považuje za nevhodné a neprijateľné, aby „pretláčali LGBTI agendu“, pretože to ide proti slovenským hodnotám a slovenskej ústave. Pochody za život, ktoré sa konali vlani v Bratislave a v roku 2013 v Košiciach, boli účasťou najväčšími občianskymi akciami od novembra 1989 a organizovali ich kresťanskí aktivisti.
Blíži sa pochod v Bratislave
Riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko vyvesenie vlajky na budove nášho veľvyslanectva považuje za symbol spájania. Štát takto podľa neho vyjadruje, že všetci sme súčasťou spoločnosti. Politické elity pritom podľa neho rozdeľujú krajinu a vytvárajú z rôznych skupín nepriateľov.
„Výsledkom je, že sa vytráca súdržnosť a solidarita medzi ľuďmi, dôveru nahrádza paranoja a z rozvratu štátu profitujú extrémistické skupiny. Aj preto je krok slovenského veľvyslanectva v Budapešti vzácny a vítaný,“ tvrdí Macko.
Slovenský Dúhový PRIDE sa bude konať už onedlho 30. júla v Bratislave. Minulý rok ho organizátori po februárovom referende nezvolali.
„Chceme, aby bol PRIDE vnímaný ako pokojný, príjemný a kultúrny prejav hrdosti v kontraste k potupe, ktorú neustále LGBTI ľudia vo svojom živote zažívajú. Aj preto sme sa rozhodli tento rok prejaviť PRIDE inak ako pochodom mestom. Podieľame sa na príprave viacerých podujatí a kampaní,“ ohlásili organizácie, ktoré stoja za pochodom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
