Denník N

Ako môže Slovensko obmedziť podvody s DPH a zmeniť Úniu

Prípravy slovenského predsedníctva v Rade EÚ sprevádzala nutkavá snaha „uspieť“. Nuž, teraz na také niečo máme šancu.

Autor je šéfredaktorom portálu EurActiv.sk

Minulý piatok sa skončilo neformálne zasadnutie ministrov spravodlivosti. Po jeho konci sa objavilo na prvý pohľad nič nehovoriace vyhlásenie, že „naďalej pretrváva potreba dohody o stanovení hmotnoprávnej kompetencie EPPO a aj toto rozhodnutie bude mať priamy vplyv na hodnotenie pridanej hodnoty EPPO. Ministri vyjadrili podporu pokračovaniu diskusie o tomto návrhu s tým, že musí ísť o skutočne efektívny nástroj“. Inak povedané, ministri chcú ďalej diskutovať o zriadení Úradu európskeho prokurátora, sústreďujú sa na problém stanovení jeho kompetencií.

Historický exkurz

Význam nedokážeme odkryť bez toho, aby sme sa trochu nepohrabali v minulosti. Mohli by sme zabrúsiť ozaj hlboko a hovoriť o missi – jednom z pilierov centrálnej moci Franskej ríše v jej najslávnejšom, karolínskom období. Boli to dočasne menovaní kráľovskí inšpektori, dohliadajúci na súdne, fiškálne a vojenské záležitosti, s právomocou zmeniť rozhodnutia miestnych vládcov a trestať ich prešľapy. Pohybovali sa medzi cisárskym dvorom a provinciami, nemali vlastné léna, ich postavenie záviselo len od cisára.

Tak ďaleko však ísť netreba. Lisabonská zmluva predpokladá, že v Únii vznikne Úrad európskeho prokurátora, ktorý by mal pomáhať presadzovať zákon v oblastiach, kde existuje spoločný európsky záujem. Samostatný úrad (ktorý by sa však opieral o existujúce kapacity členských štátov) by mal byť schopný konať rýchlejšie a efektívnejšie než len nejaký systém spolupráce členských štátov.

Zriadenie úradu, rozsah jeho kompetencií a spôsob fungovania mali byť vecou sekundárnej legislatívy. Komisia navrhla zriadenie úradu v júli 2013. Od začiatku však rokovania komplikovali výhrady členských krajín, najmä v otázke kompetencií prokurátora. Jednou z nich mala byť ochrana finančných záujmov EÚ – zjednodušene povedané, „európskych peňazí“ používaných z 90 percent v členských štátoch na financovanie regionálneho rozvoja, poľnohospodárstva, výskumu, infraštruktúry…

Problémom je, že európske inštitúcie síce rozhodujú o účele a pravidlách využitia týchto peňazí, o výkon sa však stará národná úroveň. Európsky úrad OLAF má právomoc (a obmedzené kapacity) zneužívanie eurofondov (a iných foriem pomoci) vyšetriť, nedokáže však konať. A národné prokuratúry sa do akcie nehrnú – Slovensko je jednou z krajín, kde v prípadoch, na ktoré OLAF upozornil, akosi nepadajú odsudzujúce rozsudky. Kto chce, nech verí, že dôvodom je nevina podozrivých…

Integrálnou súčasťou zriaďovania Úradu európskeho prokurátora je revízia Smernice o ochrane finančných záujmov Európskej únie. Tu však narážame na problém, ktorý celý proces zablokoval. Kde sa končí finančný záujem Únie?

Dane? Božechráň…

Navrhnutá revízia harmonizuje právny rámec pre vyšetrovanie a postihovanie prípadov dotýkajúcich sa finančných záujmov Únie – definície previnení, spôsoby vyšetrovania, minimálne sadzby. Komisia navrhla revíziu ešte v lete 2012. V minulom roku sa podarilo dosiahnuť kompromisné znenie, až na jeden citlivý bod – zaradenie výberu dane z pridanej hodnoty.

Argumenty sú jednoduché. Podiel na vybranej DPH je jedným z príjmov európskeho rozpočtu, a podvody tak poškodzujú aj európsky záujem. Okrem toho podvody s DPH majú čoraz viac medzištátny rozmer, na národnej úrovni ich nie je možné efektívne riešiť. Priznáva to aj slovenská finančná správa, keď zníženie objemu kontrol nadmerných odpočtov DPH v roku 2013 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vysvetľovala tým, že sa predlžuje dĺžka trvania jednotlivých kontrol – a to aj preto, že rastúce množstvo kontrol obsahuje medzinárodné dožiadanie (podklady sú vyžiadané od daňových úradov iných krajín), čo proces predlžuje.

Členské štáty sa však postavili proti – napriek tomu, že pred voličmi vyhlasujú vojnu daňovým podvodom. Ministri spravodlivosti sa pritom odvolávali najmä na pozície ministerstiev financií, ktoré zaradenie DPH medzi finančné záujmy Únie odmietali. Za oficiálnym argumentom (len veľmi malá časť príjmov z DPH odchádza do európskeho rozpočtu) cítiť inštinktívne odmietanie akéhokoľvek posilňovania kompetencií Únie v čomkoľvek, čo sa týka daní.

Problémom oficiálneho argumentu je, že je právne pochybný. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (napríklad prípad Tarrico, 2015) potvrdila, že výber DPH je finančným záujmom Únie a členské štáty majú povinnosť chrániť ho v striktnom súlade s európskym právom.

Napriek tomu sa od jesene minulého roku diskusia veľmi nepohla. Dane a Únia? Preboha, nie! V daniach musí byť zachovaná národná suverenita! Koniec koncov, podobný nezmysel počúvať (aj) z úst slovenských diplomatov a väčšiny politikov pri akomkoľvek pokuse začať hovoriť o vlastných zdrojoch Únie.

Slovenská šanca

Odmietnutie rozšíriť záujmy Únie na výber DPH politicky zablokovalo aj vytvorenie Úradu európskeho prokurátora. Európsky parlament (a v jeho zákryte Európska komisia) odmietal uzavrieť druhé bez prvého. Politický zmysel tejto taktiky je jasný: ak má nový úrad existovať, musí mať reálnu schopnosť riešiť dôležité problémy.

Vyhlásenie piatkového neformálneho stretnutia ministrov spravodlivosti však naznačuje, že členské štáty zmenili postoj a sú ochotné baviť sa o kompetenciách EPPO tak, aby bolo zmysluplným nástrojom. Podľa neoficiálnych informácií viaceré ministerstvá financií – vrátane slovenského – zmenili názor. Nad inštinktívnou obranou „daňovej suverenity“ začína prevládať praktická potreba riešiť problém podvodov s DPH, ktoré pripravujú verejné rozpočty (najmä národné) o veľké prostriedky.

Slovensko by sa malo tejto šance chytiť a pokúsiť sa rokovania uzavrieť počas svojho predsedníctva. Potrebné sú dva kroky: kladné rozhodnutie rady ministrov financií, že súhlasí so zaradením výberu DPH medzi finančné záujmy Únie, a uzavretie rokovaní na rade ministrov spravodlivosti. Do decembra sa to dá stihnúť. V skutočnosti na tom máme niekoľkonásobný záujem.

Peniaze…

Podľa Inštitútu finančnej politiky bola v roku 2014 efektívna daňová sadzba na DPH na úrovni 14 percent. Odhady nasledujúcich období udávajú rovnaké číslo. Nepodarilo sa teda vybrať asi tretinu predpokladaných príjmov DPH, približne jednu miliardu eur ročne. Finančná správa si dokázala posvietiť len asi na desať percent z tejto daňovej medzery. O jednom z dôvodov sme už hovorili – ťažkosti s vyšetrovaním (rastúceho množstva) prípadov s medzinárodnou dimenziou.

Ďalší dôvod sa v dnešnom kontexte natíska sám. Čím väčšie peniaze, tým väčšie riziko, že podvodníci využijú politické konexie na zhatenie vyšetrovania či vyhnutie sa trestu. V takých prípadoch vôbec nie je na škodu, ak na proces dohliada niekto stojaci mimo národných záujmových klík a kamaradenschaftov, vinou ktorých sú mnohé kauzy zametené pod koberec.

… a úspech

Náš druhý záujem na uzavretí oboch legislatív (finančné záujmy EÚ, európsky prokurátor) je ťažšie priamo vyčísliteľný v peniazoch. No je dôležitý – bol by to jasný, viditeľný politický úspech.

Takto získaný politický kapitál by mohlo Slovensko využiť pri rokovaniach o súvisiacich otázkach. Napríklad o strednodobej revízii a budúcej podobe európskeho rozpočtu, ktoré má tiež začať počas nášho predsedníctva. Čistí prispievatelia dlhodobo tlačia na jeho ďalšie skresanie. Argumentujú aj neefektívnym používaním prostriedkov, podvodmi. Krajiny ako Slovensko, ktoré zo spoločného rozpočtu viac získavajú, než doň dávajú, sa tomuto tlaku ťažšie ubránia bez existencie európskych mechanizmov, ktoré dokážu podvodom s európskymi peniazmi účinnejšie zabrániť, alebo ich aspoň potrestať.

Teraz sa presunieme do roviny špekulácií, no nie nereálnych. Rôzni naši politici už dlho vyhlasujú, že by chceli v Bratislave sídlo nejakej európskej inštitúcie či agentúry – veď svoju už má Praha, Budapešť, Varšava… Ak by sme takto prispeli k vytvoreniu Úradu európskeho prokurátora, Slovensko by sa mohlo uchádzať o jeho umiestnenie.

Úspech predsedníctva v Rade EÚ sa meria tým, ako daná krajina dokázala prispieť k presadeniu spoločných záujmov. Máme šancu pripísať si pozitívny bod. Verejná moc – vrátane európskej – sa má zodpovedať za spôsob použitia verejných prostriedkov. Musí však mať dostatočné kapacity a právomoci toto použitie kontrolovať. EÚ potrebuje svojich missi, chrániacich náš spoločný záujem.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie