Denník N

Čína v arbitráži s Filipínami prehrala, verdikt označila za zdrap papiera

Pre Filipínčanov to bol Deň D. FOTO - TASR/AP

Arbitrážny tribunál zostavený pri Stálom arbitrážnom dvore v Haagu vyniesol verdikt nad konfliktom v Juhočínskom mori. Rozhodnutie je záväzné, tribunál však nemá právomoc vynútiť ho.

Arbitrážny tribunál zostavený pri Stálom arbitrážnom dvore vydal v utorok napoludnie dôležitý verdikt, ktorý pre Peking znamená prehru na plnej čiare.

Historické nároky na takmer 90 percent Juhočínskeho mora, ktoré vyprovokovali Filipíny do začatia arbitráže v roku 2013, tribunál uznal za neplatné. Rovnako neuznáva čínske inžinierske diela za plnohodnotné ostrovy.

Čína zopakovala, že arbitráž nepovažuje za legálnu. Očakáva sa však, že rozhodnutie zvýši diplomatický tlak na Peking, ktorý bude musieť zredukovať svoju expanziu v oblasti. „Domnievam sa, že rozhodnutie prispeje k deeskalácii,“ povedal pre Denník N šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov, ktorý sa problematike venuje.

Možná je aj teória, ktorá hovorí, že rozhodnutie Čínu vyprovokuje do vyššej aktivity.

Je však menej pravdepodobná, pretože väčšina okolitých štátov a viaceré západné krajíny sa s rozhodnutím stotožňujú. Vrátane Spojených štátov, tradičného spojenca Filipín. Netreba zabúdať, že pre ekonomickú stabilitu Číny sú dobré vzťahy s Washingtonom kľúčové.

Naopak, za Pekingom stojí Kremeľ, Saudská Arábia, Lesotho alebo napríklad ostrovný mikroštát Vanuatu.

Najdôležitejšie body Čínu nepotešili

Dve kľúčové oblasti rozhodnutia sa zaoberajú demarkačnou zónou 9-dash line a právnym postavením inžinierskych diel (umelých ostrovov), ktoré Čína, ale aj napríklad Vietnam v mori budujú. Na zónu 9-dash line, ktorá zaberá takmer 90 percent Juhočínskeho mora, si robí Čína od roku 1947 nárok.

_correct

Problémom je, že niektoré ostrovy, ktoré do zóny spadajú, považujú za svoje aj Filipíny, Vietnam a Taiwan. Bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo Filipíny v roku 2013 arbitráž iniciovali.

„Tribunál prišiel k záveru, že neexistuje žiadny právny základ, ktorý by oprávňoval Čínu robiť si historické nároky na zdroje v rámci morských oblastí, ktoré sa nachádzajú v takzvanej nine-dash line,“ uvádza sa vo verdikte. A to aj napriek tomu, že „čínski rybári, ako aj námorníci z iných štátov historicky tieto ostrovy využívali“.

Haag videl problém v tom, že Čína historicky „nebola jediným štátom, ktorý by nad územím vykonával exkluzívnu kontrolu“. To patrične potešilo žalobcu. „Je to pre nás ohromujúce víťazstvo. Vyhrali sme v každom jednom bode,“ povedal po vydaní rozhodnutia advokát Filipín Paul Reichler.

Umelý ostrov nie je ostrov

Druhou oblasťou je postavenie území, ktoré vyčnievajú nad hladinu mora.

Viažu sa na ne tri typy námorno-územných práv. Napríklad v prípade ostrovov ide o 370-kilometrovú exkluzívnu ekonomickú oblasť. Práva definuje záväzná námorná zmluva UNCLOS, ale z politických dôvodov to robí v niektorých prípadoch pomerne nejasne, čo vytvára otázky, ktoré mal tribunál ujasniť.

A tak aj urobil: čínske inžinierske diela na Spratlyho súostroví nie sú ostrovy. Žiadne zo sporných území Spratlyho ostrovy nie je schopné „vygenerovať exkluzívnu ekonomickú zónu,“ píše sa v rozhodnutí.

Tribunál taktiež zistil, že Čína sa dopustila porušenia filipínskych zvrchovaných práv v rámci jej exkluzívnej ekonomickej zóny. Dialo sa tak:

  1. narušením filipínskych rybných a ťažobných prieskumov,
  2. budovaním umelých ostrovov,
  3. zlyhaním, keď nezabránili čínskym rybárom chytať v oblasti Filipín.

Rozhodnutie ďalej spomína, že lode čínskych bezpečnostných zložiek neoprávnene vytvárali riziko kolízie s filipínskymi plavidlami a tiež poškodzovali prírodné útesy či neoprávnene chytali ohrozené druhy korytnačiek.

Práve posledné body predstavujú po desaťročiach zvrat – environmentálne aspekty v minulosti totiž nezohrávali v podobných verdiktoch veľkú úlohu.

Rozhodnutie je neplatné, hovorí Čína

Čínske štátne médiá a jej predstavitelia podľa očakávaní rozhodnutie kritizujú.

Denník China Daily, ktorý je podporovaný komunistickou stranou, v článku označil Stály arbitrážny dvor za inštitúciu, ktorá „zneužíva právo“ a robí „nepodložené rozhodnutia“. Štátna tlačová agentúra Sinhua ďalej cituje pakistanský think tank, ktorý vo svojej rezolúcii vyzýva, aby tribunál nebol zneužívaný na politické ciele.

Druhá najväčšia ekonomika sveta arbitráž odmieta, viackrát zdôraznila, že arbitrážny dvor nemá právomoc vo veci rozhodnúť. Konflikt chce riešiť vyjednávaním. Tak či onak, tribunál námietky Číny už spochybnil a v októbri 2015 vyvodil právomoc nad prípadom. Posúdil tiež pozičnoý dokument vydaný čínskym ministerstvom zahraničných vecí. V ňom Čína tvrdila, že prípad nespadá pod jurisdikciu tribunálu, no jej argumenty odmietol.

Legálne postavenie tribunálu potvrdzuje aj právnik a profesor Paul von Mühlendahl, ktorý sa venuje medzinárodnej arbitráži a námornému právu v parížskej kancelárii Cleary Gottlieb Steen & Hamilton. „Áno, arbitráž je platná, aj keď sa jej Čína nezúčastnila. Deje sa tak na základe zmluvy UNCLOS a jej povinného mechanizmu urovnávania sporov, ktorá je záväzná aj pre Čínu, pretože je zmluvnou stranou UNCLOS,“ hovorí pre Denník N.

Existujú podozrenia, že Čína pod návalom kritiky zaútočila na webstránku Stáleho arbitrážneho dvora, na ktorej malo byť rozhodnutie publikované. Od 11:00, teda presne od chvíle, keď sa rozhodnutie očakávalo, sa stala stránka nefunkčnou. Odborný portál Global Arbitration Review na podobný scenár upozornil v minulosti, keď sa stránka stala nefunkčnou počas pojednávania v rovnakom prípade.

Verdikt dostala redakcia Denníka N cez email.

Teraz najčítanejšie