Denník N

Kradnú na daniach, majú mimomanželský pomer, ale do zrkadla sa dokážu pozrieť. Prečo?

Cyklista Lance Armstrong je symbolom športového podvodníka. K prehreškom sa priznal v rozhovore s Oprah Winfreyovou v roku 2013. Ilustračné foto – TASR/AP
Cyklista Lance Armstrong je symbolom športového podvodníka. K prehreškom sa priznal v rozhovore s Oprah Winfreyovou v roku 2013. Ilustračné foto – TASR/AP

Autorky v provokatívnom článku otriasajú naším sebavedomím, že sme morálnymi majákmi.

Podvádzajú na daniach, kradnú na pracovisku, z internetu si sťahujú nelegálne hudbu a filmy či majú mimomanželský pomer.

Prípadne v MHD cestujú zadarmo alebo z času na čas svojim blízkym zaklamú.

No ráno vstanú a bez problémov sa dokážu pozrieť do zrkadla. Ako je to možné?

Vedci zistili, že naša myseľ má jednu pozoruhodnú vlasnosť: naše morálne priestupky postupne blednú a my na ne zabúdame.

Depresívny článok, po ktorom určite klesne vaša neochvejná dôvera vo vlastné morálne kvality, publikovala nedávno Maryam Kouchaki z univerzity Northwestern a jej kolegyňa Francesca Gino z Harvardovej univerzity.

Vyšiel v časopise PNAS.

Vina a hanba nestačia

Ľudia majú neochvejnú – hoci úplne pomýlenú – predstavu, že sa správajú morálnejšie ako iní ľudia. Na druhých radi ukazujeme prstom. To politici, šéfovia korporácií či susedia podvádzajú. Nás sa to netýka.

Nie je to pravda. Obrovské množstvo psychologického výskumu ukazuje, že podvodníci v populácii rozmiestnení úplne rovnomerne.

Ak ľudia dostanú príležitosť na podvod, často ju využijú, na ich vzdelaní alebo zamestnaní tak nezáleží. Kouchaki a jej kolegyňa otriasajú v provokatívnom článku naším sebavedomím, že sme morálnymi majákmi.

Nepríjemné pocity viny, hanby a výčitky svedomia, ktorými nás vybavila evolúcia, aby sme to s morálnymi priestupkami nepreháňali a ťahali sme za jeden povraz s inými členmi spoločnosti, nestačia na to, aby sme to s porušením pravidiel neskúsili znova, keď na to bude vhodná príležitosť.

Preto sa aj nabudúce radi odvezieme v MHD zadarmo a štát na daniach aspoň trošku ošklbeme.

Ospravedlňujeme prehrešky

Z mnohých experimentov vieme, že keď príde na rad morálka, využívame rozum často iba na to, aby sme naše prehrešky pred sebou a druhými ospravedlnili.

Predstavte si, že sa vraciate do svojho rodiska, aby ste tam urobili obchod. Medzitým navštívite svojho otca a pozvete ho na večeru. Zahrniete účet medzi cestovné náklady?

Existuje množstvo spôsobov, ako taký prehrešok pred sebou ospravedlniť. Napríklad: „Otec je skvelý spoločník a vždy mi dá pre mňa nejakú dobrú podnikateľskú radu“ alebo „ak by som otca nezobral von, čašník by nedostal sprepitné, takže malý podvod vlastne neprekáža, lebo z neho profituje zamestnanec reštaurácie“. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Morálka

Človek

Teraz najčítanejšie