Denník N

Ľuboš Lorenz: Slovensko je krásna krajina, len, bohužiaľ, obývaná

Ľuboš Lorenz. Foto – Misenka Plantaznik
Ľuboš Lorenz. Foto – Misenka Plantaznik

Máme sa príliš dobre. Je tu viac peňazí ako kultúry, inak by sme nemíňali na nezmysly.

ĽUBOŠ LORENZ sa narodil v roku 1982 v Košiciach, pôsobí ako výtvarník. Minulý rok spolu s umelcom Petrom Kalmusom farbou pomaľovali pamätník komunistického politika Vasila Biľaka v Krajnej Bystrej, za čo ich oboch rieši súd. Tento rok to isté urobili s pamätnou tabuľou komunistického prokurátora Jána Pješčaka vo Veľkom Lipníku. Pri tejto akcii ho napadol starosta obce a spôsobil mu zranenia. Je slobodný, bezdetný, žije v Košiciach a Kúpeľoch Štós.

Čo ste vyštudovali?

Školu, o ktorej je lepšie nehovoriť, lebo je ešte horšia ako Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Získal som titul bakalára a ďalej som nešiel, lebo nemalo zmysel vyhadzovať na to peniaze. S takou školou by si človek narobil len hanbu, takže ju radšej ani nemenujme.

Od minulého roka vám dávajú rôzne prívlastky – nezamestnaný vandal, ktorý na seba potrebuje upozorniť, exot, umelec, performer, aktivista, budúci politik. Čím sa cítite vy?

Na nejakej národoveckej stránke sa dal vyplniť dátum narodenia a vyhodilo vám, čo vraj ste. Mne vyšlo, že som havloidný revolucionár. Zo všetkých označení sa mi práve toto páči najviac. Bodaj by to bol jediný horoskop, ktorý platí.

Nezamestnaný síce som, vandal určite nie, aktivista áno, performer nie, lebo farba na tých pamätníkoch komunistov nebola žiadnou snahou o umenie, len pokusom o natretie. A umelec? Síce maľujem, ale nemyslím si, že známym som sa stal práve pre túto činnosť.

Ľudia vás registrujú najmä od februára 2015, keď ste s Petrom Kalmusom natreli Biľakov pamätník. Užívate si tú pozornosť alebo vám lezie na nervy?

To, aby mi neliezla na nervy, som si zabezpečil zablokovaním komentárov cudzích ľudí na Facebooku. Komentovať už môžu maximálne priatelia mojich priateľov, hoci som sa dlho snažil nechať priestor všetkým. Mnohí však mali len sprosté reči a nikam to neviedlo.

Príjemné chvíle však zažívam, keď ma na ulici stretnú starší ľudia a vravia, že nám veľmi držia palce, že nás podporujú, že nabudúce máme zavolať aj ich, lebo dvanásť rokov z komunizmu presedeli vo väzení a radi by aj oni „vylepšili“ Biľakov pamätník. Cítim, že ľudí s podobným názorom je v tejto krajine dosť, a tak si to doslova užívam.

Cynická otázka – stúpol vám odvtedy predaj obrazov?

„Vďaka“ Biľakovi som predal presne dva obrazy. Keby som sa verejne neangažoval, možno by ich bolo viac, lebo ktovie, či som práve tým niekoho neodradil. Viem akurát to, že jeden pán si ma našiel práve cez túto kauzu, zapáčili sa mu dva obrazy a kúpil ich.

Označujú vás za prívesok Petra Kalmusa, viackrát ste to v médiách vyvracali.

Samotný Peťo by to takto nikdy nepovedal. Že ma tak ľudia vnímajú, je dôsledok toho, že on je známejší a dlhšie aktívny. Pomerne dlho mi to neprekážalo, ale keď už novinári začali písať titulky typu „Kalmus vyhral súd s Biľakom“ či „Kalmus so svojím pomocníkom urobili to a to,“ hnevalo ma to.

Jednak sme súd ešte nevyhrali, jednak sme na akcii boli dvaja a nik nie je len pomocník toho druhého. Na druhej strane podobných označení ubúda, takže je to v pohode.

Pôsobíte ako rebel. V akej rodine ste vyrastali?

Medzi predkami mám aj presvedčených komunistov, ktorí na to neskôr doplatili. Pradedo z otcovej strany skončil v gulagu, umrel rok po prepustení.

Šiel totiž budovať krajšie začiatky do „úžasnej“ krajiny menom Sovietsky zväz. Mnohí jemu podobní sa už nevrátili, lebo ich buď pozatvárali, alebo popravili. Presvedčených komunistov sme v rodine mali aj z maminej strany.

Ako vnímali režim vaši rodičia?

Tak ako ja a ten názor si držia dodnes. Koniec koncov farbu na Biľaka som dostal priamo od otca. Nebyť toho, že ju má práve doma, akcia by sa v ten večer neuskutočnila.

Rodičia ma k odporu proti režimu priamo neviedli, celkom logicky ma však ich postoje zásadne ovplyvňovali.

V novembri 1989 ste mali sedem rokov.

Mal som sedem a pol roka a na revolúciu si veľmi dobre pamätám. Už mesiac pred ňou som doma začal počúvať Karla Kryla. O tom, že bol dovtedy zakázaný, som sa však dozvedel až počas revolúcie.

Politiku ako takú ste začali vnímať neskôr, nie?

Nie, vnímal som ju od Nežnej revolúcie. Na sto percent.

Ako druhák na základnej škole?

Áno, to sedí. V tom veku je už dieťa dosť veľké na to, aby pozeralo, počúvalo a rozumelo tomu, čo ide v telke. Nemusí rozumieť každému slovu, ale vidí, čo sa deje, a vie, o čom sa doma jeho rodičia zhovárajú.

Rozumel som tomu teda v kontexte veku, v každom prípade som už politiku vnímal a pýtal sa okolia, prečo policajti zbili študentov a ktorá strana je tá zlá.

Chceli ste ísť na architektúru, ale nepodarilo sa to. Verili ste niekedy, že by ste mohli vyžiť iba z maľovania?

Napadlo mi to a zrejme by sa mi to aj podarilo. Problém je, že som na to asi príliš lenivý.

Na maľovanie či propagáciu?

Na maľovanie. Predať, čo namaľujem, nebol nikdy problém.

Čím ste sa teda živili?

Manuálnou prácou. Veľmi ma baví šoférovanie, takže som vozil pizzu, ale robil som aj v skladoch, v predajni stavebnín, vo výrobe, na stavbách a podobne.

Dnes ste nezamestnaný. Dobrovoľne?

Keby sa našla práca, bral by som ju, ale nejako aktívne ju nehľadám. Keď som totiž prišiel niekam na pohovor a miesto pozdravu dobrý deň sa ma spýtali, prečo mám dlhé vlasy, šiel som preč. Nebaví ma naťahovať sa s ľudskou hlúposťou.

Nenabíjate tým muníciu kritikom, ktorí tak môžu vykrikovať, že ste príživník, ktorého musia živiť ostatní?

Veď moji kritici hovoria, že som platená krysa zo Západu. A keď sa ma provokatéri pýtajú, kto ma vlastne platí, s radosťou im hovorím, že oni sami, lebo každý mesiac mi príde dávka z ich daní. Dúfam, že ich to serie.

Vyžijete z dávky v hmotnej núdzi?

Keby som povedal, že žijem aj z niečoho iného, je otázne, či by som na tú dávku mal vôbec nárok. Žijem z peňazí Sorosa a iluminátov.

Ľuboš Lorenz. Foto – archív Ľ. L.
Ľuboš Lorenz. Foto – archív Ľ. L.

Kam dlhodobo smeruje naša krajina?

Posledných 27 rokov k lepšiemu. Kam kráča momentálne, však neviem povedať. Udiali sa rôzne pozitívne zmeny a som rád, že tu vôbec ešte máme slobodu a demokraciu. Mali by sme si to vážiť, nesmieme si ich nechať vziať. Rozhodne je to však lepšie ako kedysi.

Aktuálne sa chodí na námestia pre Kaliňáka a Bašternáka. Treba?

Treba na ne chodiť. Bohužiaľ.

Čo vás teda štve na našej spoločnosti?

Vzrastajúca nenávisť a rozkrádačky. Nenávisť zámerne spomínam ako prvú, lebo je desivé, čo sa deje, stačí sa pozrieť na sociálne siete, kde sa bežne píše, koho treba odstreliť.

Ešte aj na námestí v Košiciach na proteste proti Kaliňákovi sa najskôr skandovalo „do basy“, aby sa potom začalo skandovať heslo „obesiť“. Z toho mám vážne strach.

Nenávisť, rozkrádačky či korupciu sme tu mali aj predtým. V čom sme na tom horšie ako v 90. rokoch za Mečiara a Slotu?

Áno, mňa dosť štve, že ľudia na námestia chodia až dnes, keď sa už jasne preukázalo, že Kaliňák a spol. sú mafia. Vedeli predsa, že kto klame, ten kradne, takže je jasné, že na námestiach bolo treba stáť už pred desiatimi rokmi, keď si Kaliňák kopol do Hedvigy Malinovej.

Celkovo je zvláštne, že ľudia vyjdú von vždy až vtedy, keď ide priamo o ich peniaze. Že Kaliňák prestrelil a pokašľal, čo mohol, je pritom známe už dávno.

Na námestia chodí pár tisíc ľudí. Naozaj to svedčí o veľkej nespokojnosti?

Ľudia mnohokrát niečo podporujú, ale sami aktívne neprídu. Niekedy je to pochopiteľné. Chápem, ak človek nepríde na protesty do Bratislavy či Košíc, lebo býva kdesi na strednom Slovensku.

Nie každý teda musí prísť, hoci je dobré, ak v rámci svojich možností príde. Ja som bol tiež len na košickom, a nie na bratislavskom proteste, preto ani nebudem hovoriť, kto mal čo robiť.

Ani Bratislava vzhľadom na počet obyvateľov nemá na protestoch dôstojné zastúpenie.

Myslím si, že tam prišlo dosť ľudí na to, aby kompletne zaplnili námestie či ulicu pred Bonaparte. Ak by ich aj prišlo viac, opticky by to lepšie nevyzeralo, lebo pred Ficovým bydliskom bolo plno. Navyše mnohí ľudia majú aj iné povinnosti. Ak tam nie sú, neznamená to, že nerobia niečo iné dobré.

Neodrádza ich aj to, kto tie protesty organizuje, teda Sulík s Matovičom? Niet sporu o tom, že Kaliňák má ísť preč. Sú však tamtí alternatívou?

Mnohí ľudia v ich stranách by boli dobrou alternatívou.

Napríklad?

Určite by som tam chcel vidieť ľudí ako Osuský, Dubačová či Lipšic. To sú ľudia, ktorým verím.

Tí však nie sú lídrami. Pýtal som sa, či mnohých nespokojných neodrádzajú mená ako Sulík či Matovič.

No, Peťovi Kalmusovi bolo pred jeho vystúpením na proteste v Košiciach povedané, že nesmie spomínať žiadneho Putina, žiadne Rusko, nič podobné. Inými slovami, občas to písmeno „a“ v názve SaS síce zaniká, ale sú tam aj iní ľudia ako radikálny Sulík, hoci aktuálne sú možno v menšine.

Na proteste v Košiciach cenzurovali prejav Petra Kalmusa?

Áno, bolo to také… Ale aj Churchill povedal, že proti Hitlerovi by sa spojil aj s diablom. Je dobré, že Peťo nakoniec vystúpil, lebo hovoril samé dobré veci.

Mnohých ste podráždili tričkom, kde je v ženskom prirodzení nakreslený slovenský znak. Uvažovali ste, že sa to môže dotknúť aj slušných ľudí?

Aj ja tu predsa žijem a to tričko ma vôbec neuráža. Naopak, veľmi presne vystihuje, kam v skutočnosti smerujeme a kde vlastne sme. Dané tričko je predsa protestom proti tomu, čo niektorí robia zo Slovenskej republiky.

A že ho niektorí chápu inak? Je to podobné, ako keď niektorí naše obliatie Biľakovho pamätníka chápu tak, že sme fašisti. Takí ľudia vždy chápu veci len účelovo a tak, aby im to vyhovovalo. Ja za to nemôžem.

Ľuboš Lorenz po útoku starostu Veľkého Lipníka. Foto – archív Ľ. L.
Ľuboš Lorenz po útoku starostu Veľkého Lipníka. Foto – archív Ľ. L.

Po útoku starostu Veľkého Lipníka Petra Labanta, ktorý vám podrazením kontajnera zlomil rebro, ste už v poriadku?

Ešte mám pri ležaní v rôznych polohách či naťahovaní sa bolesti, ale inak sa to lepší.

Rieši sa previnenie starostu?

Bol obvinený z výtržníctva a ublíženia na zdraví. Ja som bol vypočutý a dostatočným dôkazom o tom, čo vyviedol, je aj video. Verím preto, že to nikto nezastaví a nevymyslí si, že starosta sa len náhodou potkol a nechtiac mi ublížil.

Dúfam, že Labant ponesie riadne trestnoprávne následky, hoci prílišnú dôveru k orgánom činným v trestnom konaní nemám.

Kde je hranica, za ktorou by ste si už na podobné akcie netrúfali? Urobili by ste ich, keby sme tu mali paragraf, že za to skončíte vo väzení?

Takéto pomníky jednoducho nesmú existovať. Stále je tu aj možnosť robiť podobné veci anonymne, hoci doteraz sme tak nikdy nepostupovali, ale, naopak, stáli sme si za tým.

Neviem teda, či existuje nejaká hranica, ak však bude zakročenie proti Biľakovmu pomníku na isté väzenie, z tejto krajiny sa možno odsťahujem.

Čo rozhodne, že niekto sa vôbec zdvihne a urobí za ostatných to, čo treba?

S Peťom Kalmusom necítime povinnosť to robiť, je však fajn ísť v jednej línii a stáť si za svojím. Na druhej strane nechceme byť vedení verejnou mienkou, že sa to už od nás stále bude očakávať.

Pri Biľakovi to bolo rýchle – Peťo mi napísal, spýtal sa, kedy tam pôjdeme, ja som navrhol, že hneď, tak sme šli. Zdalo sa nám, že je potrebné urobiť to okamžite, lebo vtedy to bude najsilnejšie.

Pri Pješčakovi fungoval podobný motív – obaja sme vedeli, že tá tabuľa nesmie existovať. Ak sa teda Peťo o niečom dozvie, volá mne, alebo ja jemu. Obaja o sebe vzájomne vieme, že sme schopní to urobiť.

Kritici vás napádajú, že ak odhalenie podobných pomníkov považujete za trestný čin, máte postupovať v zmysle legislatívy – dať podnet na políciu či prokuratúru, nie prísť a poškodiť ich.

Veď nech každý postupuje, ako uzná za vhodné. Veci sa vždy dajú urobiť inak, my ich však robíme takto. Ak platí, že ide o propagáciu skupín smerujúcich k potláčaniu ľudských práv a o popieranie zločinov politických režimov, logicky sme konali v nutnej obrane.

Iný nech pokojne podá trestné oznámenie, ani naša nutná obrana však nie je v rozpore so zákonom. Ak uvidím, že niekoho na ulici bijú, môžem na agresora podať trestné oznámenie alebo zakročiť a zabrániť mu v tom. V oboch prípadoch ide o zákonný prostriedok.

Neveríte, že by štátne orgány zasiahli?

Veď sa to ukázalo pri Biľakovi aj Pješčakovi. Odhalenie prvého pomníka snímali televízne štáby, objavilo sa to v správach, pri druhom sme dokonca zasiahli až po dvoch týždňoch. Medzitým to bolo vo verejnoprávnej televízii aj v Zamagurských novinách.

Policajti hádam vedia čítať, takže keby chceli, zasiahli by. Neurobili nič, hoci ich v tejto krajine máme šialené množstvo. Mali sme im to teda ešte oznamovať, aby zase nič neurobili? Veď v danej chvíli už bolo evidentné, že polícia ani prokuratúra nekonajú, hoci musia vedieť, že také tabule nesmú existovať.

Radili ste sa pred akciami s právnikom, či naozaj ide o krajnú núdzu alebo nutnú obranu?

Nie, boli sme však o tom presvedčení. A boli sme veľmi radi, že keď sa nášho prípadu ujal Daniel Lipšic, od začiatku argumentoval práve tým. Len sa potvrdilo, že to nie je úplná hlúposť.

Jeho koncept nebol postavený na tom, aby sme čin popreli či sa z neho čo najjednoduchšie vyvliekli, ale práve na nutnej obrane.

Ak príde nová tabuľa akémukoľvek komunistickému darebákovi, zasiahnete?

Zatiaľ to tak, chvalabohu, bolo, nerád však dávam sľuby vopred, lebo chcem držať slovo. Dúfam, že sa už taká tabuľa neobjaví a pýtate sa zbytočne. Ak sa objaví, dúfam, že nás niekto predbehne.

A ak nie, rozhodne tú tabuľu nebudem tolerovať. Budem konať tak, aby som nemal výčitky svedomia.

Ľuboš Lorenz. Foto - archív Ľ. L.
Ľuboš Lorenz. Foto – archív Ľ. L.

Spomínali ste, že vás desí nenávisť v spoločnosti. Ako s ňou bojovať?

Najmä treba konečne prestať tolerovať vyzývanie na trestné činy a ich schvaľovanie, teda dôsledne trestať každé takéto vyjadrenie z úst, na sociálnych sieťach či všeobecne na internete.

Na tieto veci tu predsa máme paragrafy, takže nerozumiem, prečo sa tu tolerujú vety typu „postrieľajme imigrantov“ a prečo si polícia vôbec dovolí tvrdiť, že autor to tak nemyslel. Budeme čakať, kým tí ľudia začnú svoje vyhrážky plniť alebo kým budú mať väčšinu?

Strany dnešnej koalície sa spojili aj s argumentom, že inak by boli predčasné voľby a najviac by nimi získal Kotleba. Prečo teda nerobia nič razantné pre to, aby si tí ľudia nemohli dovoľovať vykrikovať urážky a vyhrážať sa druhým? Nevidia, že takto bude Kotleba silnieť celé štyri roky?

Čo vás ešte štve?

Nevkus. Ten mi strašne prekáža. Slovensko je krásna krajina, len, bohužiaľ, obývaná. Keď vidím, ako ju ničíme, betónujeme parky, staviame gýče, ničíme historicky hodnotné veci, som hotový.

Čoho je to obraz?

Toho, že sa máme príliš dobre. Je tu viac peňazí ako kultúry, inak by sme nemíňali na nezmysly. Slováci teda nie sú chudobný, ale nekultúrny národ. Čo všetko ešte musíme zničiť, aby sme si uvedomili, že robíme chybu?

Chystáte sa na vstup do politiky?

Nevylučujem to, ale týmto smerom vôbec neuvažujem. Raz som už ponuku na podporu od istej strany v komunálnych voľbách dostal, bolo to ešte pred týmito akciami. Necítil som sa na to, tak som len poďakoval.

Ani teraz sa nikam nehrniem. Máme síce veľa podporovateľov, takže to do budúcna naozaj nevylučujem, teraz sa tým však nezaoberám.

Ako vníma vaše aktivity najbližšie okolie?

Rodina ma podporuje, ale inak tie veci dosť polarizujú, preto som sa obkolesil iba slušnými ľuďmi. Tí vedia, že to, čo s Peťom Kalmusom robíme, je vec elementárnej slušnosti. Na druhej strane nie sme s Peťom v tejto krajine jediní, čo niečo robia, je ich oveľa viac.

To, čo sme vykonali, bolo veľmi jednoduché. Iní ľudia robia dôležité veci, ktoré si vyžadujú oveľa viac energie a času, len to možno verejne tak nerezonuje. Ich význam to však neznižuje.

Kde budete o pár rokov?

Azda raz budem žiť na Slovensku, z ktorého sa stane krajina, kde si budem iba maľovať svoje obrazy a politike sa povenujem výhradne cez voľby. Bolo by úžasné, keby dnešné moje aktivity neboli potrebné. Som však trochu skeptik.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie