Denník N

Zriedkavé v noci svietiace oblaky ste mohli vidieť aj na Pohode

V noci svietiace oblaky. Foto - Wikimedia/cc
V noci svietiace oblaky. Foto – Wikimedia/cc

Tieto oblaky sú úchvatné nielen svojím vzhľadom, ale aj tým, ako a kde vznikajú.

Leto je ako stvorené na pozorovanie nočnej oblohy – je príjemne teplo, v noci sme natočení s výhľadom na Mliečnu cestu a v prvej polovici augusta k tomu pribudnú Perzeidy (meteorický roj).

Ak si spravíte nočný výlet na lúku za mestom, skúste sa pozrieť tesne nad západný horizont, s trochou šťastia uvidíte v noci svietiace oblaky (z angl. noctilucent clouds).

Tieto oblaky sú úchvatné nielen svojím vzhľadom, ale aj tým, ako a kde vznikajú. Aby sme to dokázali oceniť, povedzme si niečo o vrstvách zemskej atmosféry.

Komerčné lietadlá sa pohybujú vo výškach maximálne dvanásť kilometrov, čo je horná hranica troposféry. Obsahuje asi osemdesiat percent všetkého vzduchu.

Časti atmosféry

Platí v nej známe pravidlo, že čím ste vyššie, tým je chladnejšie – na jej hornej hranici sú až päťdesiatstupňové mrazy (vodná para, ktorú pri spaľovaní tvoria motory lietadiel, tam ihneď zamŕza a tvorí tak dlhé čiary prerývajúce oblohu).

Nad ňou sa nachádza stratosféra, kde je to prekvapivo naopak – s výškou v nej teplota stúpa. Na hornej hranici, vo výške zhruba päťdesiat kilometrov, je príjemných nula stupňov.

Možno si pamätáte kaskadérsky zoskok Felixa Baumgartnera, prvých pár sekúnd iba bezvládne rotoval –  hustota vzduchu je tam totiž iba tisícinová oproti tej na úrovni mora, a tak sa nemal ako zastabilizovať.

Po oblasti, kde sa síce nedá dýchať, ale aspoň nie je veľká zima, nasleduje oblasť, kde sa nedá dýchať a priemerná teplota dosahuje mínus osemdesiat stupňov Celzia – mezosféra. Tá siaha až do výšky osemdesiatich kilometrov, čo je na polceste k nízkej orbite Zeme.

Nad ňou sa nachádza termosféra hrubá stovky kilometrov – vzduch v nej je taký riedky, že molekula preletí kilometer, kým narazí na ďalšiu. V tejto oblasti znovu platí, že s výškou rastie teplota, preto je horná hranica mezosféry tou najstudenšou častou atmosféry.

1024px-Helkivad_ööpilved_Kuresoo_kohal
V noci svietiace oblaky vo Fínsku. Foto – Wikimedia/cc
Noctilucent_clouds_over_Uppsala,_Sweden
V noci svietiace oblaky vo Švédsku. Foto – Wikimedia/cc

Nočné svietiace oblaky

Oblaky, ktoré bežne vídame, sa nachádzajú vo výškach od pár stoviek metrov až po maximálne dvanásť kilometrov (troposféra). V nízkych vrstvách stratosféry sa sem-tam nejaký oblak objaví, no bežne je na ich formovanie táto časť atmosféry príliš suchá.

Kde sa teda nachádzajú nočné svietiace oblaky? Znie to šialene, ale až na hornej hranici mezosféry – teda vo výške osemdesiatich kilometrov. Ako je možné, že sa tu nachádza vrstva, kde síce zriedkavo, ale predsa, môžu vznikať?

Ako už bolo spomenuté – práve v tejto výške je atmosféra najstudenšia. Vďaka tomu sa to málo vody, čo sa v tejto výške nachádza, mení priamo na ľadové kryštáliky. Mezosféra je paradoxne najstudenšia práve v lete, a preto sa v nej oblaky formujú práve teraz.

Burj Khalifa

Aj napriek nízkej teplote neprebieha proces formovania oblakov jednoducho. Kľúčovými sú takzvané kondenzačné jadrá, čiže drobné prachové častice, na ktoré sa voda začne nabaľovať. Kde sa kondenzačné jadrá berú v takýchto obrovských výškach, nie je jasné, najpravdepodobnejšou teóriou je, že ide o mikrometeority, čiže prach dopadajúci z vesmíru na Zem.

Čím je človek vyššie, tým neskôr preňho Slnko zapadá (a skôr vychádza). Časový rozdiel východu a západu Slnka medzi prízemím a vrchným poschodím Burj Khalifa, čo je asi deväťsto výškových metrov, sú tri minúty.

časti atmosféry
Časti atmosféry a teplota, tlak, hustota a rýchlosť zvuku v nich. Foto – Wikimedia/cc

Aj na Pohode

Rozdiel medzi troposférou a vrchom mezosféry je zhruba jedna až dve hodiny. Po západe je teda zhruba hodinový interval, keď je u nás dole už tma, no na oblaky v mezosfére ešte svieti Slnko a tie tak zdanlivo žiaria. Podobné platí ráno, počas brieždenia.

Jeden takýto oblak sa dal vidieť aj na Pohode (fotené, bohužiaľ, mobilom), asi hodinu a pol pred sobotným svitaním.

Ak budete pozorovať nočnú oblohu (alebo dokonca fotiť, nie je to zložité), skúste sa pozrieť smerom k Slnku, možno sa na vás usmeje šťastie.

pohoda
Nočné svietiace oblaky na Pohode. Foto – autor

Autor je fyzik, pôsobí na UK v Bratislave

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie