Denník N

Ohliadnutie za vojnou v Iraku

Vojna v Iraku bola chybou, ale jej pokračovaním by bolo presvedčenie, že akákoľvek intervencia vo svete je neprijateľná.

Po siedmich rokoch práce je pre všetkých k dispozícii správa o vojne v Iraku, ktorá býva častejšie označovaná ako Chilcotova správa (podľa jej hlavného autora, sira Johna Chilcota). Obsahuje dvanásť zväzkov dôkazov, zistení a záverov. Málokto sa prehryzie celou správou; len samotné záverečné zhrnutie je také dlhé (výrazne cez sto strán), že by potrebovalo vlastné zhrnutie.

Bola by však škoda, keby sa správa veľa nečítala a predovšetkým dôkladne neskúmala, pretože obsahuje niekoľko užitočných informácií o tom, ako funguje diplomacia, ako sa robí politika a ako sa prijímajú rozhodnutia. Okrem toho nám pripomína, že znalosť rozhodnutia podniknúť v roku 2003 inváziu do Iraku aj jej následkov je nevyhnutným predpokladom pochopenia dnešného Blízkeho východu.

V zlom čase

Ústredným motívom správy je poznatok, že k vojne v Iraku nemuselo dôjsť a rozhodne k nej nemuselo dôjsť v čase, keď k nej došlo. Rozhodnutie vstúpiť do vojny bolo sčasti založené na chybných spravodajských informáciách. Irak predstavoval prinajhoršom rastúcu hrozbu, ale nie bezprostrednú hrozbu. Alternatívy na použitie vojenskej sily – najmä posilnenie dovtedy vlažného vymáhania a podpory sankcií OSN, ktorých cieľom bolo vytvoriť tlak na Saddáma Husajna – sa prakticky nepreverili. Diplomacia bola unáhlená.

Situáciu ešte zhoršila skutočnosť, že sa vojna uskutočnila bez dostatočného plánovania a prípravy na to, čo príde po nej. Ako správa správne poznamenáva, mnohí ľudia v americkej i britskej vláde predpovedali, že po odstránení Saddámovej železnej päste môže nastať chaos. Rozhodnutie rozpustiť irackú armádu a zabrániť všetkým členom Saddámovej strany Baas (nie iba niekoľkým jej najvyšším predstaviteľom) získať funkcie v nástupníckej vláde, bolo obrovskou chybou. Irak nebol len vojnou; bol aj zle koncipovanou a mizerne uskutočnenou politikou.

Veľká časť správy sa zameriava na britské kalkulácie a podporu americkej politiky zo strany vtedajšieho premiéra Tonyho Blaira. Rozhodnutie spojiť Veľkú Britániu so Spojenými štátmi bolo obhájiteľné strategickou voľbou pre menší štát, ktorý odvodzuje veľkú časť svojho vplyvu z tesnosti bilaterálneho vzťahu. Blairova vláda však urobila chybu v tom, že výmenou za svoju podporu neuplatňovala väčší vplyv na podobu politiky. Je možné, že administratíva Georgea W. Busha by takú snahu odmietla, ale britská vláda sa v takom prípade mohla dištancovať od politiky, o ktorej bol celý rad ľudí presvedčený, že pravdepodobne neuspeje.

Predsudky vedú k pomýlenej politike

Z vojny v Iraku by sme si mali vziať rad ponaučení. Jedným z nich je skúsenosť, že keď analytici vyhodnocujú spravodajské informácie, je ich úsudok zásadne ovplyvnený predsudkami, a pomýlené predsudky teda môžu viesť k nebezpečne pomýlenej politike. Takmer všetci napríklad predpokladali, že Saddámova nespolupráca s inšpektormi OSN pramení z faktu, že skrýva zbrane hromadného ničenia. V skutočnosti Saddám skrýval len to, že takéto zbrane nemá.

Rovnako tak mnohí politici pred rozpútaním vojny verili, že po Saddámovom odchode rýchlo nastúpi demokracia. Takéto zásadné a závažné predpoklady by mali testovať takzvané červené tímy – teda skupiny odborníkov, ktorí nepodporujú príslušnú politiku. Malo by to patriť k štandardnej operačnej procedúre.

Faktom tiež zostáva, že akokoľvek môže byť odstránenie vlády ťažké, nie je ani zďaleka také zložité ako nastolenie bezpečnosti, ktorú nová vláda potrebuje, aby upevnila svoju autoritu a získala si legitimitu v očiach verejnosti. Vytvoriť niečo, čo pripomína demokraciu, v spoločnosti, ktorej chýbajú mnohé z jej základných predpokladov, je úloha nie na mesiace, ale na desiatky rokov.

Koniec rovnováhy

O dedičstve vojny v Iraku sa v správe veľa nepíše, ale je dôležité zamyslieť sa nad ním. Po prvé a predovšetkým, vojna narušila mocenskú rovnováhu v regióne. Irak prestal byť v pozícii, keď bol schopný znepokojovať a vyvažovať Irán, a namiesto toho sa dostal pod iránsky vplyv. Irán tak získal voľnú ruku nielen na vývoj zmysluplného jadrového programu, ale aj na intervenciu v niekoľkých krajinách, a to priamo, ale aj prostredníctvom zástupcov.

Sektárske boje otrávili v celom regióne vzťah medzi sunnitmi a šiitmi. Pocit odcudzenia, ktorý prežívali vojaci a dôstojníci Saddámovej rozpustenej armády, prispel k sunnitskému povstaniu a v konečnom dôsledku viedol k vzniku takzvaného Islamského štátu.

Vojna mala hlboký vplyv nielen na Irak a Blízky východ, ale aj na Veľkú Britániu a USA. Rozhodnutie britského parlamentu, ktorý sa v roku 2013 vyslovil proti účasti na akejkoľvek vojenskej operácii vedenej s cieľom potrestať sýrskeho prezidenta Bašára Asada za to, že sa vzoprel výslovnému varovaniu, aby počas občianskej vojny vo svojej krajine nepoužíval chemické zbrane, dozaista súviselo s názorom, že vojenská intervencia v Iraku bola chybou. A rovnako tak je možné, že nedôvera k elitám, ktorá viedla väčšinu britských voličov k podpore brexitu, čiastočne pramenila zo skúsenosti s irackou vojnou.

Vojna v Iraku a jej následky ovplyvnili aj uvažovanie administratívy amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorá mala pramálo chuti na nové vojenské dobrodružstvo na Blízkom východe v čase, keď mnoho Američanov trpelo „únavou z intervencií“.

Nebezpečenstvo, samozrejme, spočíva v tom, že snaha vziať si ponaučenie môže vyvolať opačný extrém. Ponaučením z vojny v Iraku by nemal byť záver, že je žiaduce vyhnúť sa všetkým ozbrojeným intervenciám na Blízkom východe a inde, ale skôr, že je nutné podnikať intervencie iba v prípade, ak ide o najlepšiu dostupnú stratégiu a keď výsledok pravdepodobne ospravedlní náklady. Líbya bola nedávnou intervenciou, ktorá túto zásadu porušila; Sýria je ešte nákladnejšia, ale v jej prípade následkom toho, čo sa neurobilo.

Vojna v Iraku bola dosť nákladná aj bez toho, aby si z nej ľudia vzali nesprávne pona­učenie. Keby sa to stalo, bola by to jej posledná irónia – ktorá by celú tragédiu navyše ešte prehĺbila.

© Project Syndicate, 2016

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie