Mladí Rómovia prali na Pohode, ľudia sa pozerali na práčovňu ako na UFO

Veľký biely stan s nápisom Práčovňa a pre istotu aj Laundry sa objavil na festivale Pohoda prvý raz a určite bol prekvapením. Mladí Rómovia otestovali na Pohode svoj nádejný pilotný projekt sociálneho podnikania, ktorý funguje v komunitnom centre vo Valaskej pri Podbrezovej.

Práčovňa na festivale Pohoda

Komunitná práčovňa a žehliareň zamestnáva a živí vo Valaskej 25 ľudí bez ohľadu na pôvod. Rómovia ponúkajú model sociálnych prevádzok aj štátu. Mako tvrdí, že keby sa systémová sociálna ekonomika rozšírila, prácu by našli stovky ľudí najmä na vidieku.

„Ľudia na festivale pozerali na nás ako na UFO. Čakali všetko, ale práčovňu asi nikto,“ hovorí Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov.

Jana Majchútová nie je Rómka. Mladá, 33-ročná žena nemohla nájsť prácu po materskej dovolenke. Pracovala v lese a na dohody. Najhoršie to bolo v zime.

Potom sa dostala cez aktivačné práce do komunitného centra vo Valaskej. Robila všetko od stavebných úprav dvora až po upratovanie. Ivan Mako ju po približne roku predstavil ako manažérku práčovne so stálou zmluvou.

„Manažérka asi nie. Majsterka, to je presnejšie,“ opravila svojho šéfa, s tým, že organizuje a riadi prácu v práčovni a komunikuje s klientmi.

Žena, ktorá sa ešte pred približne rokom presúvala od dohody k dohode, predávala nedávno projekt na Pohode.

Hovorí, že najprv ľudia prišli a keď videli práčovňu, väčšinou povedali „čooo?“ a odišli. Neskôr sa vrátili a dali si oprať veci.

„Bolo úplne super vidieť mladých ľudí, ako nás prijali. Prali sme im, rozprávali sme sa s nimi, zabávali,“ rozprávala Jana Majchútová s neskrývaným nadšením.

Spoločnosť prijme služby na úrovni

Možnosť prezentovať pozitívny príbeh dlhodobo nezamestnaných z Horehronia na festivale ponúkla mladým Rómom nadácia Ekopolis. Presťahovali dve práčky, sušičku a mangeľ a čakali, ako zareaguje publikum.

Štyri dni prali, žehlili, nažehľovali nálepky na tričká. Všetko zadarmo. Kto chcel, mohol si oprať sám v drevenom koryte, ako dievča, ktoré si zašpinilo lem sukne. Ak prispeli, prispeli, ak nie, tak nie. O peniaze nešlo.

Ivan Mako hovorí, že na Pohodu prišli ukázať fungujúci komunitný projekt sociálneho podnikania, použiteľný najmä na vidieku. Ponúkajú ho aj štátu ako model oživenia ekonomicky spiacej komunity.

„Chceli sme zistiť v reáli, ako spoločnosť prijíma služby, ktoré poskytujeme vo Valaskej. Pohoda ukázala, že ak poskytujete služby na štandardnej úrovni, spoločnosť ich akceptuje,“ povedal jeden z autorov projektu.

Ako na UFO sa tentoraz pozeral na mladých ľudí Ivan Mako, keď prišli, nepotrebovali oprať, ale prispeli peniazmi so slovami „robíte dobrú vec“.

Takéto a podobné projekty by mohli vzniknúť po celom Slovensku, hovorí Mako. Môžu ponúkať služby, ktoré trh potrebuje, ale pre komerčné firmy nie sú finančne zaujímavé.

Pracujú na dve zmeny

Práčovňa a žehliareň v Multifunkčnom centre Horehronie funguje od minulého roku. Cez Elektornické trhovisko sa dostali dlhodobo nezamestnaní, zdravotne postihnutí a marginalizovaní k zákazkám, ktoré ich živia. Pracujú na dve zmeny.

„Neriešime farbu pleti, dvere majú otvorené všetci, ktorí potrebujú prácu,“ konštatoval Mako.

S pomocou fondov a nadácií väčšinou svojpomocne prestavali rozpadávajúcu sa budovu a projekt postavili na jednoduchej filozofii. Nechcú brať prácu ľuďom v chudobnom regióne, ale chcú si ju voziť do Valaskej z bohatších miest. 

Mladí Rómovia nevymysleli nič nové, len importovali vyskúšané modely zo zahraničia. Boli sa učiť v Belgicku, kde ťažko zamestnateľní ľudia pracujú v žehliarňach, práčovniach, záhradníctvach a pri triedení druhotných surovín. Napríklad v nemeckom Solingene vyrábajú putá pre políciu a nožnice na strihanie ovcí a zarábajú dosť na to, aby ich deti chodili do škôl a slušne žili.