Denník N

Hlavný odborník na pôrodníctvo: Kto tomu rozumie, do Hainburgu by rodiť nešiel

Hlavný odborník Miroslav Borovský. Foto – HPI
Hlavný odborník Miroslav Borovský. Foto – HPI

Pôrodnica na Antolskej v Bratislave urobí ročne najviac pôrodov na Slovensku. Jej prednosta a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo Miroslav Borovský hovorí, že to zvládajú len ťažko.

Pôrodnica na Antolskej patriaca k Univerzitnej nemocnici Bratislava vyhrala ocenenie pre najlepšiu pôrodnicu podľa hodnotenia odborníkov. Jej prednosta hovorí, že si nemôžu dovoliť to, čo nemocnice mimo Bratislavy, lebo majú vysoké dlhy a takmer celé príjmy idú na platy. 

Tešia sa ženy do pôrodnice?

Myslím si, že by sa mali tešiť. Neviem, či sa všetky tešia, ale moje áno. Treba vytvoriť pocit absolútnej dôvery a bezpečnosti. Pôrodnica je tu nato, aby zabezpečila pre rodičku všetko. Ale nie je to tak v celom zdravotníctve. Atmosféru treba zmeniť. Cítiť to najmä pri rodičkách, lebo to nie sú choré ženy – sú to ženy, ktoré v zásade plnia úlohu v spoločnosti. A spoločnosť musí urobiť všetko, aby sa z toho tešili. Takáto filozofia nám však ešte chýba.

Prečo?

Celý svet má problém so zdravotníctvom. Všetko je o peniazoch, ale zdravie nie úplne, lebo si ho nekúpite. Ale všetko okolo toho, čo sa nedá kúpiť, je potrebné finančne zabezpečiť. Priestory, aby boli minimálne hygienické. Ľudia, ktorí tam robia, musia byť zaplatení tak, aby úroveň ich platu vyplývala zo spokojnosti pacienta. Napríklad pôrodné asistentky – či majú 2000, alebo 3000 pôrodov, majú plat taký istý.

Vaša pôrodnica vyhrala v hodnotení odborníkov, ale povedali ste, že za 20 rokov sa v nej veľa nezmenilo.

Napríklad v Martine (tamojšia univerzitná nemocnica skončila prvá v celkovom hodnotení medzi perinatologickými centrami, pozn. red.) majú omnoho menej pôrodov, je to centrum, ale majú kožené súpravy v hotelovej časti nemocnice. My nemáme vôbec nič. Prečo? Lebo Bratislava nemá eurofondy – 90 percent príjmov nemocnice ide na platy. Riaditeľ má 60 alebo 80 miliónov dlh, a tak mu ani nenapadne investovať do pôrodnice, ako to urobil napríklad Trenčín. Náš riaditeľ ani nemá za čo to urobiť. Lebo nemocnica peniaze nemá. Ale všetky ťažké prípady preložia k nám. To, čo je drahé, komplikované, preložia k nám a my to musíme liečiť, ale peniaze z poisťovní to vôbec nezohľadňujú.

Miroslav Borovský (63)

Vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Komenského v oblasti všeobecné lekárstvo. Atestáciu má zo Slovenskej zdravotníckej univerzity z oblasti gynekológia a pôrodníctvo. Je prednostom I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Bratislave, v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda. Je aj hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo.

Dostávate menej, ako to stojí? 

Potrebovali by sme iné spôsoby financovania Univerzitnej nemocnice Bratislava. Je síce najdôležitejšie, aby od nás odišla zdravá žena aj novorodenec, ale musí byť aj spokojná a šťastná, v akých podmienkach bola. My sa snažíme, aj odchádzajú spokojné, vedia, že viac spraviť nemôžeme. A prečo viac nemôžeme? Lebo nemáme peniaze a sme v Bratislave. To je obrovská škoda. Všetci vedia, že treba riešiť bratislavské zdravotníctvo, ale ide to pomaly.

Máte najviac pôrodov za rok – 3000. Ako to zvládate?

Ťažko, lebo sme stále plní. Každý deň rátame lôžka, kto ide domov a kto nie. Pôrodníctvo sa nedá plánovať. Teraz potrebujeme vymaľovať pôrodnicu a ďalšie dve v Bratislave dýchajú zhlboka a majú 140-percentnú obsadenosť. Viete si to predstaviť? To už je katastrofa. Niekto Bratislavu bude musieť riešiť, hovoríme to už desať rokov. Ale atmosféra na vypočutie obyčajných pôrodníkov zatiaľ nie je.

Neplánujete rozšíriť pôrodnicu?

Stále sa rieši otázka novej univerzitnej nemocnice, na tom padá všetko. Keď sa postaví nová nemocnica, musia sa reštrukturalizovať oddelenia. Treba aj spájať oddelenia – nemá zmysel, aby nemocnica mala tri interné oddelenia, ale o tom hovoríme tiež desať rokov. Gynekológiu Rudolf Zajac (minister zdravotníctva za 2. vlády Mikuláša Dzurindu – pozn. red.) riešil veľmi rýchlo: bolo tu osem pôrodníc, teraz máme tri a jednu súkromnú. Ak by sa takto riešili interné oddelenia, chirurgie, tiež by sa možno našiel väčší priestor pre pôrodníctvo. Ženy sú naozaj na okraji starostlivosti, lebo sú to iba ženy, a keď sa niekde škrtajú lôžka, tak sú to pôrodnice. Mali sme izby na šestonedelí s dvomi posteľami, teraz už máme aj s tromi. A predstavte si, že máte tri rodičky a tri deti na jednej izbe. Ale muselo sa to stlačiť, lebo sa niekde nejaké oddelenie presúvalo. Trpíme tým, že nie sme pupok sveta a mali by sme byť. Pôrodníctvo je pupok sveta všade na svete. Ľudia si to aj zaplatia, ale musíme mať čo ponúknuť a musíme peniaze potom investovať naspäť do vybavenia, čo tiež nie je, lebo nemocnica má vysoké dlhy.

Nepomáhajú vám poplatky? Napríklad za výber pôrodníka alebo nadštandardnú izbu?

Pomáhajú, ale my ich nemáme, idú na riaditeľstvo.

Niektoré nemocnice nechávajú aspoň časť peňazí na oddelení.

Ale tie asi nemajú také obrovské dlhy ako my, kde má riaditeľ problém nájsť peniaze na platy.

Kde to najviac cítite? Jedna vec je vymaľovať nemocnicu, iná napríklad stará technika na operačných sálach.

Všetko je zanedbané. Bratislava je zanedbaná. To, čo vidíme v Martine, Trenčíne, to u nás nie je. Všetky tri sú zanedbané – v Ružinove, na Kramároch aj na Antolskej, hoci je najnovšia. Predstavte si napríklad ženy u nás počas týchto horúčav.

Nemáte klimatizáciu. Ako to riešite?

Nijak, otvoríme oblok. Čo máme robiť?

Neznižuje to počet žien, ktoré k vám chodia?

Nie.

A je to tak, že najskôr si vyberú súkromné Kochovo sanatórium, a ak nastanú problémy, až potom idú k vám?

Vyberú si Kocha, ale tisíc eur je dosť. Normálni ľudia idú k nám, hoci v Bratislave je finančná situácia lepšia ako inde.

Šéfovia najlepších pôrodníc. Foto - HPI
Šéfovia najlepších pôrodníc. Foto – HPI

Sťažujú sa vám rodičky na prostredie často?

Náš slovenský človek je zvyknutý a skromný. Ale zaslúžil by si viac.

Ak by ste mohli, čo by ste spravili ako prvú vec u vás v pôrodnici?

Zriadil by som samostatné boxy na pôrodnej sále. Máme štyri boxy rozdelené priečkou, a to sme najväčšia pôrodnica. Sú tam aj závesy, ale základ sú samostatné izby, bez toho sa nedá pohnúť. Takú máme len jednu. Ale potrebujeme zmeniť celé oddelenie. Chápem, že sa to dá len veľkým úsilím riaditeľa. Napríklad ten náš má pod sebou obrovský komplex – ako ho môže zvládnuť riadiť? V Trnave či Trenčíne im záleží na tom, aby im to išlo, ale u nás v tomto mamute sa melie z posledných síl a čaká sa, čo bude. Je to obrovská škoda.

Takže keď sa hovorí o nemocniciach, kde rodičky čakajú na chodbe na pôrod, to je aj u vás?

To je napríklad Ružinov, majú ešte menej boxov ako my. Máme aspoň päť, zvládame 3000 pôrodov – s odretými ušami, ale zvládame.

Znie to veľmi pesimisticky.

Je to realistické. Je to tak. Pre rodičku je najdôležitejšie, že je zdravá a že ide so zdravým novorodencom domov, ale povie si, že mohlo to byť aj lepšie. Ale dalo sa aj takto. Je však rada, že je zdravá, preto venujeme pozornosť tomu, aby každý išiel zdravý domov – to je základ. Na všetko ostatné zabudnete.

Koľko rodičiek vám pošlú z inej nemocnice?

Veľmi veľa, môže to byť štvrtina. Posielajú nám prípady z Kramárov, z Ružinova, z celého Slovenska. Najkomplikovanejšie prípady končia u nás, a preto ideme do dlhov, lebo to nik nezaplatí. Je to problém. Sme najväčšie centrum, ale všetky neonatologické centrá sú preťažené – keď je plno, volá sa do Nových Zámkov a inde, či majú voľné miesto, a často nie je kam pacientku dať. Kapacity sú veľmi nízke.

Do Hainburgu chodí rodiť veľa žien. Je to pre vás konkurencia?

Problém Hainburgu je, že majú síce pekné prostredie, ale popôrodná starostlivosť je mizerná až zlá. Je problém s tým, že žena príde domov a dieťa má žltačku – nik sa tam o to nestará. U nás nejde len o pôrod, ale aj o starostlivosť o novorodenca. Kto tomu rozumie, tak by tam nešiel. Lebo zlaté steny a pekne vymaľované nie je odbornosť. A to vám povedia Slovenky, čo žijú v zahraničí – je to tam pekné, ale rodiť pôjdem domov, lebo odborné výsledky sú v zahraničí horšie. Robíme dobrú robotu, len radi by sme tiež trošku vyzerali lepšie. Prečo by sme nemohli vyzerať ako v Hainburgu?

Problém našich pôrodníc je veľa cisárskych rezov. Aj vy ich máte veľa. Prečo?

Ťažko sa to porovnáva, lebo napríklad Trenčín a Bratislava sa porovnať ani nedajú. Je to úplne iné obyvateľstvo, musíte vedieť, v akom veku boli ženy, po akých komplikáciách. Keď raz máte 40 rokov a viete, že nebudete mať iné dieťa, tak sa k cisárskemu rezu pri najmenšej komplikácii prikloníte. Chápem to, a aj preto máme vysoký počet cisárskych rezov, ale musia byť zdôvodnené.

Ako často žena požiada o cisársky rez, aj keď na to nie sú dôvody?

Niekoľko takých je. Na našej klinike je cisárskych rezov len z dôvodu, že to chcela matka, možno jeden, dva za rok.

Pôrody

Teraz najčítanejšie