Denník N

Tento film vám môže oživiť traumy z komunistických učiteliek

Herečke Zuzane Mauréry priniesol najslovenskejší film Jana Hřebejka cenu z festivalu v Karlových Varoch. Foto – Pub Res
Herečke Zuzane Mauréry priniesol najslovenskejší film Jana Hřebejka cenu z festivalu v Karlových Varoch. Foto – Pub Res

Scenárista Petr Jarchovský a režisér Jan Hřebejk majú cit pre tému, pri ktorej si mainstreamový divák povie „toto poznám“ či „takto to muselo byť“. Ich novinka Učiteľka príde na budúci týždeň do našich kín.

Každý pozná zľudovenú scénu z filmu Pelíšky, v ktorej učiteľka na rodičovskom združení pred tabuľou pohoršene pranieruje slovo „prcat“, ktoré kazí mládež. Táto hláška fungovala, rozosmiala publikum, tak aký problém?

Vlastne nijaký, keby nebol toto problém českých filmov po Novembri pri reflexii socializmu. Aj vďaka snímkam Pelíšky a Pupendo sa v ňom nadlho ustálila predstava režimu, ktorého hlavnými prejavmi boli rady na banány, augustové tanky, hláškujúci lampasáci a historky o lyžičkách z NDR.

Kam sa Hřebejk a Jarchovský od Pelíškov posunuli, ukazuje Učiteľka. Podstatný čas príbehu sa odohráva na rodičovskom združení, ale je to dráma. Dráma trochu škrobená, no dôsledná a niektorým pripomína americkú konverzačnú čiernobielu klasiku Dvanásť rozhnevaných mužov.

Český filmár a jeho dvorný scenárista robia čoraz odvážnejšie filmy, akurát, že tento posun tiež má svoje limity.

Žiaden disident ani eštebák

O posune vypovedá už sám výber prostredia. Obyčajná základná škola, žiaden disident či eštebák. Dvojtvárnym manipulátorom a antagonistom, ktorého môžeme pripodobniť k Veľkej sestre z románu Prelet nad kukučkiným hniezdom, je obyčajná učiteľka. Nie je ani riaditeľkou.

Jarchovský má cit pre témy, pri ktorých si divák povie „toto poznám“, prípadne „takto to muselo byť naozaj“, čo potvrdil rozruch po zverejnení traileru. Traumy s komunistickými učiteľkami má u nás očividne niekoľko generácií divákov.

Scenárista vychádzal z vlastných skúseností. Keď mal jedenásť rokov, bol obeťou vydierania a rafinovanej šikany učiteľky, ktorá zneužívala svoju moc nad učebnými výsledkami na vlastné obohatenie.

Pre film, ako funguje, však nie je táto informácia podstatná. Podstatná je učiteľka, ktorá okolo seba vytvára neformálnu sieť spojencov a podriadených postavenú na logike službičiek a protislužieb. Kľúčové a náznakovo spomenuté je jej krytie zhora, teda členstvo v komunistickej strane.

599

Normalizácia sa neskončila

Rozprávanie kombinuje časové roviny, odhaľuje súvislosti postupne ako v detektívke. Dej sa zväčša odohráva v interiéroch, zrejmá je zámerná divadelnosť a znesiteľne toporné herectvo. Obchádza väčšinu socialistických klišé.

Napriek tomu želanie autorov – aby tento mikrokozmos ZRPŠ a škála rodičovských reakcií fungoval ako model znormalizovanej spoločnosti – funguje len čiastočne. Je až príliš okatý. Aký rozdiel v porovnaní s vlnou filmov z  Rumunska, čo toto isté vyjadrujú nenápadne a rafinovanejšie.

Môže nás však tešiť, že po filme Červený kapitán je tu ďalšia historická reflexia, čo si všíma kontinuitu prednovembrového režimu s dneškom. Nie, nie je to slabučká pointa o prevracaní kabátov.

Je to tá mrazivá predstava, že celý tento príbeh by sa s malými obmenami mohol odohrávať aj všelikde v štátnej správe na súčasnom Slovensku – či si za to dosadíte pamiatkový úrad, alebo nemenované katedry na nemenovaných univerzitách. Tam všade vládne pocit, že normalizácia sa neskončila, ale stále trvá.

Učiteľka je najslovenskejší film Jana Hřebejka. Nakrúcal sa v Bratislave s našimi hercami v slovenčine, ktorú nepredabovali do češtiny. Teraz uspel v Karlových Varoch, ale ťažko hádať, či bude mať čo povedať v zahraničí.

Teraz najčítanejšie