Denník N

Zastavte garáže na Bratislavskom hrade, žiadajú aj architekti

Po historikoch, archeológoch a aktivistoch sa ozvali aj významní architekti. Jedna z najväčších autorít slovenskej architektúry Ferdinand Milučký garáže pod Bratislavským hradom označil za surovosť najvyššieho stupňa. Igor Marko z Londýna hovorí, že vo Veľkej Británii by si tak po histórii nešliapali.

Jama na stavenisku na severnej terase Bratislavského hradu. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jama na stavenisku na severnej terase Bratislavského hradu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Výstavba podzemných garáží pod severnou časťou areálu Bratislavského hradu nerozčuľuje nielen 8300 signatárov petície na jej zastavenie. Proti plánom vedenia Národnej rady, ktorá objekt spravuje, sa začínajú obracať renomovaní architekti.

,,Architekti nemôžu mlčať k výstavbe garáží na významnom archeologickom nálezisku Bratislavského hradu. Pripravili sme otvorený list adresovaný predsedovi parlamentu. Žiadame v ňom zmenu projektu a zastavenie stavebných prác, ktoré pokračujú aj napriek petícii a protestom verejnosti,“ hovorí bratislavský architekt Michal Bogár, ktorý s ateliérom Bogár Králik Urban koordinoval aj súťaž na výstavbu novej Vydrice v podhradí.

Už v utorok chce list predložiť prezídiu Spolku architektov Slovenska a vyzve aj Slovenskú výtvarnú úniu, a ďalšie spolky, a mimovládne organizácie, aby podporili iniciatívu.

Bogár hovorí, že pri Hrade sú poloprázdne súkromné garáže. ,,Nie sú využité. Načo stavať ďalšie?“ Uvedomuje si, že sa pamiatky z rímskej doby našli vďaka stavebným prácam v severnej časti areálu. ,,Vážim si prácu kolegov architektov, ktorí sa venujú rekonštrukcii Hradu, a aj skutočnosť, že sa na archeologický prieskum dali peniaze. Teraz je však čas na to, aby sa stavba znova prehodnotila a urobila sa zmena projektu.“

Takto má vyzerať Bratislavský hrad po prestavbe

hrad_graf_web
Foto N - Tomáš Benedikovič
Stavenisko na severnej terase Bratislavského hradu. Tu budú aj podzemné garáže.
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Surovosť najvyššieho stupňa

Architekt Bogár nie je sám. Proti pokračovaniu stavby sa ozval aj Ferdinand Milučký, jeden z najvýznamnejších architektov druhej polovice 20. storočia. „Výstavba garáží na Hrade – to je surovosť najvyššieho stupňa. Ja by som suspendoval prednostu krajského pamiatkového úradu, že nemal námietky, lebo za to neprevzal zodpovednosť,“ povedal pre TASR.

Milučký, ktorý dostal päťkrát Cenu Dušana Jurkoviča, má k Hradu čo povedať. Jeho rekonštrukcii sa venoval v 80. rokoch minulého storočia a za Klenotnicu na Hrade dostal cenu Zväzu slovenských architektov.

„Potreba garáží sa javila roky, ale takýmto spôsobom zasiahnuť do hradného vrchu, ktorý je výsostným identickým znakom Slovenska, pamiatkovo chráneným, je surovosť. Hradný vrch by mal byť posvätný, sú tam rôzne nálezy,“ vraví teraz.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Toto by sa v Británii stať nemohlo

Podobný názor má aj predstaviteľ súčasnej architektúry Igor Marko, ktorý pôsobí v Londýne. Je autorom viacerých projektov revitalizácie rôznych častí Bratislavy či alternatívnej podoby „nového“ Starého mosta. „Neviem si predstaviť, že by niečo také v Británii vzniklo a že by sa to dostalo do takejto situácie.“ Za hlavného vinníka považuje pamiatkový úrad, ktorý stavbu schválil. „Ide o činnosť vo vysoko rizikovej oblasti, kde je úplne jasné, že keď začnú kopať, niečo nájdu.“ Pre Marka je preto výstavba v tejto historicky mimoriadne cennej oblasti ,,nepochopiteľná“.

Vo Veľkej Británii stavby v okolí archeologických nálezov podľa architekta prejdú nielen odborným posudzovaním, ale aj verejnými konzultáciami, ktoré vyžadujú aj zákony. „Musí to byť verejná objednávka. Nie je možné, aby sa niečo také stalo len niekde za zatvorenými dverami.“

Podobnú situáciu riešia aj v Ríme. Pri výstavbe linky metra tam na Piazza Venezia narazili na Hadriánovo auditórium z roku 123 nášho letopočtu, teda zhruba o dvesto rokov mladšiu stavbu, ako sú bratislavské nálezy. Už od roku 2009 tam diskutujú, či v blízkosti nálezov môže byť stanica metra. Auditórium, miesto kultúry a umenia, sprístupnia verejnosti.

Metrocbev
Hadrianovo auditórium na Piazza Venezia v Ríme. Foto – thehistoryblog.com

 

Žiadne námietky

Povolenie na stavbu schválil Krajský pamiatkový úrad v Bratislave. Časť pamiatok na pozemku našli už pred viac ako piatimi rokmi, jeden z objektov z čias Keltov a Rimanov objavili až pri výkopových prácach.

Šéf pamiatkového úradu v Bratislave Peter Jurkovič rozhodnutie z roku 2008 obhajuje. „Povedali sme, že ak dôjde k nepredvídaným nálezom alebo k takým nálezom, ktoré budú cenné, hodnotné, významné, musí dôjsť k prispôsobeniu projektových dokumentácií,“ odvetil na otázku, za akých okolností by povolenie prehodnotili. Denníku N vysvetľoval, že jeden z jeho kolegov chodí každý týždeň na stavbu dozerať.

Ministerstvo kultúry, pod ktoré úrad patrí, odpovedá, že rozhodnutia krajských pamiatkarov môže preskúmavať len Pamiatkový úrad SR. Ten doteraz nedostal žiadne oficiálne odvolanie alebo iný opravný prostriedok.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Parlament: Nič sa nedeje

Investorom garáží, „Barokovej“ záhrady nad nimi a dvoch budov, ktoré majú vzniknúť ako kópie pôvodných, je Národná rada. O stavbe sa rozhodlo, keď jej za prvej vlády Roberta Fica šéfoval Pavol Paška.

Za éry Richarda Sulíka práce ustali, obnovil ich v roku 2012 opäť Paška. Jeho nástupca Peter Pellegrini výstavbu garáží nezastavil. Stavbu nechal mierne upraviť. „Uvidíte v roku 2016, keď tam mesto možno bude organizovať nejaký krásny koncert, alebo pri príležitosti nejakého výročia tam prídu páni a dámy a v zlom, sychravom počasí zaparkujú v podzemí. A keď budú odchádzať z toho koncertu, možno aj vy s nimi, a možno si poviete – podarilo sa pekné dielo,“ vysvetľoval garáže Pellegrini v rozhovore pre Denník N.

„Garáže ako také nie sú v kolízii so žiadnymi nálezmi, ktoré sú riadne ochránené v súlade s požiadavkami a pod dohľadom Mestského úradu ochrany pamiatok a Krajského pamiatkového úradu,“ vysvetľuje pokračovanie stavby kancelária parlamentu. Pridáva aj ďalšie dôvody. Garáže vraj riešia parkovanie pre Hrad a umožnia, že do areálu už nebudú jazdiť autá. V priestoroch garáží majú navyše byť aj dôležité technológie, ktoré majú zabezpečiť správny chod paláca a iných objektov v správe parlamentu.

„V neposlednom rade by táto alternatíva nebola hospodárna vzhľadom na rozostavanosť a existujúci zmluvný vzťah,“ odpísala Národná rada na otázku, či majú vyčíslenú možnosť, že by garáže vôbec nepostavili.

Severnú časť hradného areálu po nálezoch prerábajú podľa náhradného projektu. „Našla sa symbióza s archeologickými nálezmi,“ tvrdí investor. Plán B zvýšil náklady na stavbu o viac ako 224-tisíc eur.

Stavbu odsúhlasila ešte v roku 2008 prvá Ficova vláda, ktorá na ňu aj vyčlenila peniaze. Úrad vlády na otázku, či by mohli rozhodnutie prehodnotiť, reagoval vetou, že na tieto otázky odpovie kancelária Národnej rady, keďže návrh vtedy vláde predkladal jej šéf.

Budúci vjazd do podzemných garáží pod Bratislavským hradom. Foto N - Tomáš Benedikovič
Budúci vjazd do podzemných garáží pod Bratislavským hradom. Foto N – Tomáš Benedikovič
Bratislavský hrad
Nákres budúcej podoby Hradu ľudí zaujíma. Foto N – Tomáš Benedikovič

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie