Denník N

Glváč stihol po voľbách bleskový tender, uspela známa SBS. Nemá strážiť, ale stavať

Bývalý minister obrany rozhodoval o dôležitých obchodoch nielen krátko pred voľbami, ale dokonca aj krátko po nich. Foto - TASR / Tomáš Benedikovič
Bývalý minister obrany rozhodoval o dôležitých obchodoch nielen krátko pred voľbami, ale dokonca aj krátko po nich. Foto – TASR / Tomáš Benedikovič

Firma Bonul opravuje budovy, v ktorých budú pracovať vojaci NATO. Tender za 2,9 milióna prebehol v rekordne krátkom čase.

V menších kasárňach kúsok od Vajnôr pri Bratislave sídlilo za socializmu raketové vojsko. Posledné roky boli takmer opustené, no už onedlho budú mať strategicky význam pre celé Slovensko.

V areáli pri Vajnoroch bude pôsobiť štyridsať vojakov NATO, ktorí si tu zriadia malé pracovisko.

Ich úlohou bude komunikovať so slovenskou armádou a pripravovať pôdu pre prípad, že by sem pre hrozbu z Východu museli doraziť spojenci. S týmto plánom súhlasila ešte na jeseň druhá Ficova vláda a zostávalo len vyriešiť praktickú záležitosť.

Budovy v kasárňach pochádzajú z osemdesiatych rokov a pred príchodom zahraničných vojakov ich treba zrenovovať. Vláda v januári schválila opravu, ktorá by mala stáť maximálne 2,9 milióna eur.

Bežný stavebný projekt dostalo na starosť ministerstvo obrany, ktoré donedávna viedol súčasný podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer). Ten sa rozhodol problém vyriešiť po svojom.

Na stavebné práce tesne pred svojím odchodom z ministerstva vypísal tender v utajenom režime, o ktorom nie je vo verejne dostupných zdrojoch žiadna zmienka. Kontrakt získala bezpečnostná služba Bonul, ktorú ovláda rodina známeho nitrianskeho podnikateľa Miroslava Bödöra.

Bonul sa opiera o náklonnosť premiéra a Glváčovho straníckeho šéfa Roberta Fica, ktorý podľa týždenníka Plus 7 dní opakovane navštevuje firemné večierky tejto bezpečnostnej spoločnosti.

Esbéeska už od čias prvej Ficovej vlády vyhráva jednu štátnu zákazku za druhou. Doteraz sa sústredila na stráženie budov, nie na stavebné práce.

V rekordne krátkom čase

Zákazka na opravu kasární má typický rukopis Glváčovej éry. Tender prebehol v tichosti a tentoraz aj mimoriadne rýchlo.

Oficiálne ho vyhlásili tri dni po parlamentných voľbách, keď už Glváč vedel, že na ministerstve končí. Víťaza stihli vybrať o týždeň neskôr, v posledných dňoch jeho úradovania.

„Výber zhotoviteľa na dodanie diela bol vyhlásený 8. marca 2016. Otváranie obálok a výber úspešného uchádzača sa uskutočnili 14. marca 2016,“ potvrdzuje hovorkyňa ministerstva Danka Capáková.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Rozostavaná budova v kasárňach pri Vajnoroch, kde bude sídliť takzvaný styčný tím NATO. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podpis zmluvy už Glváč nechal na nástupcu Petra Gajdoša (nominant SNS), ktorý zákazku formálne dokončil. „Výber úspešného uchádzača už nemalo súčasné vedenie ako ovplyvniť,“ zdôrazňuje hovorkyňa.

Gajdoš tvrdí, že musel Glváčovho víťaza akceptovať, pretože ministerstvo bolo v časovej tiesni – experti NATO majú na Slovensku pôsobiť od januára 2017 a kasárne musia byť dovtedy hotové.

„Ak by nové vedenie ministerstva výber zrušilo, došlo by k ďalšiemu posunu a Slovensko by si nesplnilo svoj medzinárodný spojenecký záväzok,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Medzinárodný tender nebol

Glváčovi podobná taktika vyšla aj v iných prípadoch. Štyri dni pred voľbami jeho úradníci v tichosti podpísali zmluvu za 27 miliónov eur na prestavbu starých transportérov. Súčasný minister Gajdoš sa aj v tomto prípade obhajuje tým, že toto rozhodnutie už nemohol ovplyvniť.

Oprava kasární Vajnory je v jednej veci výnimočná. Na rozdiel od iných zákaziek nemá byť financovaná zo štátneho rozpočtu či z eurofondov, ale z fondov NATO.

Za normálnych okolností Aliancia vyžaduje, aby na takéto zákazky prebehol medzinárodný tender, na ktorom by sa mohli zúčastniť certifikované firmy zo všetkých členských krajín. Slovenské ministerstvo však podľa informácií Denníka N požiadalo NATO, aby mohlo spraviť iba domáci tender, s vysvetlením, že je v časovej tiesni.

Audítori NATO však budú projekt po jeho dokončení skúmať. Ak by zistili, že zákazka je predražená, Slovensko by muselo časť nákladov uhradiť zo svojho rozpočtu a ešte by si medzi spojencami spravilo hanbu.

Kasárne Vajnory v roku 2012, v súčasnosti už tu pôsobí len pár vojakov, ktorí celý areál strážia. Foto - MOSR
Slávnostný nástup v kasárňach Vajnory v roku 2012, v súčasnosti tu pôsobí už len pár vojakov, ktorí celý areál strážia. Foto – MOSR

Exminister Glváč zdôrazňuje, že všetko prebehlo štandardne a podľa zákona.

„Projekt bol pripravovaný niekoľko mesiacov, odkonzultovaný s Úradom pre verejné obstarávanie, ako aj s príslušnými orgánmi v Bruseli a schválený vládou. Celý proces mali na starosti odborníci z viacerých zložiek ministerstva obrany, nie minister,“ napísal Glváč v stanovisku.

SBS na stavebné práce

Viac otázok však zostáva nezodpovedaných. Bonul je predovšetkým bezpečnostná služba, ktorá sa aj podľa svojej webovej stránky špecializuje na technickú a fyzickú ochranu.

Tu však ide o rozsiahlu opravu kasární – potrebné je vyrúbať stromy, urobiť nové rozvody plynu, položiť nový asfalt a kompletne prebudovať vnútro niekoľkoposchodovej budovy.

Denník N sa spýtal Bonulu, aké stavebné zákazky doteraz robil a či prestavbu zabezpečí sám, alebo si musel najať ďalšie firmy. Bonul na otázky neodpovedal.

Firma Bonul je v prvom rade súkromnou bezpečnostnou službou, ktorá sa špecializuje na stráženie budov, prepravu peňazí alebo detektívne služby. Skúsenosti so stavebnými projektami nikde nespomína.
Firma Bonul je v prvom rade súkromnou bezpečnostnou službou, ktorá sa špecializuje na stráženie budov, prepravu peňazí alebo detektívne služby. Skúsenosti so stavebnými projektmi nikde nespomína.

Ďalšou záhadou je, kto ďalší sa do Glváčovho tendra prihlásil. Uchádzači dostali formálne len týždeň na vypracovanie ponúk – pri iných štátnych zákazkách sa bežne necháva mesiac či viac.

Ministerstvo obrany prezradilo len toľko, že do súťaže sa prihlásili tri firmy – aké, zostáva tajné. Glváčovi úradníci zrejme využili postup, pri ktorom si dali podmienku, že do tendra sa môžu hlásiť len firmy, ktoré majú niektoré previerky či bezpečnostné certifikáty.

Aké konkrétne požiadavky museli firmy splniť? Ministerstvo opäť mlčí – ide vraj o vojenské tajomstvo. „Výber zhotoviteľa stavebných prác uskutočnil na základe osobitných bezpečnostných opatrení v zmysle zákona o verejnom obstarávaní,“ podotýka hovorkyňa.

Ministerstvo nechcelo priznať ani to, že zákazku získala firma Bonul. Denník N si musel túto informáciu overiť aj tak, že zavolal projektantovi stavby, architektovi Ivanovi Potančokovi. „Ja som zamestnanec Bonulu,“ potvrdil v telefóne.

Tajomnejší než v cudzine

Ministerstvo obrany trvá na tom, že nemôže povedať nič viac. „Ide o zákazku, pri ktorej je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky,“ opakuje hovorkyňa Capáková.

Je však takéto utajovanie skutočne nevyhnutné? Napríklad Severoatlantická aliancia v súčasnosti dokončuje svoje nové sídlo na okraji Bruselu za 750 miliónov eur. Na svojom webe má vypísaný aj zoznam najvýznamnejších firiem, ktoré sa na tejto zákazke podieľajú.

20150127_sg_report-2014-photo-7
Nové sídlo NATO postavili cez ulicu oproti tomu pôvodnému, ktoré bolo zriadené ešte v 60. rokoch, keď sa sídlo Aliancie sťahovalo z Paríža do Bruselu. Foto – NATO

Slovenské ministerstvo na túto námietku odpovedalo, že takéto porovnanie je „zavádzajúce“. Sídlo NATO podľa hovorkyne predstavuje iný typ projektu než budovy v členských krajinách.

„Podľa nám dostupných informácií údaje o zhotoviteľoch sídiel styčných tímov NATO nezverejnili ani iné krajiny,“ dodáva Capáková. Denník N si toto tvrdenie overil a ukázalo sa, že ministerstvo nepracuje so správnymi informáciami.

Budovy pre expertov NATO museli pripraviť aj ďalšie krajiny na východných hraniciach Aliancie. Denník N oslovil ministerstvá obrany v Estónsku a v Litve a spýtal sa na firmy, ktoré rekonštruovali priestory pre Alianciu.

Estónsky hovorca Andres Sang okamžite napísal, že jeho ministerstvo si najalo miestnu stavebnú firmu AS Lindrem. „Pre styčný tím Aliancie sme rekonštruovali historickú budovu v Tallinne,“ dodal Sang.

Pracovisko styčného tímu NATO v Litve otvorili v septembri minulého roku. Foto - NATO
Pracovisko styčného tímu NATO v Litve otvorili v septembri minulého roku. Foto – NATO

Podobne zareagovali aj v Litve. „Rekonštruovali sme časť budovy, v ktorej sídli veliteľstvo našich ozbrojených síl. Najali sme si tri miestne firmy, hlavným dodávateľom je firma UAB Kaminta,“ odpísal hovorca ministerstva Vaidotas Linkus.

Známa firma

Prečo na Slovensku tieto informácie zostávajú utajené? Odpoveď sa môže skrývať v tom, že médiá si už niekoľko rokov všímajú pozoruhodnú „success story“ Bonulu a ten na druhej strane nemá potrebu o svojom úspešnom príbehu rozprávať.

Hlavná postava firmy, Miroslav Bödör, je známy kontaktmi na funkcionárov Smeru a ďalších vplyvných ľudí v službách štátu. „Miroslav Bödör chodí poľovať s ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom, jeho manželka je rodinou manželky policajného prezidenta Tibora Gašpara,“ zhrnul to nedávno týždenník Trend.

Bonul sa uchytil už počas prvej Ficovej vlády – na ochranu si ich najala Slovenská pošta alebo Správa štátnych hmotných rezerv. Tieto zákazky pokračovali aj za vlády Ivety Radičovej, najväčší boom prišiel po nástupe druhej Ficovej jednofarebnej vlády Smeru.

V centrálnom registri zmlúv je možné nájsť štátne zákazky pre Bonul za viac než 40 miliónov eur – okrem iného aj pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, Slovenský vodohospodársky podnik, Národnú diaľničnú spoločnosť, štátny podnik Transpetrol a ďalšie.

To sú pritom stále len zákazky, ktoré štát zverejnil, čo však zďaleka nie sú všetky. Napríklad zmluva na prestavbu vojenských kasární v registri, prirodzene, chýba.

Nepostrádateľný Bonul

K obchodom sa Bonul dostával rôzne. V roku 2012 sa napríklad Slovenská pošta rozhodovala, koho si za 27 miliónov eur najme na strážne služby. Novinár Tom Nicholson neskôr upozornil, že vo výberovej komisii sedel bývalý manažér Bonulu Marek Grzybowski. Firma tender vyhrala.

V roku 2014 zase strážnu službu hľadala štátna firma JAVYS, ktorá dohliada na strategické objekty – atómové elektrárne Mochovce a Jaslovské Bohunice. Súťaž za šesť miliónov vyhral opäť Bonul. Televízia Markíza poukázala na to, že firma si zamestnancov na túto zákazku začala hľadať už pred oficiálnym vyhlásením víťaza.

Pri zákazke na strážnu službu pre ministerstvo hospodárstva ani žiadny skutočný tender neprebehol. V súťaži o 2,2 milióna podľa denníka SME súťažil Bonul len sám so sebou.

Tieto úspechy sa prejavili aj na celkových výsledkoch firmy. Podľa databázy Finstat mal v roku 2009 Bonul tržby takmer 19 miliónov eur, vlani to už bolo 50 miliónov.

„Úspech Bonulu zrejme tkvie aj v tom, že v štátnych tendroch nezriedka súťaží sám. Iné firmy sa do súťaží s Bonulom podľa informácií SME veľmi nepúšťajú, lebo „vyhráva až 90 percent zákaziek.“

Celé vyjadrenie ministerstva obrany

Slovenská republika požiadala o vytvorenie styčného integračného tímu NATO (NFIU) na území Slovenska ešte vo februári 2015. Následne v októbri 2015 ministri obrany členských krajín NATO na rokovaní v Bruseli potvrdili, že tento tím na Slovensku vznikne, a to v roku 2016.

Počiatočnú operačnú spôsobilosť mal dosiahnuť do samitu vo Varšave v júli a plnú operačnú spôsobilosť do konca roka 2016. Výber zhotoviteľa na dodanie diela bol však nakoniec vyhlásený až 8. marca 2016.

Otváranie obálok a výber úspešného uchádzača sa uskutočnili 14. marca 2016, čo z pochopiteľných dôvodov nemalo súčasné vedenie ako ovplyvniť.

Ak by však nové vedenie Ministerstva obrany SR tento výber zrušilo, došlo by k ďalšiemu posunu vybudovania NFIU a Slovensko by si nesplnilo svoj medzinárodný spojenecký záväzok. Zmluva teda bola 5. mája 2016 podpísaná národným riaditeľom pre infraštruktúru.

Slovenská republika si tak splní načas svoj spojenecký záväzok a styčný integračný tím NATO na Slovensku dosiahne počiatočnú spôsobilosť 1. januára 2017 a plnú spôsobilosť od 1. júna 2017. Tieto nové termíny boli odkonzultované aj s predstaviteľmi Severoatlantickej aliancie. Ak by došlo k ďalšiemu posunu termínov, bolo by ohrozené meno Slovenska ako zodpovedného partnera Aliancie.

Charakter jednotky NFIU si vyžaduje dodržiavanie stanovených bezpečnostných opatrení. Vzhľadom na to sa výber zhotoviteľa stavebných prác uskutočnil na základe osobitných bezpečnostných opatrení v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

Keďže bol na výber aplikovaný tento paragraf zákona, nie je možné vami požadované informácie zverejňovať. V opačnom prípade by Ministerstvo obrany SR porušilo zákon. Navyše podľa nám dostupných informácií údaje o zhotoviteľoch sídiel NFIU nezverejnili ani iné krajiny. Porovnávanie výstavby sídla NATO a NFIU je zavádzajúce.

Vzhľadom na charakter a úlohy jednotky NFIU, ktorá bude v predmetných priestoroch pôsobiť, sa výber zhotoviteľa stavebných prác uskutočnil na základe osobitných bezpečnostných opatrení v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Bližšie informácie teda nie je možné zverejniť  (§1, odst. 2, písmeno a) zákona o verejnom obstarávaní).

Na bližšie vysvetlenie uvádzame, že v tomto prípade ide o zákazku, pri ktorej plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia, resp. je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

Pripomíname, že súhlas  so začatím obstarávania stavby Bratislava, Vajnory – rekonštrukcia priestorov pre jednotku NFIU udelila vláda SR. Môžeme vás tiež ubezpečiť, že plnenie predmetnej zákazky pokračuje v zmysle plánovaného časového harmonogramu a je pravidelne kontrolované v rámci kontrolných dní. Styčný integračný tím NATO na Slovensku by mal teda dosiahnuť počiatočnú spôsobilosť 1. januára 2017 a  plnú spôsobilosť 1. júna 2017.

Celé vyjadrenie Martina Glváča

Projekt bol pripravovaný niekoľko mesiacov, odkonzultovaný s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO), ako aj s príslušnými orgánmi v Bruseli a schválený vládou SR.

Celý proces mali na starosti odborníci z viacerých zložiek ministerstva obrany, nie minister. Takúto zmluvu som nepodpísal a nebola v predchádzajúcom volebnom období ani uzatvorená.

Som presvedčený, že ak by niečo nebolo v poriadku alebo by vznikli pochybnosti, ani by sa tak nestalo a prijali by sa opatrenia, ktoré by boli v súlade s našimi spojeneckými záväzkami.

Zmluva bola podľa mojich informácií uzatvorená za súčasného vedenia, predtým prekontrolovaná, odkonzultovaná s ÚVO a takisto ju nepodpisoval minister obrany.

Teraz najčítanejšie