Pre Ukrajinu netreba zabúdať na Arktídu, aj tam chcú Rusi

V posledných rokoch Arktída získava čoraz viac pozornosti. Narastajúci záujem prejavili okrem štátov takzvanej Arktickej päťky, teda Ruska, Kanady, Nórska, Dánska a USA, aj štáty s Arktídou geograficky nespojené, ako sú napríklad Čína a Japonsko.

V súčasnosti sa v diskusii o Arktíde objavujú tri hlavné trendy. Po prvé, nárast vojenskej prítomnosti Ruska a vplyv ukrajinskej vojny na spoluprácu v Arktickom regióne. Po druhé, ambície arktických štátov rozšíriť svoje územia. Po tretie, vyhliadky na nové oblasti na ťažbu nerastných surovín a otváranie nových námorných trás.

Arktída vo vojenskej doktríne

Prvý trend sa týka ruskej vojenskej prítomnosti v Arktíde. Kým kríza na Ukrajine i naďalej priťahuje pozornosť na ruskú západnú hranicu, politika Moskvy v Arktíde je čoraz asertívnejšia a nie je tajomstvom, že sa Kremeľ pripravuje na väčšiu vojenskú prítomnosť v severských oblastiach.

Je to už takmer osem rokov, odkedy ruská podmorská expedícia umiestnila ruskú vlajku na dno severného pólu, s cieľom deklarovať svoje nároky na toto územie. Hoci išlo skôr o symbolický akt, v ruských médiách prirovnávaný k umiestneniu vlajky na mesiaci, reakcie ostatných arktických štátov neboli rozhodne pozitívne.

Hoci Kremeľ stále zdôrazňuje spoluprácu a mierovú cestu k riešeniu sporov v Arktíde, v oficiálnych dokumentoch narážame na opak. Nová vojenská doktrína z decembra 2014 deklaruje, že “zaistenie národných záujmov Ruskej federácie v Arktíde je jednou z hlavných úloh ozbrojených síl“.

Prvýkrát v histórii Rusko zahrnulo svoje záujmy v Arktíde do vojenskej doktríny. Táto skutočnosť zdôrazňuje strategický význam oblasti pre Rusko. Zvýšenú vojenskú aktivitu na severe potvrdzuje Moskva vojenskými cvičeniami, modernizáciou vojenskej techniky, obnovou starých sovietskych letísk a základní, a v neposlednom rade i plánmi na rozmiestnenie vojenských jednotiek s veľkosťou dvoch brigád a so špeciálnym výcvikom na operácie v arktických podmienkach.

Prvá brigáda bola presunutá do Alakurttie na začiatku tohto roka. Námorná letecká základňa má strategickú pozíciu, pretože sa nachádza 60 kilometrov od fínskych hraníc. Druhá brigáda by mala byť umiestnená za Uralom v jamalsko-neneckej oblasti do konca roku 2016.

Zatiaľ platí status quo

Spolupráca a správanie aktérov medzinárodného bezpečnostného prostredia v jednom regióne sa, pochopiteľne, nedá oddeliť od ďalších regiónov. Ukrajinská vojna sa podpísala i na spolupráci v Arktíde, kde niektoré štáty v niekoľkých oblastiach prerušili spoluprácu s Ruskom.

Treba zdôrazniť, že všetky zostávajúce arktické štáty sú členmi NATO a preto sa Rusko snaží vyvarovať úplnej izolácie, ktorá by preň mala katastrofálne následky. Na rozdiel od Ukrajiny alebo Gruzínska, Arktída je doposiaľ jediným strategicky dôležitým regiónom, kde Rusko neporušilo status quo a medzinárodne uznávané hranice.

Moskva zatiaľ v Arktíde dodržiavala medzinárodné právo a svoje nároky na rozšírenie územia riešila nástrojmi medzinárodného práva. Dôvodom je, že súčasný status quo je pre Moskvu najpriaznivejší a jej cieľom je vyhnúť sa akémukoľvek vojenskému konfliktu. Otázkou však zostáva, či Kremeľ dodrží hranice medzinárodného práva aj v prípade, keď mu už nebude súčasný status quo vyhovovať.

Spor o Lomonosovov chrbát

Druhým trendom sú snahy arktických štátov dokázať oprávnenosť svojich teritoriálnych nárokov na územia pod Severným ľadovým oceánom, ktoré sú bohaté na nerastné suroviny.

Medzinárodné právo umožňuje každej arktickej krajine využívať výlučnú ekonomickú zónu siahajúcu 200 námorných míľ od pobrežia. Ostatné územia mimo tejto zóny spadajú pod medzinárodné morské právo.

Jadrom sporu je Lomonosovov chrbát – podmorské pohorie dlhé 1800 kilometrov, ktoré rozdeľuje Arktídu na dve časti. Štáty sa snažia dokázať, že Lomonosovov chrbát je predĺžením pevninského šelfu priľahlého k ich územiu, aby tak mohli získať výlučné práva na toto územie.

Okrem Spojených štátov si na pôde OSN podali žiadosť všetky arktické štáty, naposledy to koncom roku 2014 bolo Dánsko. Potrvá roky, kým spoznáme výsledky geologických prieskumov a kým komisia Organizácie spojených národov rozhodne, ktorému štátu tento chrbát patrí.

Nový Suezský prieplav sa odkladá

Tretí trend je spojený s možnosťou ťažby nerastných surovín a s novými arktickými námornými trasami.

Napriek tomu, že topiaci ľad odkrýva významné zásoby, predovšetkým ropy a zemného plynu, neznamená to rovno ťažobný boom.

Rolu zohráva niekoľko faktorov – naštartovanie ťažby bridlicového plynu v USA, extrémne podmienky, drahé špeciálne technológie a v neposlednom rade klesajúce ceny ropy, ktoré za posledný polrok klesli na polovicu (dnes okolo 50 – 60 USD/barel).

Preto je v súčasnosti ťažba v Arktíde ekonomicky nevýhodná. O výhodnosti by sa dalo uvažovať až v prípade, keby ceny ropy stúpli nad 130 dolárov za barel.

So zmenou klimatických podmienok sa otvárajú aj nové námorné trasy. K najväčším výhodám plavby cez Arktídu patrí skrátenie vzdialenosti medzi Európou a Amerikou o 20 percent a až o 40 percent medzi Európou a Áziou.

No sú tu i nevýhody – potreba väčších lodí, ktoré spália viac paliva, a v dôsledku rýchlostných limitov sa skráti iba dĺžka trasy, no už nie čas potrebný na dosiahnutie cieľa.
Optimistické predpovede, podľa ktorých sa mal z Arktídy stať nový Suezský prieplav, sa teraz zdajú byť predčasné, pretože ľad sa netopí tak rýchlo, ako sa očakávalo.

V roku 2013 využilo Severozápadnú trasu pozdĺž severného pobrežia Severnej Ameriky viac než 70 lodí. V minulom roku to bola menej než polovica. A obdobné čísla sú i v prípade druhej, Severovýchodnej trasy.

Potenciál a vôľa

Aj napriek často vyhrotenej rétorike však v Arktíde stále prevažuje spolupráca. Spory medzi štátmi sa doposiaľ vždy riešili mierovou cestou. Rusko ako jediné má potenciál a čím ďalej, tým viac aj politickú vôľu situáciu v regióne eskalovať, no zatiaľ to nie je v jeho záujme.

Ako však bude postupne rásť ekonomická a strategická dôležitosť regiónu, môžeme očakávať dôraznejšie uplatňovanie štátnych záujmov a možno i zvýšenie napätia. No ak sa súčasné trendy radikálne nezmenia, nehrozí v Arktíde priamy vojenský konflikt.