Denník N

Kresák: Kaliňák by mal do ukončenia vyšetrovania odísť z funkcie

Peter Kresák. Foto N - Vladimír Šimíček
Peter Kresák. Foto N – Vladimír Šimíček

Klamal by som, keby som povedal, že nemám záujem o funkciu ústavného sudcu, hovorí poslanec Mosta-Híd Peter Kresák.

Ako sa cítite v tejto vládnej koalícii?

Asi nikto sa necíti úplne dobre. Už som dosť starý na to, aby som vedel, že koalícia nie je zbor kamarátov. Reálna politika si vyžaduje isté kompromisy a Most do toho s týmto išiel. Aj s tým, že nie je iné riešenie.

Váhali ste, či ísť do koalície?

Mali sme samozrejme diskusie, s Luciou Žitňanskou, Františkom Šebejom, ale prišli sme k presvedčeniu, že skutočne nie je iná cesta. Mohol som urobiť to, čo urobil Zsolt Simon, ale nakoniec sme si povedali, že to nespravíme.

Prečo si myslíte, že nebola iná cesta?

Ukážte mi, kde by bola možnosť zostaviť 76 hlasov z pravicových politických strán.

Stále je tu otázka, či by si to SNS v druhom kole nerozmyslela a mnohí vám vyčítajú, že ste na to nepočkali.

Áno, výčitka, že rozhodnutie padlo relatívne rýchlo, je na mieste. Mohli sa robiť politické tance a mohol sa Most-Híd snažiť predávať ako drahá nevesta pomerne dlhý čas. Aj keby si to SNS rozmyslela, tak pozrite sa, aká je dnes situácia na strane pravého spektra. Kollárovci sú už rozpadnutí, zoberte si ich vzťahy napríklad s SaS.

Sieť v ničom, pokiaľ ide o rozpadnutosť, nezaostáva.

To nie, ale ideologicky tam nie sú žiadne rozpory. Pozrite si vyjadrenia Sme rodina voči EÚ, je tam zásadný rozpor. Takýto rozpor v rámci Siete neexistuje. Zoberte si napríklad názory na otázky, ako je registrované partnerstvo. Iba slepý nevidí, že pravá strana je rozbitejšia ako strany koalície.

foto N - Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Pokiaľ ide o registrované partnerstvá, tak na to nie sú rovnaké názory asi ani v Moste-Híd alebo v Smere.

Možno to nebol ideálny príklad, ale na množstvo ďalších vážnych otázok nazerajú tieto strany diametrálne odlišným spôsobom.

Vyčítal vám niekto z priateľov rozhodnutie vstúpiť do tejto koalície?

Paradoxne nie. Zamrzelo ma, keď sme pri vstupe do parlamentu začali byť označovaní za zradcov. No nie od vlastných voličov, ale od tých, čo volili SaS a OĽaNO. V minimálnej miere mi to vyčítali voliči Mosta alebo tí, čo krúžkovali priamo mňa. Aj keď sa pozriete na vývoj preferencií, Most má stále to, čo vo voľbách.

Čo vám na vstup do koalície povedala ombudsmanka Jana Dubovcová, pre ktorú ste pracovali?

Nakoniec povedala, že voľby dopadli, ako dopadli, a treba konať. Ani pre ňu to nebolo ľahké. Viete, že si je veľmi blízka s Luciou Žitňanskou, mali dlhé rozhovory a aj Lucia povedala, že jedna jej priateľka jej povedala, že treba bojovať a netreba to vzdať. Bojovať znamená aj  ísť do vlády a postaviť sa na čelo ministerstva spravodlivosti a snažiť sa niečo urobiť.

Keď Jana Dubovcová nedávno vystupovala v parlamente so svojou správou, bolo tam takmer úplne prázdno. Ako ste vnímali, že vaši koaliční partneri jej nedokážu prejaviť ani trochu úcty tým, že si ju vypočujú?

Nevnímal som to dobre. Snažil som sa, pokiaľ to bolo možné, podporiť verejnú ochrankyňu práv. Myslenie niektorých ľudí asi človek nezmení. Nechcem vstupovať do svedomia koaličným partnerom, najmä v Smere. Cítim u nich dlhodobú nevraživosť, neustále obviňujú pani doktorku Dubovcovú, že vyšla z radov SDKÚ. Nebola členkou strany, podobne ako nie som ja členom Mosta-Híd. Ak sa chce niekto dostať do parlamentu, musí byť na kandidátke strany.

Jana Dubovcová mala vážne spory s Robertom Kaliňákom pre kauzu bitky Rómov v Moldave nad Bodvou. Vy ste vtedy vyhlásili: „Kali klame, klame a klame. Ako študenta som ho mal celkom rád, ale čo z neho vyrástlo.“ Myslíte si, že sa Robert Kaliňák odvtedy zmenil?

Každý sa meníme, ale neviem, akú zmenu máte na mysli.

Zmenu v tom, či Kali klame, klame, klame.

V tom čase, keď som výrok povedal, tak som to samozrejme myslel tak, ako som to povedal. Robert Kaliňák vtedy ako minister obhajoval kroky, ktoré robila polícia. Nemal dobré informácie. Vychádzal z toho, čo mu povedali podriadení a samozrejme, že hovorili v prospech toho, že polícia je najčistejšia. My sme mali iné informácie, a preto som musel konštatovať, že to, čo hovorí, nie je pravda. Stále si myslím, že ten zákrok bol zlý, v rozpore s právnym poriadkom a plne podporujem kritiku, ktorú obsahovala správa doktorky Dubovcovej.

Peter Kresák pracoval pre ombudsmanku. foto - tasr
Peter Kresák pracoval pre ombudsmanku. foto – tasr

Hovorili ste s Robertom Kaliňákom odkedy ste spolu v koalícii?

Bežne sa stretneme na cigarete, keď je v parlamente, podobne ako s inými kolegami. Inak sme spolu nehovorili.

Ako vnímate kauzu Ladislava Bašternáka?

Ako veľmi nepríjemnú. Bijú sa v nej dve veci – prezumpcia neviny a prezumpcia viny u verejne činného politika. Bol by som najradšej, keby sa kauza vyriešila slušným spôsobom pre upokojenie atmosféry tak, že by Robert Kaliňák opustil funkciu ministra do času, kým sa veci vyšetria. Ak sa preukáže, že sa ničoho nedopustil, tak by sa vrátil. Je to však vnútorná vec Smeru. Ako člen koaličnej strany môžem povedať svoj názor, ale pokiaľ som členom koalície, je mojou povinnosťou akceptovať koaličnú zmluvu.

Myslíte si, že ak by Most povedal buď Kaliňák alebo my, že by Smer radšej obetoval túto vládu ako ministra vnútra?

Netrúfam si na to odpovedať. Je to vec koaličných rozhovorov, nechodím na ne a neviem, aká je tam atmosféra.

Iveta Radičová povedala, že tým, že Most drží Kaliňáka vo funkcii, “posúva hranicu spravodlivosti, toho, čo je a nie je v politike prípustné, a vytvára nový precedens”.

Nesúhlasím s niektorými vyjadreniami pani Radičovej z poslednej doby. Je škoda, že sa rozhodla odísť pred niekoľkými rokmi z politiky, pretože si myslím, že mohla byť jednou z vedúcich osobností na politickej scéne. Dnes sa jej možno ľahko kritizuje a možno má pocit, že môže veci pomenovať prísnejšie. Sama ako bývalá premiérka vie, že udržať koalíciu je veľmi zložité a že si to vyžaduje isté kompromisy.

Prečo ste hlasovali za preloženie schôdzí o odvolávaní Roberta Kaliňáka a Roberta Fica na september? Podľa Daniela Lipšica je takýto postup protiústavný.

Čítal som jeho vyjadrenia a neviem, na základe čoho dospel k takémuto záveru. Schôdze sa nemohli konať z praktického dôvodu – priestory Národnej rady mali byť využívané na iné udalosti. V prípade Roberta Fica mám ešte iný problém – ak sa v našom systéme odvolá predseda vlády, padá celá vláda. A to by som sa rád opýtal aj kolegov, ktorí nás kritizujú – čo bude krok B? Aká vznikne vláda?

V Ústave však je napísané, že ak pätina poslancov požiada o schôdzu pre odvolávanie člena vlády, tak taká schôdza prebehne do 7 dní.

Píše sa tam, že sa musí do siedmich dní zvolať.

Takže podľa vás Ústava dáva poslancom právo iba túto schôdzu zvolať, ale neznamená to, že musí aj prebehnúť?

Logika veci hovorí, že musí aj prebehnúť, ale hlasovanie o tom, že sa preruší, neznamená, že schôdza neprebehne, iba, že sa preruší.

Národná rada bola obsadená dva-tri dni, ale dnes sa v nej napríklad nič nedeje. Prečo sa v schôdzi nepokračovalo hneď, ako to bolo možné? Prečo sa bude pokračovať až v septembri?

Treba brať ohľad aj na to, že na toto obdobie si viacerí poslanci plánovali dovolenky s rodinami, možno aj to bol dôvod, i keď nie môj. Ako vidíte, som tu.

Na to sa dá povedať iba bohužiaľ, ak má opozícia to právo, tak ho asi má. Už aj Radoslav Procházka vyhlásil, že opozícia má na tú schôdzu právo a dlhodobú obštrukciu nepodporí.

Tak sa ma opýtajte, či sa to muselo prerušiť až na september, alebo iba do polovičky augusta. Súhlasím, že sa to mohlo prerušiť iba do polovice augusta.

Ak by teraz opozícia znovu predložila podpisy na zvolanie schôdze s programom odvolať Roberta Fica, ako by ste sa zachovali?

Ako ústavný právnik vám poviem, že ak by bol teraz opätovne predložený návrh na odvolanie člena vlády, ktorého návrh na odvolanie už bol podaný a koná sa o ňom, tak by som s tým mal problém. Mám pocit, že nie je možné predkladať opakovane návrhy na odvolanie člena vlády v čase, keď odvolanie prebieha.

Hovorí sa o vás ako o možnom kandidátovi na post sudcu Ústavného súdu. Máte záujem o túto funkciu?

Kandidoval som už niekoľkokrát, čiže mal som ten záujem v minulosti a klamal by som, keby som hovoril, že ho nemám aj do budúcna.

Lipšic na otázku, či by za vás zahlasoval, povedal, že je v poriadku, ak poslanci, ktorí sú ústavní právnici, kandidujú na túto pozíciu, považuje však za dôležité, “či títo poslanci vo vypätých alebo zjavných situáciách, kde je v hre Ústava, sa vzoprú straníckej poslušnosti alebo nie, lebo to je aj záruka toho, že budú rozhodovať nezávisle na Ústavnom súde”.

Nepovažoval som svoje hlasovanie o preložení schôdze za protiústavné, ale dám vám do pozornosti iné moje hlasovania. Napríklad o návrhu novely Ústavy, ktorý predkladal Daniel Lipšic, ktorým sa mali v parlamente zriadiť vyšetrovacie výbory. Hlasoval som za to, aby tento návrh išiel do druhého čítania, aj som k nemu vystúpil a podporil som ho. Viem si predstaviť, že by to mohlo veci posunúť. Alebo si zoberte hlasovanie o amnestiách Vladimíra Mečiara. Pre mňa zásadná vec – vystúpil som a podporil som ich zrušenie opakovane.

Viacerí vaši kolegovia v strane tak neurobili a nebolo to ani predmetom koaličných rokovaní. Nebola to zo strany Mosta-Híd chyba?

Aj v rámci klubu, aj v rámci svojho vystúpenia som presviedčal poslancov, aby tento návrh podporili.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pripravuje novelu Ústavy, ktorá by mala zmeniť spôsob kreovania Ústavného súdu. Most vo voľbách navrhoval, aby mal súd 15 sudcov a tretinu vyberal prezident, tretinu Národná rada a tretinu Súdna rada. Ako ďaleko sú prípravy tejto novely?

Začalo sa rokovať, ale trochu mám obavy o obsah rokovaní. Mám pocit, že Smer sa k rozloženiu síl, ktoré tvoria súd, stavia negatívne.

Z čoho vychádzate?

Prebehli isté rokovania na túto tému medzi odborníkmi za Smer a za Most-Híd.

Medzi vami a pánom Baránym, ktorý je poradca predsedu vlády?

Nebudem menovať žiadne mená.

Peter Kresák. Foto N - Vladimír Šimíček
Peter Kresák. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo bude ďalej?

To je to, na čo v tejto chvíli neviem odpovedať. Snažil som sa predložiť ďalšie alternatívy. Pohrávam sa napríklad s myšlienkou, že by prezident menoval sudcov so súhlasom Národnej rady, podobne ako je to v Českej republike. Prezident navrhne kandidáta a musí ho schváliť parlament. Je to model, ktorý napodobňuje americkú ústavu. Tretí variant je, že by Národná rada vyberala vždy iba jedného kandidáta na jedno uvoľnené miesto, ale s tým, že prezident by mal jednoznačnú právomoc kandidáta nevymenovať. Ja som presvedčený, že prezident má toto právo aj teraz, v čom sa rozchádzam v názoroch s odborníkmi strany Smer. Som presvedčený, že nie je možné, aby sudcovia Ústavného súdu vznikali z rozhodnutia jedného ústavného orgánu.

Ako vnímate rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku nevymenovať do funkcie sudcov Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku s odôvodnením, že na to nemajú?

Nechcem sa vyjadrovať k odbornosti kandidátov, ktorých posúdil prezident. Som presvedčený, že prezident má právo odmietnuť a že využil svoju kompetenciu.

Z toho, čo hovoríte, to vyzerá na vážny a dlhý politický spor v čase, keď je Ústavný súd už dosť dlho nefunkčný.

Bojím sa, že túto situáciu sa nepodarí vyriešiť rýchlo a je dosť možné, že ďalší výber sudcov prebehne podľa súčasného stavu. Nezabúdajme aj na to, že akákoľvek zmena potrebuje 90 hlasov, čo môže byť pri dnešnom antagonistickom vzťahu medzi koalíciou a opozíciou problém.

Čo si myslíte o tom, ako Lucia Nicholsonová otvorila poslednú schôdzu o odvolávaní Fica, keď nedala poslancom možnosť prezentovať sa elektronicky?

Myslím si, že pani podpredsedníčku niekto zneužil a nahovoril ju na to, čo urobila. Je to úplne v rozpore s právnym poriadkom. Máme predsa hlasovací poriadok. Samozrejme, že to nemá charakter zákona, ale potom by sme spochybnili celý právny poriadok, keby sme tvrdili, že uznesenie k ničomu nezaväzuje – napríklad uznesenie vlády, že nezaväzuje členov vlády. Argument, že v sále je dostatok poslancov, lebo sa spočítali hlasy na prezenčnej listine, je úplne chorý. Prezentácia poslancov v budove na listine je niečo úplne iné ako aktívna účasť v rokovacej sále. Prítomnosť v sále znamená, že poslanec chce o veci rokovať a rozhodovať. Samozrejme, existujú parlamenty, kde sa prítomnosť zisťuje pohľadom a napríklad spočítavaním. Na to sú však skrutátori. Aj my ich máme – v prípade potreby môžu spočítať prítomnosť poslancov, ale v sále, nie v Národnej rade. Predsedajúci Národnej rady si nemôže dovoliť takéto faux-pax.

Rokovací poriadok hovorí o elektronickej prezentácii iba pred hlasovaním, tu nešlo o hlasovanie.

Možno tam chýba slovíčko a pri otvorení schôdzi, ale je to predsa samozrejmé. Nemôžeme sa takto chytať za slová a spochybňovať obsah právnej normy.

Pozorovateľ zvonku by mohol povedať, že tak ako koalícia odložením schôdze na september, aj opozícia jej otvorením využila formu obštrukcie a právnej medzery, ktorá je v zákonoch alebo Ústave.

Porovnávate neporovnateľné. Obštrukcia je legitímny nástroj parlamentnej práce. To, čo urobila Nicholsonová, bolo úmyselné nerešpektovanie právneho poriadku, a to je veľký rozdiel.

V prípade odvolávania člena vlády sa však ešte nestalo, že by sa takto schôdza prerušila a odložila o dva mesiace.

Súhlasím, že to mohlo byť na kratší čas. Nebol som pritom, keď sa určovalo, na kedy sa to odročuje.

Vy ste vyhlásili, že budete hlasovať za odvolanie Nicholsonovej z funkcie podpredsedníčky parlamentu. No zrejme nebudete hlasovať za odvolanie predsedu Danka, ktorý rozhodol o odložení schôdze, ktorá mala prebehnúť, na september.

Neadekvátnosť doby nie je úmyselné porušenie zákona. To v práve nemôžete porovnávať a z právneho pohľadu vidím zásadný rozdiel medzi jednou a druhou vecou.

V súvislosti s touto schôdzou vznikol ďalší problém, ktorý sa týka možného sfalšovania podpisu predsedu parlamentu Danka na poverení Andrejovi Hrnčiarovi viesť schôdzu. Opozícia podáva trestné oznámenie. Ako vnímate tieto podozrenia?

Prikláňam sa k tomu, aby sa všetky veci, pri ktorých vznikne podozrenie z protiprávnej činnosti, prešetrili. Neviem, či došlo k protiprávnej činnosti a neviem, kto ju spáchal.

Akcie OĽaNO v sále parlamentu sa Kresákovi nepozdávajú. foto - N
Akcie OĽaNO v sále parlamentu sa Kresákovi nepozdávajú. foto – N

Podporujete vznik parlamentnej stráže. Čo by presne táto stráž mala robiť? Rokovací poriadok už teraz umožňuje predsedovi Národnej rady vykázať poslanca zo sály, ak je napríklad vulgárny.

Bol by som najradšej, keby sme tieto otázky vôbec nemuseli riešiť, ale situácia je taká, že musíme. Máme už jeden precedens z minulého volebného obdobia, keď predsedajúci uplatnil toto oprávnenie voči poslancovi Hlinovi, ktorý však odmietol opustiť rokovací pult. Aký má toto ustanovenie zmysel, keď nie je zabezpečená jeho vykonateľnosť? O tom je parlamentná stráž. Je to bežný štandard v parlamentoch, poslanci občas uletia a treba ich umierniť. Alebo napríklad dnes máme opatrenie, že poslanec v sále nesmie mať zbraň. Ak by sa dnes stalo, že ju má a predseda parlamentu to zistí a prikáže mu ju odovzdať, no poslanec odmietne, rozhodnutie predsedu parlamentu je nevykonateľné.

Debata o parlamentnej stráži však nezačala pre vulgarizmy alebo zbraň, ale preto, že Matovič vytiahol veľký banner a bol oblečený v tričku.

Som presvedčený, že rokovacia miestnosť parlamentu je miesto, kde sa má hovoriť a rokovať, nie, kde filmovať kolegov. Z parlamentu sa robí cirkus.

Nie je zákaz pre poslancov robiť napríklad live prenos na Facebooku z rokovania už príliš? Veď na balkóne aj tak stoja novinári, ktorí to nahrávajú a živé vysielanie beží aj na stránke Národnej rady.

Neviem, či sledujete, ako a čo niektorí poslanci natáčajú. Sú zohraté dvojice, keď jeden uráža a provokuje a druhý ho filmuje.

Myslíte poslanca Viskupiča z OĽaNO?

Všimnite si, kedy a ako natáča. Nemyslím si, že je korektné, keď jeden z poslancov vyslovene provokuje predsedajúceho a druhý to natáča v čase, keď je predsedajúci v zjavných nervoch.

Ako provokuje?

Napríklad tým, že ho obviňuje, že porušuje rokovací poriadok. Nehrajme sa na to, že poslanec robí v sále novinárčinu. Som za to, aby rokovanie bolo verejnosti prístupné, zaznamenávané, ale ľuďmi, ktorí sú profesionáli. Je poslanecká práca chodiť po sále a filmovať? Niektorí poslanci zabudli, že skončila volebná kampaň. Poslanecká práca spočíva v tom, že má študovať veci, počúvať, diskutovať, nie filmovať.

Dajú sa v dnešnej dobe zakázať mobily?

Toto je pre mňa druhoradá vec. Zatiaľ nezačala oficiálna diskusia týchto zmien. Vyslovujeme každý svoje názory a dúfam, že sa nájde kompromis. Bývam v Jarovciach, čo je malá dedinka, bežní ľudia, poštárka, susedia ma zastavujú a hovoria, čo sa to deje v tom parlamente, ako sa tam poslanci správajú. Mali by sme sa správať tak, aby sme boli vzorom pre občanov – v slušnosti, korektnosti, v bystrosti umu, každý nejakým spôsobom. Ale nie pútať na seba pozornosť divadlom.

Na to vám opozičný politik povie, prečo potom nie je týmto vzorom aj minister Kaliňák v kauze Bašternák. Podľa nich dehonestuje spoločnosť to, keď niekto takto primitívne môže podvádzať na daniach a nikto to nevyšetrí.

Svoj názor na to som už povedal. Myslím, že toto premostenie nie je na mieste. Za to, že je niekto zlý, musím byť ja ešte horší?

V Jarovciach máte svoj dom alebo si ho od niekoho prenajímate?

Postavil som si dom v roku 2002.

Ako vnímate to, že Robert Fico sa nechce odsťahovať od Bašternáka, pre čo sú aj protesty pred Bonaparte?

Priznám sa, nerozumiem tomu. Som presvedčený o tom, že tak ako prezident, aj predseda vlády by mal mať rezprezentatívne ubytovanie, ktoré by zabezpečoval štát. Mám pocit, že nejaké ubytovanie je k dispozícii aj pre predsedu vlády a neviem, prečo sa tak rozhodol.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Robert Kaliňák

Slovensko

Teraz najčítanejšie