Rizikom pre svet nie je brexit, ale stály nárast neliberalizmu

Autor je americký ekonóm a novinár

Ekonomické nebezpečenstvo britského odchodu z Európskej únie je pravdepodobne prehnané. Spojené kráľovstvo je trochu v problémoch, pretože padajúce ceny nehnuteľností môžu krajinu priviesť do recesie. Ale zdá sa nepravdepodobné, že by sa to mohlo silnejšie prejaviť aj na globálnej ekonomike. Britská obchodná politika sa v budúcnosti asi veľmi nezmení a extrémisti z UKIP sa pravdepodobne nedostanú k moci. Samotná EÚ sa chveje, no tak to predsa bolo aj pred britským referendom.

Liberalizácia politiky i ekonomiky

Brexit bude skutočne dôležitý nie pre svoje priame následky, ale skôr pre svoju symbolickú hodnotu. Je totiž znakom omnoho väčšieho a širšieho trendu – globálnej zmeny politických režimov. Dialo sa to už pred britským hlasovaním a bude sa to diať aj potom, no je to niečo, čo by nás malo veľmi znepokojovať.

Po skončení druhej svetovej vojny bol svet rozdelený na dva hlavné bloky: na Američanmi vedenú skupinu krajín, ktoré prijali za svoje liberálnu demokraciu, kapitalizmus a voľný obchod, a na skupinu, na ktorej čele stáli Sovietsky zväz a Čína, kde vládli autokracia, ekonomický izolacionizmus a rôzne formy komunizmu. Ani jedna strana nebola zvlášť zjednotená a ani jedna nežila úplne v súlade s myšlienkami, ktoré presadzovala.

Ale postupom času liberálny blok uspel ekonomicky i sociálne a ten druhý zlyhal. Mnohé krajiny potom začali zreteľne meniť svoje inštitúcie tak, aby sa viac podobali tým americkým. Čína a iné autoritatívne režimy liberalizovali svoje ekonomiky a mnohé ďalšie za zmenili z autokracií na demokracie.

Demokracia? Stagnácia a úpadok

Ale v posledných rokoch tento trend ustal a zdá sa, že vlna inštitucionálnych zmien sa pohla opačným smerom. Neliberalizmus, pod ktorým myslím politickú autokraciu a obmedzovanie občianskych slobôd, je na vzostupe v celom svete.

Tieto zmeny sledujú mnohé organizácie. Majú síce odlišné definície demokracie a slobody, no zdá sa, že tento širší trend zaznamenali všetky. Napríklad Freedom House, ktorú sponzoruje americká vláda, hovorí, že za posledných desať rokov je sloboda vo svete na ústupe. Od roku 2006 bol počet krajín, ktoré zaznamenali pokles slobody, väčší ako počet krajín, kde sa sloboda zväčšila.

Keď neberieme do úvahy počet týchto krajín, ale počet ich obyvateľov, ústup od demokracie vyzerá menej dramaticky, no je stále jasne viditeľný. Analytická organizácia Economist Intelligence Unit robí rebríček demokracie od roku 2006 a celých desať rokov uvádza, že demokracia vo svete buď stagnuje, alebo klesá. Medzinárodná mimovládka Reportéri bez hraníc zase vidí „hlboký a znepokojujúci úpadok“ slobody tlače vo svete. Často citované dáta Polity IV ukazujú, že počet demokratických krajín buď stagnuje, alebo padá v takmer všetkých častiach sveta už od začiatku tisícročia. Svetové ekonomické fórum v súlade s tým konštatuje, že liberálne usporiadanie „napáda pestrá paleta síl.“

Čaká nás nebezpečnejší svet

Mnohí ľudia považujú brexit za predzvesť tohto trendu. V časopise New Yorker píše Benjamin Wallace-Wells, že „liberálny projekt sa stále viac stáva americkým.“ Roger Cohen z New York Times vidí v Európe potenciál návratu k autoritatívnym režimom spred druhej svetovej vojny. V časopise Foreign Policy píše harvardský profesor medzinárodných vzťahov Stephen Walt, že brexit a vzostup Donalda Trumpa v Spojených štátoch ukazujú, že benefity liberalizmu sa preceňujú a že na postupe je presne opačný trend.

Nie som si istý, či je brexit prejavom neliberalizmu. Áno, probrexitový tábor bol čiastočne motivovaný strachom a nechuťou k imigrantom, ale šlo o demokratickú voľbu a Európska únia už dlho trpí „demokratickým deficitom“.

Trump je jasnejším nebezpečenstvom. Jeho odsudzovanie amerických minoritných skupín, väzby organizátorov jeho kampane v sociálnych médiách na biele supremacistické skupiny a autoritatívny prístup jeho voličskej základne sú taktiež varovnými znameniami signalizujúcimi, že signifikantná časť USA nepatrí medzi fanúšikov liberálnych ideálov, ktoré táto krajina presadzovala v dvadsiatom storočí.

Je to zlý trend. Samozrejme, že ľudské a občianske práva sú neoceniteľné samy osebe. A menej liberálny svet je nebezpečnejší.

Psychológ Steven Pinker vo svojej knihe Lepšie stránky našej povahy dôkladne zdokumentoval skutočnosť, že od konca druhej svetovej vojny nastal úpadok vojen. Existuje veľa teórií, prečo sa tak stalo, ale dve hlavné sú teória demokratického mieru a teória kapitalistického mieru. Prvá tvrdí, že demokracie majú menšiu tendenciu bojovať medzi sebou, druhá hovorí, že krajiny so slobodnejšími trhmi majú menej sporov. Dôkazy vo všeobecnosti podporujú obe teórie, čo znamená, že Spojenými štátmi vedený liberálny projekt obmedzil vojny viacerými spôsobmi.

Ale ako varuje Pinker, menší počet vojen neznamená, že to tak bude navždy. Tento trend sa môže kedykoľvek obrátiť. Ak Amerikou vedené liberálne usporiadanie skutočne kolabuje, môže to predznamenávať nebezpečné časy.

Jedným zo zvlášť výbušných centier napätia je Juhočínske more. Čína si nárokuje väčšinu tejto vodnej masy ako územie, ktoré spadá pod jej suverenitu. To pre Spojené štáty predstavuje veľkú výzvu. A keď vezmeme do úvahy aj mnohé menšie štáty – vrátane amerických spojencov, ako sú Filipíny –, ktoré v tejto oblasti tiež presadzujú vlastné záujmy, predstavuje Juhočínske more sud s pušným prachom, ktorý môže spôsobiť ozbrojený konflikt medzi Čínou a USA.

Keď zoslabnú motory demokracie

Takýto stret medzi dvomi najväčšími ekonomikami a najsilnejšími armádami sveta môže ľahko vyústiť do oveľa väčšieho konfliktu či spôsobiť zostup do geopolitickej anarchie. Ak v novembri získa nepredvídateľný a bojovný Trump post prezidenta, ohrozenie globálnej prosperity a bezpečnosti len narastie.

No a Juhočínske more nie ja ani zďaleka jedinou rizikovou oblasťou. Ruská invázia do pobaltských krajín, ktoré sú súčasťou NATO, môže takisto spustiť veľký konflikt a zničiť výdobytky posledných sedemdesiatich rokov. A ak bude neliberalizmus po celom svete rásť, riziko sa môže rozšíriť, keďže motory mieru, ktorými sú demokracia a kapitalizmus, stratia svoju niekdajšiu silu.

Takže skutočným nebezpečenstvom pre náš svet nie je britský odchod z EÚ, ale rast neliberalizmu. Rozhodne je to niečo, čo by nás malo veľmi znepokojovať a čomu by sme mali zo všetkých síl vzdorovať.

© Bloomberg