V Malej Lehote je traktor člen rodiny, ich súťaž sa stala hitom

Traktory Zetor 25 skonštruovali po vojne, ale fungujú dodnes. Miestni Lehoťania hovoria, že je to socialistický zázrak s nízkou spotrebou. V Malej Lehote ich majú skoro v každom dvore a pretekajú s nimi. Na poslednú súťaž prišlo štyritisíc ľudí.

Malá Lehota neďaleko Novej Bane vlastne vôbec nie je malá. Starosta Dušan Pacalaj dokonca hovorí, že je väčšia, ako Veľká Lehota, len obyvateľov má menej.

Z vŕšku nad obcou to vyzerá, ako keby niekto rozsypal množstvo miestnych častí, takzvaných štálov, po vyše dvadsiatich štvorcových kilometroch.

Plná Lehota

Starosta Pacalaj stál niekoľko dní pred veľkým dňom Malej Lehoty na vykosenej ploche veľkosti niekoľkých futbalových ihrísk nad obcou a za chrbtom mal obrovskú lesklú kovovú guľu vodojemu.

„Šaltpáka socializmu“, ako tieto zásobníky vody na konci vysokých rúr kedysi nazval reportér časopisu Mladý svět Richard Crha, pripomína vesmírnu techniku, ktorá práve pristála na horizonte vedľa kopy sena. Cez víkend už bola na kopci iná technika. Dvadsaťosem historických traktorov Zetor 25.
„Tu je parkovisko pre návštevníkov, a tu budú preteky traktorov. Uvidíte, koľko tu bude ľudí. Toto všetko bude plné,“ ukazuje na prázdne miesta okolo seba niekoľko dní pred ojedinelou súťažou traktorov Zetor 25 Cup v Malej Lehote.

Je sobota, slnko svieti, našťastie fúka vietor. Lúky nad Malou Lehotou sa postupne plnia autami a ľuďmi. Zoradené traktory so šoférmi sú dávno na mieste.

Na poludnie je kopec plný. Spokojný starosta oznamuje do mikrofónu vyše štyritisíc ľuďom, že takto sa zabávajú chudobní z Malej Lehoty a zasmeje sa na svojom vtipe.  O chvíľu už ponúka návštevníkom výhliadkové lety vo vrtuľníku.

Nápad

Pred približne dvomi rokmi napadlo Milanovi Pacalajovi, bratovi dnešného starostu Dušana, aby v obci súťažili traktory. Takýchto pretekov je však po Slovensku veľa, chcelo to niečo špeciálne.

Malá Lehota má unikátne kamenné andezitové more, ktoré vzniklo rozpadom lávového prúdu, jaskyňu a pravdepodobne aj najviac pôvodných traktorov Zetor 25 na Slovensku.

Ľahké traktory začali vyrábať v brnianskej zbrojovke pred sedemdesiatimi rokmi a v Malej Lehote na nich pracujú dodnes. Boli rovnako geniálne jednoduché, ako ich názvy. Dvadsaťpäťka 25 koní, pätnástka 15 koní.

Starosta Pacalaj jazdí po dedine a ukazuje do dvorov. Vždy spomalí a povie, „dvadsaťpäťka“…, s kabínou, bez kabíny, víťazná. „Tu majú traktor v takmer každom dome. Nie­ktorí aj tri-štyri,“ hovorí.

Dvadsaťpäťky sú prvé povojnové traktory a majú ich v obci desiatky. To je to špeciálne, povedal si pred dvomi rokmi starosta. Oprášil bratov nápad a preteky originálnych traktorov Zetor 25 Cup v Malej Lehote boli na svete. Pôvodne mali byť zábavou pre prevažne domácich, ale po masívnej mediálnej kampani už prvý ročník spôsobil v obci dopravný kolaps.

Dušan Pacalaj stretol pred obecným úradom priateľa a na otázku, čo a ako, odpovedá lakonickým, „médiá“. V jednom slove bolo všetko. Zaneprázdnenosť pred súťažou, významnosť blížiaceho sa dňa, ale aj poznanie, že bez médií by bola súťaž traktorov možno len lokálnym podujatím.
Keď sa novinári pýtali starostu pred rokom, prečo Zetor, prečo nie niečo typické pre dedinu alebo Slovensko, starosta so smiechom odpovedal, že martinské tanky T-55 majú v Lehote len dva.

Súťaž originálov je ojedinelá v strednej Európe a keby nebolo Fínska, kde upravené a zmodernizované dvadsaťpäťky pretekajú už niekoľko desiatok rokov, bola by obec absolútnou raritou.

Prvý ročník Zetor 25 Cup v minulom roku prekvapil všetkých, vrátane starostu. Odhadovali, že príde približne 400 až 500 ľudí, a tomu prispôsobil všetko.

„Keď sme predali dvetisíci lístok, nevedel som, čo sa deje. V obci bol dopravný kolaps, ale bolo to úžasné. To musíte prežiť, aby ste pochopili tú atmosféru.“

Na druhý, medzinárodný ročník, boli už pripravení. Na vykosených lúkach očakávali štyri- až päťtisíc ľudí. Toľko aj prišlo. Starosta so smiechom vyzýval do mikrofónu tých, čo už videli, aby odišli a dali šancu druhým. Reálne však komentoval okolo jedenástej predpoludním situáciu: „Otvárame záložné parkovisko“.

Stále jazdia

Lúky sú plné rapkajúcich traktorov a ľudí. Hnedá dvadsaťpäťka z roku 1949 nesúťaží, ale púta pozornosť.

Anton Garaj z Veľkej Lehoty sedí na vyleštenom traktore, ktorý kúpil a zrekonštruoval pred dvomi rokmi. Hrdo hovorí, že to je jeden z prvých. Nemá plynový pedál na podlahe, ani komín tradične vyvedený hore, ale ako osobné autá, dolu.

Dušan Tisovský z Malej Lehoty v minulom roku zvíťazil. Otec kúpil dvadsaťpäťku v roku 1964, keď sa narodil. Závodia synovia. Má ich šesť, plus jedno dievča a vo dvore tradične ďalšie dva traktory.

Na traktor nedá dopustiť. Postavili s ním dom a dodnes ho využívajú.

Všetci, vrátane Dušana Tisovského, hovoria o nízkej spotrebe, ale nikto nevie povedať, koľko to je. Jednoduchú údržbu zvýrazňujú všetci podobne.

„Otec si sám vymenil motor,“ povedal a pokrčil s úsmevom plecami.

Osemdesiatročný Jaroslav Šuriansky pracoval 35 rokov ako zvárač. Opretý o palicu stojí pri traktore a za volantom je jeho vnuk. Kde sú tie časy, pozerá na zablatený traktor ešte z lesa a snaží sa pohľadom zistiť, čo také zaujímavé je na jeho stroji.

„Mám ho tridsať rokov. Robíme na ňom v hore. Aha, tuto som si upravil a prirobil naviják z takého banského,“ pichol palicou medzi zadné kolesá, a hneď za tým do vnuka, aby dal pozor, že stojí za ním.

Súťaž zvyšuje cenu

Komisári starostlivo prezerajú traktory, pretože jednou z najdôležitejších častí pretekov je originalita. Kontrolujú všetko, ešte aj kovové štítky a koncové guľôčky na pákach. Vylepšenia sú neprípustné.

Šprint z horného a neskôr dolného neutrálu preverí kvalitu pretekárov aj traktorov. Hlavne horný neutrál robí problémy súťažiacim. Niektorí zostali stáť na štartovej čiare, iným sa nádejne zdvihli predné kolesá, ale rýchlejší prevod už nezaradili.

„Nie je umenie preradiť zo štvorky do päťky, ale z horného do dolného neutrála. Niektorým sa to nepodarilo, ale aj to je rozkoš tejto súťaže,“ hlási starosta do mikrofónu.

„Vylágrovaná“ prevodovka môže byť problém, ale majitelia stroje ošetrujú ako luxusné BMW. Jeden z traktorov má modrú metalízu, iné vyzerajú akokeby sa po súťaži mali vrátiť naspäť do lesa alebo na pole.

„Úspech v Malej Lehote zvyšuje hodnotu traktora dvojnásobne. Pre kupujúceho je to známka kvality a originality,“ hovorí straosta.
Všetko je zabezpečené. Hasiči nestrážia len oheň, ale polievajú aj dráhy, aby sa neprášilo na návštevníkov.

Staré stroje ešte musia vydržať silovú časť s približne 800- kilogramovými klátmi, ktoré ťahajú za sebou. Na vlečke by to nebol problém, ale tu rozhoduje správne zapnutie. Ešte test zručnosti a traktoristi už čakajú na spočítanie bodov.

Celkový víťaz je Daniel Repiský z Hliníka nad Hronom, ale najrýchlejší boli Milan a Stanislav Pacalajovci z Novej Bane.

Geniálne jednoduchý stroj

Starostov brat, 63-ročný Stanislav Pacalaj, má vo dvore klasickú modrú (červené a zelené išli na export) dvadsaťpäťku. A so šedým motorom a v stodole ďalší Zetor. So synom ho kúpili za 1500 eur pred rokom a trvalo im pol roka, kým ho zrekonštruovali.

„Všetko išlo dolu. Plechy, čo neboli originálne sme vymenili, opravili brzdy. Má úplne nové pneumatiky,“ hrdo hovorí starší Pacalaj.

Nové pneumatiky a náhradné diely na traktor z roku 1946? Pacalajovci hovoria, že sa ich vyrobilo okolo 160-tisíc a po Slovensku ich jazdí ešte niekoľko tisíc. Existuje vraj stále niekoľko firiem, ktoré vyrábajú náhradné diely.

Stanislav Pacalaj naštartoval traktor a ozval sa typický zvuk dvojvalca. Pohúpal sa na odpruženom originálnom sedadle a zaradil rýchlosť. Dvadsaťpäťka má šesť rýchlostí. Na hornom pomalšom silovom neutrále tri a na dolnom rýchlostnom ďalšie.

„Je to geniálne jednoduchý stroj. Žiadna elektronika, naštartujete ho aj bez batérie alebo kľukou. Spotrebu má takú nízku, že na jar natankujem plnú štyridsaťlitrovú nádrž a na jeseň ešte jazdím,“ rozpráva do hluku motora.

Starší z Pacalajovcov spomína, že keď bol mladý, mali doma aj pätnástku. Tú štartovali pomocou zapálenej tlejúcej hmoty, ktorú dali do „fajky“, a tá pomáhala zohriať naftu. Predávali to v obchodoch, ale keď doma narezali huby z bukov, fungovalo to tiež.

Komunisti na Lehotu zabudli

Pacalajovci tvrdia, že u nich v Malej Lehote sa bez traktorov nikdy nezaobišli. Elektriku do obce zaviedli až v 60. rokoch. Traktormi orali, siali, zvážali seno, slamu, drevo, poháňali mláťačky, sekačky aj cirkuláre na rezanie dreva.

„Celé Československo už bolo socialistické, len v Malej Lehote bol ešte do roku 1972 kapitalizmus. Žilo sa tu ťažko, podmienky na hospodárenie boli zložité, asi nás nechali tak, lebo sme boli pre nich nezaujímavý kút,“ rozpráva starosta.

Na Slovensku zúrila kolektivizácia a rozorávanie medzí, ale v Lehote spokojne hospodárili malí roľníci na svojom. Aj Pacalajovci. Mali štyri kravy a traktory. Pätnástku aj dvadsaťpäťku. Starosta si pamätá, že v dedine vraj jazdili na traktoroch aj ženy a deti. Každý, kto dočiahol na pedále.

Bez traktora si život nevedeli predstaviť. Boli v každom dvore. Ľudia zobrali celoživotné úspory, 25- až 30-tisíc korún, a kúpili si traktor. Využívali ho na všetko. Keďže v 60. rokoch boli v dedine možno dve-tri autá, používali traktor ako dopravný prostriedok. Jedna sedačka pre vodiča, ďalšie dve na blatníkoch a na vlečke zvyšok, ak bolo treba.

Dušan Pacalaj mal desať rokov, keď si komunisti spomenuli aj na zabudnutú Malú Lehotu. Ľudí to neprekvapilo. Vedeli, že raz to príde, len nevedeli kedy.

„Pobrali takmer všetko. Polia, lúky, kone, kravy aj traktory, ale nie všetkým. Nebola poriadna evidencia, ale myslím si, že niektorým dvadsaťpäťky nechali, lebo už boli staré. Vidíte, jazdia dodnes.“

Objavená Malá Lehota

Starosta Pacalaj vie, že investorov pritiahne do Malej Lehoty len veľmi ťažko, ak vôbec. Kotlebov kraj sa o cesty nestará. Po sedemkilometrovom úseku neprejde ani traktor, a tak Lehoťania jazdia na Žarnovicu 35 kilometrov namiesto dvanástich.

Jedinou šancou pre jedenásť kilometrov dlhú obec s jedenástimi autobusovými zastávkami a takmer deväťsto obyvateľmi (v roku 1961 ich mala 1805) obklopenú vrchmi sú turisti.

Malú Lehotu už objavili a nie len pre andezitové kamenné more a jaskyne. Režisérka Zuzana Liová tu nakrútila svoj úspešný Dom, každoročne tu súťažia dvadsaťpäťky, heligonkári aj gajdoši z celej Európy. K sprístupnenej jaskyni by mala na budúci rok pribudnúť ďalšia, a tiež skanzen s pôvodným domom z roku 1880.

Dušan Pacalaj hovorí, že štát aj samosprávny kraj na Malú Lehotu zabudli tak ako komunisti v 60. rokoch, ale turisti ju aj napriek tomu objavili. V sezóne je „vypredaná“. Dobrá správa pre obec, ktorú kedysi vyhlásili za zánikovú je, že ceny nehnuteľností rastú.