Denník N

Francúzske tajné služby potrebujú reformu, hovorí vyšetrovacia správa. Útoku v Nice zabrániť nedokázala

Francúzski vojaci hliadkujú na promenáde Promenade des Anglais v meste Nice. Ich počet v uliciach krajiny sa mal znížiť z 10 na 7 tisíc, posledný atentát to zmenil. Zdroj: TASR
Francúzski vojaci hliadkujú na promenáde Promenade des Anglais v meste Nice. Ich počet v uliciach krajiny sa mal znížiť z 10 na 7 tisíc, posledný atentát to zmenil. Zdroj: TASR

Tajným agentom chýba dobrá koordinácia. Samotné represie a kritika multikulturalizmu nevyhrajú vojnu s terorizmom, tvrdí britský expert.

„Pred desiatimi rokmi bola naša stratégia efektívna. Nezabúdajme, že dnes čelíme inému nepriateľovi. Za posledné roky sa taktika teroristov v mnohom zmenila,“ povedal Philippe Hayez, bývalý zástupca riaditeľa francúzskej tajnej služby DGSE v rozhovore pre Denník N.

To bolo dva týždne po útokoch v Paríži 13. novembra minulý rok.

Poukazoval napríklad na taktiku „osamelého vlka“ ktorého je ťažko odhaliť pretože nevytvára takmer žiadnu komunikáciu s ostatnými členmi. Je pravdepodobné, že osamelým vlkom bol aj Mohamed Lahouaiej Bouhlel, útočník z Nice.

Aj na podnet Hayeza bola o niekoľko týždňov neskôr zostavená 30-členná komisia, ktorá mala za úlohu vyšetriť najslabšie stránky protiteroristického systému v krajine a ponúknuť riešenia. Po piatich mesiacoch sa tak stalo. Správa z vyšetrovania vyšla tento rok 5. júla.

Útoku v Nice, ktorý si vyžiadal najmenej 84 mŕtvych ale už zabrániť nedokázala.

Le Monde záver z vyšetrovania zhrnul v jednej vete: do oči bijúci nedostatok koordinácie.

Reformovať tajné služby nie je nový nápad

Správa navrhuje reorganizáciu bezpečnostných zložiek a zlučovanie. Paradoxne, reformou tajných služieb už Francúzsko prešlo. V roku 2008 na podnet prezidenta Nicolasa Sarkozyho.

Report hovorí o zrušení DRPP, ktoré má dnes na starosti bezpečnosť v Paríži. Jej právomoci by mala prebrať DGSI, ktorá je v mnohom podobná britskej MI5, a bude mať  „pilotné“ postavenie v boji proti terorizmu.

Podľa Le Monde reorganizácia súvisí s útokmi z januára 2015 na redakciu Charlie Hebdo. Jeden zo strojcov útoku, Said Kouachi bol podľa správy sledovaný tajnou službou iba počas obdobia keď býval v Paríži.

Jeho monitorovanie prevzalo DGSI, keď sa presťahoval do mesta Reims 150 kilometrov od hlavného mesta. Neskôr však sledovanie zastavili, čo mu umožnilo pripravovať atentát.

Komentátor Bloomebergu Leonid Beršidsky pripomína, že tajné služby sledovali aj strelcov z Bataclanu, Samyho Amimoura a Omara Mostefaia.

Prvý z nemovaných cestoval do Sýrie, neskôr bol predvolaný na vypočúvanie a potom čo sa niekoľko týždňov nedostavil na kontrolu sa v dôsledku zlej koordinácie medzi políciou a tajnou službou nič nestalo. Mastefai bol  na zozname tureckých služieb ako nebezpečný radikál. Dali o tom vedieť Francúzom, no tí ho ďalej nesledovali.

Správa ďalej uvádza, že mala „veľký problém nájsť jednotný súbor, ktorý by obsahoval údaje o monitorovaných osobách a ich počet.“ Dôvod je jednoduchý, taký dokument „jednoducho neexistuje,“ zistili vyšetrovatelia.

Zvýšiť aktivitu v zahraničí ?

Kritike sa nevyhla ani služba DGSE, podobná britskej MI6, ktorá má na starosti odvracanie hrozieb plánovaných za hranicami krajiny. Bernard Bajolet, jej súčasný šéf povedal, že „zlyhala, pretože útoky na Paríž boli plánované v Bruseli.“ Zahraničie spadá do jeho kompetencie.

Zahraničným záležitostiam sa venuje tridsiaty tretí zo štyridsiatich návrhoch.

Spomína sa v ňom napríklad „vytvorenie masívnejšej vojenskej intervencie“ proti Daíšu. Túto pozíciu potvrdil krátko po útoku v Nice Elyzejský palác, keď tweetoval: “ Zintenzívnime naše nálety v Iraku a Sýrii. Pokračujeme v náletoch na tých, ktorí nás zastrašujú.“

"Zintenzívnime naše nálety v Iraku a Sýrii. Pokračujeme v náletoch na tých, ktorí nás zastrašujú."
„Zintenzívnime naše nálety v Iraku a Sýrii. Pokračujeme v náletoch na tých, ktorí nás zastrašujú.“Zdroj:Twitter

Ide o o kontrast s tým, čo prezident Hollande hlásal niekoľko hodín pred útokmi. Po zvládnutom šampionáte a po ukončení Tour de France plánoval znížiť počet vojakov v uliciach. Tiež sa počítalo so stiahnutím výnimočného stavu. Nakoniec sa predlžuje o tri mesiace.

Represie nie sú odpoveď

„Dlhodobo majú Francúzi tvrdý, povedal by som až drakonický prístup k terorizmu. A zdá sa mi, že tento postoj neprináša želané výsledky,“ hovorí pre Denník N Frank Foley z King’s College London, ktorý roky skúmal boj proti terorizmu v Británii a Francúzsku.

„Moslimské komunity sa stávajú nepriateľom francúzskeho štátu, stovky z nich boli zadržaní alebo sú pod domácim väzením. Výnimočný stav môže byť efektívny, ale tiež by sme sa mali zaujímať o to, či jeho predlžovanie nevytvára priepasť medzi moslimskými komunitami a štátom,“ zamýšľa sa Foley.

„V histórii terorizmu, napríklad v prípade Severného Írska, ale aj iných vidíme, že represívne činy bývajú kontraproduktívne. Áno, bezpečnostné kroky sú dôležité, no tiež musíme myslieť na zmierňovanie týchto činov a pokúsiť sa o zmierňovanie napätia medzi jednotlivými komunitami. Ide o dlhodobý projekt, niečo čo neprichádza zo dňa na deň. Je to otázka pred ktorú sa musie postaviť všetky politické a sociálne skupiny v krajine,“ myslí si Foley.

Dodáva, že kritizovanie multikulturalizmu nie je spôsob akým problém s integráciou moslimov vo Francúzsku vyriešiť. „Británia je najmultikulturálnejšia krajina v Európe a výrazný teroristický útok nemala už viac ako 10 rokov,“ zakončuje Foley.

Útok v Nice

Teraz najčítanejšie