Či dokáže Hollande viesť krajinu v čase vojny, pochybujú Francúzi už dlhšie

„Horor v noci znovu zasiahol Francúzsko,“ vyhlásil prezident Francois Hollande z Elyzejského paláca po ďalšom masívnom teroristickom útoku v jeho krajine. A v jeho sídle sa začala ďalšia séria porád, ako čeliť bezpečnostnej kríze.

Ako si všimol novinár Guardianu Oliver Duggan, od júla 2012 prebehlo v EÚ dvanásť teroristických útokov, z toho sedem vo Francúzsku.

Po masakre karikaturistov v redakcii satirického časopisu Charlie Hebdo 7. januára minulého roka a sérii šiestich útokov v Paríži 13. novembra, kde zomrelo 130 ľudí, zase zomierali nevinní ľudia, tentoraz v prímorskom meste Nice.

Francúzsky prezident Hollande reagoval predĺžením výnimočného stavu, ktorý platí od novembrových útokov, na ďalšie tri mesiace. Avizoval aj ďalšie nálety na teroristickú sieť Dáiš v Sýrii a Iraku. Posilniť sa má aj vojenská operácia Sentinelle, ktorá prebieha za pomoci desaťtisíc vojakov po celej krajine.

Zaznievajú však pochybovačné hlasy, či Hollande robí dosť pre to, aby podobných útokov nepribúdalo, a najmä či je vhodným lídrom do obdobia vojny s teroristami.

Budúci rok ho čakajú prezidentské voľby a jeho popularita je rekordne nízka.

Príliš drahý účes

V deň útoku v Nice francúzske aj svetové médiá rozoberali míňanie štátneho rozpočtu na prezidentov účes. Ukázalo sa, že Hollandov osobný kaderník dostáva od vlády plat takmer desaťtisíc eur mesačne. Informáciu, že zarába len o tretinu menej ako sám prezident, zverejnil francúzsky satirický a investigatívny časopis Le Canard Enchaîné.

Na Twitteri si potom uťahovali z Hollanda, že je šampónovým socialistom.

https://twitter.com/dw_business/status/753328683335688192

Po viac-menej úsmevnej kríze však prišiel ďalší horor a zdesenie. Od útokov na Charlie Hebdo zomrelo vo Francúzsku 147 ľudí.

Bezpečnostné zlyhania

„Pre Hollanda to nemôže byť vážnejšie,“ napísal britský denník Guardian. „Po období národného smútku sa očakáva intenzívna debata o špionážnej a bezpečnostnej politike. Prezidentské voľby v roku 2017 sú už o deväť mesiacov a bezpečnosť bola už predtým veľká téma.“

Parlamentné vyšetrovanie útokov na Paríž objavilo viacero spravodajských zlyhaní. Navrhuje okrem iného vznik jednej veľkej protiteroristickej agentúry namiesto šiestich rôznych útvarov, ktoré spadajú pod rôzne ministerstvá.

„Naša krajina na to nebola pripravená,“ cituje Guardian šéfa komisie Georgesa Fenecha.

Médiá si všimli aj nie celkom šťastné rozhodnutie prezidenta nepricestovať po útokoch do Nice, hoci bol počas útokov v neďalekom meste Avignon na juhu Francúzska. Namiesto toho sa však vybral späť do Paríža.

Vo voľbách by pohorel

Hollande sa ešte nerozhodol, či chce kandidovať v blížiacich sa prezidentských voľbách. Ak áno, podľa France 24 je najpravdepodobnejší scenár, že by neprešiel ani cez prvé kolo.

Lepšie je na tom nacionalistka Marine Le Penová aj prípadný kandidát pravicových Republikánov, ktorých čakajú na jeseň prezidentské primárky. Jediný, kto by mohol poraziť kandidátku radikálnej pravice, je podľa francúzskej televízie bývalý premiér Alain Juppé.

Hollande nemá podporu ani vo svojej Socialistickej strane. Vo štvrtok zaútočil na vlastného ministra hospodárstva, bývalého bankára Emmanuela Macrona, ktorý sa netají prezidentskými ambíciami.