Denník N

V Kramatorsku majú kaplána ako z M.A.S.H. Otca Vasyla pustia všade

Vojnu cítiť všade. Aj po ceste autobusom do školy.
Vojnu cítiť všade. Aj po ceste autobusom do školy.

V Kramatorsku, tesne za bojovou líniou, sa ukrývajú Ukrajinci z Donbasu. Aj v pondelok odtiaľ hlásili porušovanie prímeria. Reportéri Denníka N boli na mieste.

Donbas pripomína puzzle, o ktoré sa bijú dvaja. Na jednej strane Ukrajinci, na druhej proruskí separatisti s výraznou pomocou Ruska. Preťahujú sa o každý dielik skladačky. Prímerie-neprímerie.

Dielik, o ktorý teraz zvádzajú najväčší boj, je železničný uzol Debaľcevo, kde stoja tisíce vojakov proti ťažkej vojenskej technike v rukách rebelov. A obyčajní ľudia sa snažia nejako tú vojnu o Donbas prežiť.

Maša. Foto N - Vladimír Šimíček
Maša. Foto N – Vladimír Šimíček

Presídlení medici

Napríklad Maša. Dvadsaťtriročná študentka medicíny z Volnovachy. Mestečka, ktoré v januári zohralo svoju smutnú úlohu vo vojne, keď pri ňom na autobus z územia rebelov vystrelili rakety. Zomrelo 12 ľudí.

Maša študovala medicínu na Doneckej univerzite. Odkedy Doneck okupujú proruskí ozbrojenci, vláda v Kyjeve presídlila väčšinu univerzity. Profesori aj študenti museli ísť do rôznych miest. Maša dochádza z Volnovachy do Kramatorska. Univerzita tam budovu nemá. „Jednoducho sa učíme priamo v nemocnici,” rozpráva.

Väčšina jej kamarátov sa rozhodla, že z Donecka odíde. „Niektorí však radšej ostali so separatistami,” pokrčí plecom cestou v autobuse do Kramatorska. Autobusov sa napriek tragédii pri Volnovache nebojí. „Tento chodí už inou trasou, a na výber aj tak nemám,” smeje sa.

Petro Porošenko, nevybuchnutá raketa
Minulý týždeň dopadli na Kramatorsk rakety. Na miesto prišiel aj ukrajinský prezident Petro Porošenko a francúzsky intelektuál Bernard-Henri Lévy. FOTO – TASR/AP

Slzy prezidenta

Kramatorsk zažil minulý týždeň masívne ostreľovanie z pozícií proruských rebelov.

Mesto, ktoré je pod kontrolou Ukrajincov a relatívne ďaleko od frontovej línie (50 kilometrov), zažilo prekvapivý útok, ktorý neskôr rozplakal aj ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Ten v noci priletel na miesto a so sebou zobral aj francúzskeho intelektuála Bernarda-Henriho Lévyho. Obaja si v meste už len pozerali rakety zapichnuté do zeme.

Maša útok počula na vlastné uši. „Zrazu len bolo počuť veľké výbuchy. Rýchlo sme utekali z laboratórií dole a čakali, kým to neustane,” rozpráva chladným hlasom, akoby išlo o bežný zážitok študenta medicíny.

Útok, ktorý zrejme cielil na sídlo štábu ATO (Protiteroristickej operácie) v meste, si vyžiadal 17 obetí a strely sa nevyhli ani detskému ihrisku či škôlke.

Analýza spadnutých rakiet ukázala, že rebeli majú sofistikovaný raketový systém Smerč. Podľa pozorovateľov OBSE prišli smerom z Horlivky, ktorú majú pod kontrolou separatisti. Navyše, podľa Kyiv Post sa ukázalo, že separatisti použili aj zakázané kazetové bomby, ktoré sa pred výbuchom roztrieštia a spôsobia tak ešte väčšiu skazu.

Gréckokatolícky kňaz Vasyl Ivaňjuk vozí jedlo synovi a ďalším vojakom na frontu pri Debaľceve. Foto N - Vladimír Šimíček
Gréckokatolícky kňaz Vasyl Ivaňjuk vozí jedlo synovi a ďalším vojakom na front pri Debaľceve. Foto N – Vladimír Šimíček

Kaplán ako z M.A.S.H

V dvestotisícovom Kramatorsku bola v utorok nepríjemná snehová víchrica a drsný mráz. Gréckokatolícky otec Vasyl Ivaňjuk si vo svojom drevenom kostole zapol kabát, naložil vrecia múky a ďalšej potravinovej pomoci a chytil kľúčiky od Lady, aby vyrazil na pomoc k utečencom pred vojnou. Až nápadne pripomínal vojenského kaplána z amerického seriálu M.A.S.H. z vojenského prostredia. A keď prehovoril, podobnosť nemohla byť náhodná.

Otec Vasyl má pod palcom sedem diecéz, je miestnym dekanom Kramatorského dekanátu a vojnu berie viac než osobne.

V drevenom kostolíku, ktorý dal postaviť po svojom príchode na Donbas pred vyše dvadsiatimi rokmi, nám ukazuje humanitárnu pomoc, ktorú mu posielajú ľudia zo západnej Ukrajiny.

Jedna polovica je pre utečencov, druhá pre vojakov, ktorí v týchto dňoch bránia Debaľcevo. „Nemáme to tam však ako dostať,“ sťažuje sa otec Vasyl.

UKRAJINA KONFLIKT
Otec Vasyl. Foto N – Vladimír Šimíček

Vo vojne bojuje aj jeho syn, 22-ročný Aleksander. Keď ho nasadili do bojov proti separatistom pri Horlivke, chodil každú nedeľu za ním. „Mama mu nachystala kapustníky a nosil som ich aj jeho spolubojovníkom,“ rozpráva otec Vasyl. Do vojnovej zóny chodí ako vojenský kaplán, má priepustku aj na miesta, kam sa nedostanú ani pozorovatelia OBSE.

„Príbehy, ktoré som tam počul, sú strašné. Raz pri Horlivke si to túrovalo smerom na kontrolné stanovište jedno auto, ukrajinský vojak mu ukazuje, aby zastalo. Nestrieľal, videl, že v aute sedí žena aj malé dieťa. Auto zastalo, muž stiahol okno a hodil na vojaka granát. Keď si vojaci v diaľke všimli výbuch, auto rozstrieľali. Netušili, že je v ňom malé dieťa. Ako to mohol niekto urobiť, s dieťaťom a so ženou v aute?“ pýta sa Vasyl.

Na gréckokatolíckeho kňaza to je drsniak ako zo spomínaného amerického seriálu z vojnového prostredia. Keď sa ho opýtame, ako zvládajú mladí muži vojnu, na ktorú sa nikdy nepripravovali, odvetí, že sú horkokrvní. „Chcú bojovať. Keby to bolo na nich, vyrazili by na Doneck hneď a zlikvidovali by separatistov. Bolo by po vojne.“

Posledné týždne musel slúžiť na mnohých pohreboch. „Ale vojaka som mal jedného z Donecka, väčšina tu bojuje zo západu,“ dodáva duchovný, ktorý vo svojich začiatkoch vymenil európsky Ľvov za „ruský“ Donbas a už tu zostal.

„Koľko je tu gréckokatolíkov? No, takých reálnych, čo chodia do kostola, 1003,“ rozpráva, keď naštartuje Ladu, otočí volantom a vydá sa smerom k utečencom do blízkej Družovky.

Medzi mestečkami ako všade na Donbase, kde to majú pod kontrolou Ukrajinci, sú kontrolné stanovištia. Otca Vasyla v sutane pustia hladko.

Utečenci sa skrývajú pred vojnou v Kramatorsku. Stále čakajú, kedy sa budú môcť vrátiť. Foto N - Vladimír Šimíček
Utečenci sa skrývajú pred vojnou v Kramatorsku. Stále čakajú, kedy sa budú môcť vrátiť. Foto N – Vladimír Šimíček

Strieľali aj Ukrajinci

Vo väčšom rodinnom dome s nálepkou UNHCR žije asi 30 utečencov z rôznych miest na Donbase. Ušli pred bombardovaním preč z vojnovej zóny. Na posledné udalosti majú rôzne názory. Všetkých však spája túžba po konci vojny a sen o návrate domov.

„Tri týždne sme sa schovávali pred výbuchmi, a keď sa dalo, ušli sme. V televízii sme teraz videli, že byt nad nami na piatom poschodí sa po strele rozpadol,“ rozpráva invalidná dôchodkyňa Ľudmila Gennadijevna.

Do Kramatorska ušla pred tromi týždňami. Z Avdijivky utiekla aj so svojím synom. „Rakety dopadali všade, na domy, na polia. Stále neviem, či náš byt ešte vôbec stojí,“ dodáva Ľudmila. Podľa jej syna prišli strely z ukrajinskej strany.

A rovnaký pocit má aj utečenka Marina z Donecka. „Ani Ukrajinci sa nekrotili, ich strely dopadali na domy civilistov,“ rozpráva Marina, ktorá v Donecku pracuje ako predavačka.

Pravdou je, že ľudskoprávne organizácie ako Amnesty International či Human Rights Watch zaznamenali za posledných desať mesiacov útoky na civilistov aj zo strany ukrajinskej armády.

Ďalší utečenec Andrej, ktorý žil pod zničeným doneckým letiskom, Ukrajincov bráni. „Všetko vyprovokovali separatisti a dostali adekvátnu odpoveď,“ hovorí a jeho žena Táňa prikyvuje.

„Tu sme všetci za Ukrajinu,“ hovorí a jedna babka z Horlivky nás preruší. „Môžem sa vás opýtať jedno? Tak dohodli to prímerie, či nie? Vysvetlite mi to. V televízii hovoria, že v Minsku dohodli prímerie. Mne je to jedno, čo kto chce. Chcem sa vrátiť domov a modlím sa za to, aby vojna prestala.“

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie