Po strelcoch prišli vraždiace autá, nasledovať môžu drony. Teroristi majú náskok
Slovenská polícia doteraz cvičila len zneškodňovanie útočníkov so samopalmi. S masovým vraždením pomocou áut sa nepočítalo.
Zabíjanie v Nice patrí medzi útoky, ktoré policajti označujú skratkou AMOK. Ide o vyčíňanie človeka, ktorý koná s jediným cieľom: usmrtiť čo najviac ľudí. „Páchateľ nemusí mať ani komplicov, neberie rukojemníkov, nekladie si podmienky. Ide mu len o zabíjanie,“ vysvetľuje tento pojem policajný viceprezident Ľubomír Ábel.
V takomto prípade nie je na nič čas. Proti útočníkovi musí zakročiť prvý policajt, ktorý je nablízku, bez ohľadu na to, či má dostatočnú výzbroj.
„Pri útokoch, akým bol aj ten v Nice, nie je čas na príchod špeciálnych jednotiek,“ hovorí Ábel.
Breivik a tí druhí
V Európe sa takéto útoky opakujú, patrilo medzi ne napríklad vraždenie Nóra Andersa Breivika v Oslo v roku 2011 či vlaňajšie zabíjanie návštevníkov rockového koncertu v parížskom klube Bataclan skupinkou islamistov.
Tieto prípady sú všeobecne známe, zomierali pri nich desiatky ľudí. V menšej mierke však podobné útoky prebehli po takmer celej západnej Európe a často nemali politické či islamistické pozadie.
Napríklad v marci 2009 sedemnásťročný Nemec v škole blízko Stuttgartu zastrelil deväť žiakov a tri učiteľky. Ďalších troch ľudí zastrelil na úteku, nakoniec zabil aj sám seba.
O rok neskôr britský taxikár Derrick Bird jazdil autom po severozápadnom Anglicku a streľbou z brokovnice zastrelil dvanásť osôb a jedenásť zranil.
A v roku 2011 Holanďan Tristan Van der Vlis zastrelil v obchodnom centre pri Amsterdame šesť ľudí a ďalších pätnásť zranil.
Slovensko takýto typ útoku prežilo pred šiestimi rokmi, keď Ľubomír Harman na sídlisku v Devínskej Novej Vsi zastrelil päťčlennú rodinu – svojich susedov aj dvoch náhodných ľudí.
Ďalšiemu zabíjaniu vtedy zabránila privolaná hliadka, ktorá po Harmanovi spustila krížovú paľbu a dokázala ho zastaviť, kým neprišla zásahová jednotka. Harman sa v tejto situácii rozhodol pre samovraždu.
Nože miesto samopalov
Všetky tieto útoky spájalo, že sa uskutočnili pomocou strelných zbraní, prípadne v kombinácii s výbušninami. V posledných rokoch sa postupy útočníkov menia, čo súvisí predovšetkým s pôsobením takzvaného Islamského štátu.
Islamisti vyzvali svojich sympatizantov, že ak nemajú možnosť prísť bojovať priamo do Iraku či Sýrie, majú sa pokúsiť o útoky doma. A nemusí ísť vôbec len o útoky pomocou strelných zbraní, pri ktorých je vyššie riziko odhalenia – teroristov si totiž môžu pri ich zháňaní včas všimnúť tajné služby.
„Islamský štát vyzýval svojich prívržencov, aby útočili pomocou čohokoľvek, čo sa dá považovať za zbraň. Môžu to byť autá, môžu to byť nože, môžu sa pokúsiť niekoho otráviť,“ poznamenáva Ábel.
Piatkové zabíjanie v Nice by mohlo spadať presne do tejto kategórie. O prepojení muža tuniského pôvodu na islamistov sa však zatiaľ len špekuluje – do úvahy stále prichádza aj možnosť, že išlo o psychicky narušeného človeka.
V každom prípade proti spôsobu, ktorý zvolil, je len veľmi ťažké sa brániť. Slovenský policajný viceprezident varuje, že útok pomocou auta je „veľmi primitívny a jednoduchý spôsob, ktorý však môže byť veľmi inšpiratívny pre ďalších.“
Európa má s takýmito vraždami zatiaľ len minimálne skúsenosti. Pred rokom napríklad vodič SUV v rakúskom Grazi úmyselne vrážal do chodcov v centre mesta. Zabil troch ľudí.
Niekoľko mesiacov predtým vo francúzskom Nantes muž v kamióne nabúral do davu na vianočných trhoch, zomreli dvaja ľudia. V oboch prípadoch polícia vylúčila terorizmus – podľa vyšetrovateľov išlo o psychicky chorých jedincov.
Kľúčové spravodajstvo
Predchádzať takýmto útokom je predovšetkým úlohou pre tajné služby. Tie by mali včas zachytiť, že útočník napríklad sleduje videá Islamského štátu a že sa nimi otvorene inšpiruje.
„Táto úloha je však veľmi náročná. Existuje množstvo ľudí, ktorí sa na islamistické videá pozerajú len zo záujmu, a pritom nie sú schopní niečo spáchať,“ hovorí Josef Kraus, odborník na terorizmus z českej Akadémie obrany.
Je rozdiel medzi tým, či útočník postupuje sám, alebo mu s činom niekto pomáha. „Tajné služby môžu zachytiť, keď je niekto v priamom kontakte s Islamským štátom. Oveľa horšie je to pri takzvaných osamelých vlkoch, ktorí môžu konať skôr z psychických než z náboženských pohnútok,“ dodáva Kraus.
Na Slovensku fungujú dve tajné služby, ktoré by sa takýmito hrozbami mali zaoberať: Vojenské spravodajstvo a Slovenská informačná služba.
O ich schopnostiach sa toho mnoho nevie. Do médií sa dostávajú skôr pre podozrenia z rozkrádačiek alebo pre pochybný spôsob výberu ich riaditeľov, kde dôležitú úlohu zohráva hlavne správna politická príslušnosť.
S autom sa nepočítalo
Oveľa bližšie predstavy je možné získať o pripravenosti polície. Slovenská polícia sa začala už po vraždení Andersa Breivika pripravovať na scenár, pri ktorom bude musieť zasiahnuť proti masovému vrahovi.
V praxi to znamenalo, že stovky policajtov z obvodných oddelení a príslušníkov motorizovaných jednotiek absolvovali niekoľkodenné protiteroristické kurzy. Teoreticky by tak proti útočníkovi mali byť schopní zasiahnuť už aj radoví policajti.
Doterajšie cvičenia však vždy počítali s tým, že útočník bude vraždiť pomocou strelných zbraní – trénoval sa pri nich napríklad zásah v priestoroch školy. Napokon aj spomínaná skratka AMOK v origináli znamená „útok aktívneho strelca“.
Na zastavenie smrtiaceho auta sa doteraz policajti nepripravovali. „Doteraz sme takýto scenár pri výcvikoch nemali,“ potvrdzuje Ábel s tým, že prípad z Nice analyzujú a budú podľa toho rozširovať opatrenia.
Útok autom má niekoľko špecifík. Policajti majú proti vodičovi malé šance, pokiaľ sú vyzbrojení len pištoľami a nemôžu na strelca páliť spredu.
Na služobniach majú brokovnice, dlhšie automatické pušky alebo kratšie samopaly. Tie si môžu vziať so sebou i do terénu, otázka je, ako rýchlo sa s nimi dostanú na miesto činu.
Bratislava pod dohľadom
Slovenská polícia práve v týchto týždňoch prechádza veľkou skúškou, pri ktorej musí zabezpečiť priebeh medzinárodných akcií počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Medzi ne bude patriť aj návšteva francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, ktorý priletí na budúci týždeň.
Vrcholom týchto akcií bude neformálny samit 27 európskych premiérov a prezidentov v polovici septembra. Polícia má preto už teraz pod kontrolou budovy a ulice v blízkosti bratislavskej Reduty, kde sa konajú najdôležitejšie akcie.
Útok pomocou nákladného auta ako v Nice nie je v bratislavských podmienkach veľmi pravdepodobný. Centrum mesta totiž nie je vhodné na rýchlu jazdu nákladiakmi, nehovoriac o tom, že takýto typ vozidla by bol v centre mesta dosť nápadný.
Horšie by to už bolo s menšími autami, ktoré tiež môžu byť použiteľné ako vražedná zbraň. „Pre trestný čin zďaleka nie sú použiteľné len nákladné autá, veľké škody sa dajú narobiť aj pomocou SUV alebo iných typov,“ poznamenáva Ábel.
Bezpilotní zabijaci
Ešte väčšou výzvou môžu byť scenáre, pri ktorých teroristi zaútočia pomocou bezpilotných lietadiel, ktoré nechajú naplniť výbušninami. Takzvané drony nezachytia bežné radary a teroristi si ich môžu priniesť blízko k miestu, kde chcú útočiť.
„Detekcia dronov dnes predstavuje jednu z najväčších výziev pre tajné služby na celom svete,“ hovorí Jakub Karas z českej spoločnosti UpVision, ktorý sa niekoľko rokov venuje využitiu dronov.
Veľký teroristický útok pomocou drona zatiaľ zaznamenaný nebol, je však pravdepodobné, že skôr či neskôr sa oň niekto pokúsi.
Vo svete sa proti tomuto scenáru testujú rôzne opatrenia. „V Japonsku skúšajú drony chytať do sietí, v Izraeli, USA či vo Veľkej Británii testujú automatickú identifikáciu malých dronov,“ hovorí Karas.
Skúšajú sa podľa neho aj spôsoby, ako prerušiť ich let – napríklad vyslaním špeciálneho rádiového signálu. „Nie je však známe, že by už tajné služby mali skutočne účinné prostriedky,“ dodáva Karas.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
