Denník N

Na ochranu pamiatok využívajú vedci zo SAV tymian a oregano

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Vedci zistili, že esenciálne oleje dezinfikujú staré dokumenty a zabíjajú plesne, ktoré ich požierajú.

Tím z Ústavu molekulárnej biológie SAV pod vedením Domenica Pangalla sa dlhodobo snaží nájsť nové cesty na ochranu kultúrneho dedičstva pred mikróbmi, píše v správe Slovenská akadémia vied (SAV).

V jednej banke sa nachádza fotka a v druhej esenciálny olej z oregana. Ten sa po zapnutí prístroja k fotografii rozprúdi, aby zabil plesne, ktoré ju napadli. Následne ho vedci odvedú do tretej banky s aktívnym uhlím, ktoré ho neutralizuje.

„Ak by sme olej neodvádzali, náš ústav by pripomínal pizzeriu,“ vysvetľuje Pangallo z Ústavu molekulárnej biológie SAV v správe.

Tymian a oregano

Fotografia sa po dezinfekcii môže bezpečne archivovať alebo putuje do rúk reštaurátorom. To, aký účinok olej má, záleží na jeho druhu. „Vyskúšali sme ich veľa a zatiaľ sa zdá, že najlepšie sú oregano a tymian,“ vraví Pangallo.

Pri testovaní sa vedci nepozerajú iba na to, či olej plesne zabije, ale aj na to, pri akej koncentrácii je efektívny, či nedegraduje ľudskú DNA a, v neposlednom rade, či nefarbí, ako napríklad olej z levandule.

„Momentálne skúmame, prečo majú práve tymian a oregano dobré vlastnosti na dezinfekciu niektorých povrchov,“ hovorí v správe SAV Domenico Pangallo. Vedci sa pri výskume inšpirovali odbornými článkami, ktoré hovorili o využití esenciálnych olejov na dezinfekciu povrchov v nemocniciach.

Chránia fotky

Vedecký tím Ústavu molekulárnej biológie sa touto metódou snaží ochrániť napríklad fotky, ktoré sú vyhotovené na bielku z vajec.

„Touto technikou sa robili prakticky všetky fotografie na rozhraní 19. a 20. storočia. Ak je pleseň pre tento materiál nebezpečná, tak za rok môžeme mať z fotky iba polovicu, čo by bola pre kultúrne dedičstvo obrovská škoda,“ hovorí Pangallo.

Esenciálne oleje nefungujú na všetky povrchy a druhy plesní rovnako, preto musia vedci urobiť najprv mikrobiálnu diagnostiku predmetu. Neinvazívne odoberú vzorky, ktoré kultivujú, potom ich podrobia analýze DNA. „Fotografia je ako pacient, nemôžete kúsok odstrihnúť a potom na ňom experimentovať,“ hovorí molekulárny biológ.

Chránia sochy aj fresky

Keď vedci zistia, aké mikroorganizmy sa na nej nachádzajú, skúmajú, či „hosťovský materiál“ aj požierajú, píše sa v správe SAV.

Diagnostiku pamiatok robia vedci zo SAV aj pre rôzne inštitúcie a múzeá. „Robili sme kultivačnú mikrobiálnu analýzu a analýzu DNA múmie Žofie Šerédy, analýzu sochy Cyrila a Metoda na Devíne či najstaršej fresky na Slovensku, ktorá je v Starej Lomnici,“ vraví vedec.

Pangallo so svojím tímom z Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie získal tento rok Cenu SAV za ochranu kultúrneho dedičstva a výskum kvality tradičných slovenských potravín.