Denník N

Žijeme v spoločnosti, v ktorej je vždy poruke dav a nástroj, ako naň zaútočiť

Na teroristických útokoch z posledného obdobia je desivé práve to, ako ľahko dnes možno zabiť množstvo ľudí.

Určite sa bude špekulovať o tom, ako francúzska polícia útok zvládla, ako sa vôbec mohlo veľké nákladné auto dostať do blízkosti osláv a potom ešte dva kilometre zrážať ľudí v dave. Vždy sa určite dá niečo urobiť lepšie.

Chybou pravdepodobne bolo podcenenie možnosti útoku pomocou nákladiaka, aj keď al-Kaidá už pred rokmi zverejnila podrobné rady, ako to čo najúčinnejšie urobiť. A americká FBI opakovane upozornila na hrozbu atentátu s využitím ťažkého pozemného civilného stroja.

Nezaškodí si však uvedomiť, že francúzske bezpečnostné zložky v posledných týždňoch bežia na plné obrátky a dokonca vysoko nad hranice svojich možností – majstrovstvá vo futbale, Tour de France, pouličné násilné demonštrácie, oslavy národného sviatku, to všetko dohromady v krátkom čase by asi žiadna iná polícia atď., azda okrem izraelskej, nezvládla oveľa lepšie.

Zásadný problém je však iný. Väčšina občanov vyspelých krajín žije v prepchatých mestách, masové akcie sú pevnou súčasťou ich životného štýlu. A preto je nemožné podobným útokom úplne zabrániť.

Naše ulice sú plné ťažkých strojov, nákladiakov, autobusov, stavebnej techniky, žeriavov, ktorých je možné sa nejako zmocniť. Najmä ak si takúto akciu starostlivo pripravíte – fanatizmus, duševná choroba, systematické uvažovanie a starostlivá príprava idú prekvapivo dobre dohromady. Nehovoriac o reálnej možnosti, že prepne tomu, kto má tieto stroje normálne na starosti.

Na väčšine teroristických útokov z posledného obdobia je desivé práve to, ako ľahko sa dá v modernej spoločnosti zabiť množstvo ľudí – nepotrebujete na to dôkladne vycvičených bojovníkov ani ťažko dostupné zvláštne vybavenie, ktorých pohyb by si tajné služby mohli dopredu všimnúť. A nemusí ísť len o ideologicky motivovaný teroristický útok – spomeňme si na nemeckého pilota, ktorý priviedol zámerne k pádu svoje dopravné lietadlo.

Čo s tým? Politici opäť pošlú do ulíc viac policajtov, aby voličom ukázali, že niečo robia. V prípade podobného útoku môže blízkosť hliadky pomôcť, pochôdzky dobre viditeľných policajtov či vojakov na efekt a na upokojenie verejnej mienky však kapacity polície skôr zbytočne vyčerpajú, než aby priniesli reálny osoh. A útočník sa nápadne stráženým miestam ľahko vyhne.

Ak niečo pomôže, je to napríklad lepšie spracovanie a výmena informácií rôznych bezpečnostných zložiek. Treba zlepšiť starostlivosť o duševne chorých, nikomu v skutočnosti úplne neprepne bez nejakého dlhšieho vývoja. Treba naštartovať ekonomický rast, aby bolo v západných spoločnostiach menej ľudí frustrovaných zo svojej bezvýchodnej existenčnej situácie.

K lepšej spolupráci treba primať moslimské komunity. Vyhlásenia, že nejde o vec islamu a že moslimská komunita útoky odsudzuje, už nepostačia. Ak to aj nie je vec islamu, väčšina podobných útokov je obvykle vecou týchto spoločenstiev, ktorých veľká časť je stále neprípustne tolerantná voči fanatikom a šialencom z vlastných radov.

Treba sa však vyrovnať s tým, že nič z toho podobné útoky nikdy úplne nezastaví. Ani najlepšie tajné služby a ani najlepšia psychiatrická starostlivosť nepodchytia všetkých fanatikov a šialencov, najmä ak sa pripravujú sami alebo len s minimálnou pomocou iných. A v modernej spoločnosti budú mať vždy poruke nejaký dav a nástroje, ako naň zaútočiť.

Žijeme jednoducho v takých pomeroch. Vytvorili sme si ich sami a väčšinou nám vyhovujú. Neumierame už masovo na hlad, povodne či epidémie ako naši predkovia ešte pred sto či dvesto rokmi. Náš životný štýl však má vlastné riziká, ktoré môžeme iba zmierniť, nikdy sa ich však úplne nezbavíme. Rovnako ako sa nikdy úplne nezbavíme tých, čo nás z nejakého dôvodu nenávidia. Veľmi často práve preto, lebo nám závidia.

Útok v Nice

Teraz najčítanejšie