Čína prehrala súd, ale nie Juhočínske more

 

Inštitút ázijských štúdií, Bratislava; Ústav mezinárodních vztahů, Praha

Po viac než troch rokoch rozhodovania Stály arbitrážny súd v Haagu 12. júla 2016 vydal svoje konečné rozhodnutie o spore Filipín s Čínou v Juhočínskom mori v otázkach morského práva. Nejde však v žiadnom prípade o koniec sporov. V skutočnosti súd ani nerozhodoval o tom, komu sporné (suché) územia v mori patria. Súd ani priamo nerozhodoval o vytýčení námorných hraníc. Nie je teda správne povedať, že súd rozhodol, že sporné ostrovy nepatria Číne.

Na druhej strane súd jasne povedal, že v oblasti Spratlyho ostrovov nie je ani jeden útvar z právneho hľadiska „ostrov“. Zároveň súd vyhlásil čínske nároky postavené na historických právach a vyjadrené takzvanou „9-čiarovou líniou“ za neplatné podľa morského práva. Toto rozhodnutie výrazne oslabuje právny nárok Číny (a Taiwanu) a na druhej strane podporuje nároky Filipín, Vietnamu, Malajzie a Bruneja.

Čínska reakcia

Čínska pozícia voči súdnemu sporu bola od začiatku nemenná – súd nemá právo v danej veci rozhodovať. Čína sa odmietla procesu zúčastniť a rozhodnutie nebude akceptovať. Po vydaní rozhodnutia podľa očakávania zo svojej pozície neustúpila a rozhodnutie odsúdila.

Treba pripomenúť, že čínske odmietnutie rozhodnutia nie je ničím nezvyčajným. Spomedzi stálych členov Bezpečnostnej rady OSN sa každý z nich v minulosti odmietol podrobiť rozhodnutiam medzinárodných súdov. Spojené štáty okrem toho ani nie sú súčasťou mnohých medzinárodných dohôd, vrátane súčasnej dohody UNCLOS o morskom práve. Zaujímavosťou je aj to, že okrem Číny súčasné rozhodnutie súdu odmietol akceptovať aj Taiwan, ktorý síce nie je členom UN­CLOS dohody, no v minulosti sa vyjadroval a správal spôsobom, ktorý akceptoval prvky tejto dohody.

Napriek tomu, že čínska rétorická reakcia na rozhodnutie bola relatívne silná, Peking sa zatiaľ neuchýlil k žiadnym agresívnym krokom. Dá sa predpokladať, že Čína v najbližšom období podnikne kroky, ktorými bude verejne deklarovať svoju pozíciu. Takýmito akciami napríklad môžu byť vojenské cvičenia v oblasti či iná verejná prítomnosť plavidiel.

Na druhej strane sa však Čína dlhodobo snaží odvrátiť pozornosť od sporov v Juhočínskom mori. Kým pre vládu v Pekingu je z vnútropolitického hľadiska absolútne nutné udržať spokojnosť nacionalistickej časti spoločnosti, Čína rozumie tomu, že jej medzinárodná pozícia je podobnými spormi oslabená. Okrem toho je čínska ekonomika v obrovskej miere závislá od medzinárodného obchodu, ktorého väčšina prechádza práve cez sporné oblasti Juhočínskeho mora. Čína konzistentne tvrdí, že nemá záujem ovplyvňovať obchodné toky a je skutočne málo pravdepodobné, že by to malo byť inak.

Objektívne, Čína nemá schopnosť kontrolovať celú dĺžky obchodnej trasy. Ak by aj získala kontrolu nad Juhočínskym morom, v dohľadnom čase sa jej projekcia sily končí pred dôležitým Malackým prielivom. Zvyšok trasy potom vedie cez Indický oceán, nad ktorým má Čína len minimálnu kontrolu.

Divoká karta: Filipíny

Možno ešte dôležitejšie ako reakcia Číny je pre ďalší vývoj sporov správanie Filipín, ktoré sú v zaujímavej vnútropolitickej pozícii. Po šesťročnej vláde prezidenta Aquina sa k moci dostal len pred dvoma týž­dňami nový prezident Duterte. Bol to práve Aquino, kto začal súdny spor a pozdvihol otázku Juhočínskeho mora na jednu z najdôležitejších zahraničnopolitických a bezpečnostných otázok štátu. Filipíny sa tak stali počas posledných šiestich rokov najaktívnejším oponentom Číny v tomto regióne.

Táto pozícia však nie je samozrejmá. Počas vlády prezidentky Arroyovej v rokoch 2001 – 2010 napríklad Filipíny v sporných oblastiach Juhočínskeho mora s Čínou začali spolupracovať a dohodli sa na spoločnom rozvoji zdrojov. Na verejnosť sa však neskôr dostali indície o korupčných praktikách, ktoré spolu so silnejúcimi hlasmi odmietajúcimi spoluprácu pravdepodobne podporili politiku Aquina.

Teraz sa však zdá, že nový prezident Duterte opäť posunie filipínsku pozíciu voči Číne smerom k snahe dohodnúť sa. Hlavnou témou nového prezidenta nie je Juhočínske more, ale skôr domáci boj s drogovým násilím, so separatistami v južnej časti krajiny a celkovo potieranie kriminality. Filipínska verejná mienka má navyše ďaleko od toho, aby bola vyhranene protičínska, čo je napríklad prípad Japonska a v menšej miere Vietnamu.

Nová filipínska pozícia je jasne viditeľná z reakcií na súdne rozhodnutie. Namiesto osláv, ktoré by vzhľadom na takmer úplné právne víťazstvo mohli byť na mieste, sa vláda vyjadrila, že rozhodnutie „študuje“. Dá sa tak predpokladať, že okrem štúdia bude v najbližšom období prebiehať aj neformálna komunikácia s Čínou s cieľom nájsť všeobecne akceptovateľné riešenie, ktorým by nikto nestratil „tvár“.

Dôležitý samit

Dôležitú úlohu pre ďalší vývoj má aj združenie štátov Juhovýchodnej Ázie ASEAN, ktoré sa koncom mesiaca stretne na ďalšom zo svojich výročných samitov. V otázke Juhočínskeho mora sa už v minulosti členské štáty nie vždy dokázali zhodnúť na spoločnej pozícii.

Zo symbolického hľadiska preto bude veľmi dôležité, aký postoj zaujmú tentoraz. Je málo pravdepodobné, že sa všetkých desať štátov zhodne na silnom tvrdení, ktoré by napríklad požadovalo okamžité uplatnenie rozhodnutia, alebo by iným spôsobom jasne požadovali od Číny konkrétne kroky. Oveľa pravdepodobnejšie je, že štáty ASEAN rozhodnutie súdu zoberú na vedomie nepriamo a budú sa skôr snažiť vytvoriť priestor na rokovania s Čínou.

Cesta k novej dohode?

Z prvých reakcií zúčastnených štátov sa zdá, že rozhodnutie súdu by mohlo nepriamo viesť k postupnému upokojovaniu napätia v oblasti. Nová filipínska vláda svoje víťazstvo rozhodne neprijala s eufóriou a aj to, zrejme, vytvára podmienky na otvorenie vyjednávania s Čínou. Tá zase rozhodnutie podľa očakávania odsúdila, ale zatiaľ nepodnikla žiadne agresívne kroky. Zároveň je málo pravdepodobné, že sa k nim Čína uchýli, ak nebude mať pocit, že je k nim prinútená.

Prekvapujúcim dôsledkom tohto nového vývoja môže byť určitý pokles priamej úlohy Spojených štátov, ktoré spoločne s Európskou úniou a ďalšími krajinami budú pravdepodobne rôznymi formami požadovať rešpektovanie právneho rozhodnutia. Spojené štáty okrem toho pravdepodobne budú chcieť pokračovať vo svojich operáciách demonštrujúcich právo slobodnej plavby v oblasti, no pokiaľ sa aj samotné Filipíny začnú dohadovať s Čínou na vzájomne akceptovateľnej dohode, tak je málo pravdepodobné, že USA budú chcieť byť vnímané ako konfliktný prvok.

Aj napriek „opatrnému optimizmu“ je nutné podotknúť, že konečné riešenie územných sporov v oblasti je v nedohľadne. Nie je ani jasné, či a akú dohodu sa podarí dosiahnuť medzi Čínou a štátmi juhovýchodnej Ázie o spôsobe námornej administrácie v oblasti, o ktorom strany diskutujú už minimálne 15 rokov. Predchádzajúce diskusie boli neúspešné, podľa mnohých aj pre neoblomnú pozíciu Číny. Súčasné súdne rozhodnutie by mohlo prispieť k vzniku takejto dohody, celá situácia je však komplexná a je otázne, do akej miery budú strany ochotné alebo prinútené urobiť kompromisy.