Denník N

Vek dronov je už aj na Slovensku, len úrady zaspali. Zábery chcú utajiť

Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto - UpVision
Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto – UpVision

Bezpilotné lietadlá a vrtuľníky nakrúcajú u nás často nelegálne. Ich piloti potrebujú povolenia, každý záber musí odtajniť armáda.

Dvadsaťdeväťročný Ľubomír Sládek sa nedávno pustil do nového odboru podnikania. Za zhruba osemtisíc eur si kúpil malý bezpilotný vrtuľník so zabudovanou profesionálnou kamerou. „Rád by som vyrábal rôzne propagačné videá pre firmy, ktoré by potrebovali niečo natáčať z vtáčej perspektívy,“ rozpráva Sládek.

Legálne rozbehnúť biznis s takzvanými dronmi však nie je na Slovensku jednoduché. Štát vyžaduje licenciu, ktorá sa získava podobne zdĺhavo, ako by šlo o lietanie s bežnými lietadlami. Záujemca si napríklad musí zaplatiť poistenie, vypracovať prevádzkovú príručku a nakoniec prejsť testami pred Dopravným úradom.

Sládek sa do získavania licencie pustil v novembri a dnes nie je ani v polovici administratívneho procesu. „Mám nakúpenú drahú techniku a už štvrť roka mi leží nevyužitá v byte,“ krčí ramenami.

Jeho skúsenosti nie sú ojedinelé. Do biznisu s dronmi, ktoré sa po celom svete stávajú obrovským fenoménom, sa na Slovensku pustilo viac záujemcov. „Prejsť celou procedúrou bolo náročné. Trvalo nám to zhruba dva roky,“ hovorí Zdenko Uhrin, konateľ firmy SGS Technology. Licenciu na drony získala ako jedna z prvých na Slovensku.

Zákon hovorí jasne

Vybavením povolenia pritom byrokracia len začína. Slovenské zákony sa totiž podnikaniu s dronmi nestihli prispôsobiť. Na fotenie z polmetrového drona sa štát pozerá ako na akékoľvek letecké snímky, ktoré musí vopred odsúhlasiť ministerstvo obrany.

„Pre bezpilotný stroj rovnako ako aj pre každé lietadlo vydávame súhlas na vykonanie leteckého snímkovania,“ konštatuje Martin Trstenský z odboru riadenia špecializovanej štátnej správy na ministerstve obrany.

V reálnom živote to znamená, že podnikatelia musia ministerstvu s dostatočným predstihom oznámiť, kedy a kde plánujú lietať. „Musíme sa podľa toho zariadiť. Zákazníkov vopred upozorňujeme, že takáto procedúra môže trvať aj mesiac,“ hovorí Uhrin.

WP_005173
Zdenko Uhrin, konateľ firmy SGS Technology s dronom belgického výrobcu Gatewing. Foto – SGS

Ani tým však dozor armády nekončí. Súčasné predpisy sú nastavené tak striktne, že úradníci podľa nich musia schvaľovať ešte aj využitie každého materiálu, ktorý dron zachytí. „Každá fotografia a video sú ministerstvom obrany preverované,“ potvrdzuje Trstenský.

Využite dronov v mnohých situáciách, ktoré sa už v zahraničí stali rutinou, sa tak na Slovensku vylučuje. „Predstavte si, že napríklad televízia bude chcieť pomocou bezpilotného lietadla natočiť povodeň. Kým dostane súhlas na odvysielanie, zábery už dávno nebudú aktuálne,“ hovorí Sládek, ktorý sa dnes snaží o založenie Slovenskej asociácie bezpilotných lietajúcich prostriedkov.

Zákon o ochrane utajovaných skutočností dronom príliš nepomáha.
Slovenský zákon o ochrane utajovaných skutočností dronom príliš nepomáha.

Niektorí záujemcovia pritom dostali zdanlivo až absurdné inštrukcie. „Nám bolo povedané, že každý nasnímaný materiál musí odniesť na ministerstvo obrany len osoba, ktorá má previerku Národného bezpečnostného úradu,“ vysvetľuje Štefan Koco, odborný asistent na Prešovskej univerzite. Tá sa nedávno stala ďalšou slovenskou inštitúciou, ktorá získala potrebné povolenie na drony.

Ochrana štátu

Takéto pravidla platia od roku 2004. Úrady ich zaviedli s cieľom zabrániť, aby sa na leteckých snímkach objavil nejaký strategický objekt. „Dôvodom je najmä obrana a bezpečnosť štátu, ochrana utajovaných skutočností, ale tiež ochrana osobných údajov a bezpečnosti osôb a majetku,“ vysvetľuje ministerstvo.

Viacerým používateľom to však nedáva zmysel. „V časoch, keď si na serveri google maps môžete prezerať satelitné snímky celej krajiny, nepotrebujete dron, aby ste si nafotili nejaký vojenský objekt,“ hovorí Koco.

Vojenské základne je možné skúmať aj bez dronu. Takto ukazuje Google armádne letisko pri Malackách.
Vojenské základne je možné skúmať aj bez dronu. Takto ukazuje Google armádne letisko pri Malackách.

Napríklad v susednom Česku už armádny súhlas potrebný nie je. „Takéto obmedzenie u nás neplatí. Fotografie a videá si kontroluje sám prevádzkovateľ, či neporušujú pravidlá ochrany osobných údajov,“ potvrdzuje Viktor Nath z českého Úradu pre civilné letectvo.

Naše ministerstvo obrany sa však nad tým nepozastavuje. „Komentovať právne predpisy iného štátu nám neprináleží. My konáme v intenciách právneho poriadku Slovenskej republiky,“ uvádza Trstenský.

Nie je pritom ťažké domyslieť si dôsledky. Na internete je už dnes možné naraziť na podnikateľov, pri ktorých nie je jasné, či nejakú licenciou majú.

Napríklad malá bratislavská agentúra RA VisualWorks si kúpila profesionálny dron, aby s ním natáčala svadby a iné spoločenské udalosti. „Neviem vám povedať, či licenciu potrebujeme,“ povedala najprv do telefónu šéfka firmy Katarína Rigó Agárdy. Dodatočne uistila, že licenciu si určite vybavia.

Umelecká agentúra RA Visualworks promuje natáčanie dronom na svojich stránkach. Licencia jej chýba.
Umelecká agentúra RA Visualworks promuje natáčanie dronom. Zatiaľ bez licencie.

Za komerčné lietanie načierno pritom podľa zákona hrozí aj pokuta, teoreticky až 33-tisíc eur. Zatiaľ taký trest nik nedostal – jediný, koho úradníci pokutovali, bol modelár, ktorý zaletel príliš blízko letiska. „Šlo o neoprávnené vniknutie do vzdušného priestoru v blízkosti letiska,“ vysvetľuje hovorkyňa Dopravného úradu Miroslava Janušicová.

Na otázku, či môže dôjsť k zjednodušeniu pravidiel, úrad odpovedá len vyhýbavo. „V snahe zjednotiť a zjednodušiť celý proces, aj podmienky používania bezpilotných prostriedkov, komunikujeme s leteckými úradmi susedných krajín,“ dodáva Janušicová bez ďalších podrobností.

Univerzálne vrtuľníčky

Krátka odbočka. Drony, resp. bezpilotné lietajúce stroje (označované skratkou UAV – Unmanned Aerial Vehicle) vznikli pre potreby vojakov. Najmä pre americkú armádu sa po 11. septembri stali účinným nástrojom na zabíjanie teroristov alebo údajných teroristov, ktorých mohla likvidovať aj na vzdialenosť tisícok kilometrov.

Video: občas armádne drony zlyhajú, ako zistil portugalský minister

 

Pred piatimi rokmi po nich siahlo aj slovenské ministerstvo obrany a nakúpilo päť izraelských lietadielok Skylark, slúžiacich na sledovanie okolia. „V súčasnosti ich využíva 5. pluk špeciálneho určenia,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva Martina Balleková.

O bojových dronoch, ktoré by boli schopné zabíjať, zatiaľ slovenskí vojaci neuvažujú. „Nákup takýchto bezpilotných prostriedkov neplánujeme,“ potvrdzuje Balleková.

Bezpilotné lietadielka Skylark od izraelskej firmy Elbit využíva viacero armád vrátane slovenskej. Foto -  Defense Industry Daily
Bezpilotné lietadielka Skylark od firmy Elbit využíva viacero európskych armád. Foto – Defense Industry Daily

V posledných rokoch nachádzajú drony vďaka technologickému pokroku využitie aj mimo armády. Napríklad slovenská polícia ich skúšala využiť pri sledovaní východnej hranice, bulvárni novinári na špehovanie celebrít, a napríklad čínska distribučná spoločnosť Alibaba s nimi začala testovať rozvážanie balíkov.

Medzi bežnými ľudmi sa stali obľúbené rôzne kvadro-, hexa- či oktakoptéry – teda viacmotorové bzučiace vrtuľníčky. Bežné modely stoja len stovky eur a je pomerne jednoduché na ne zavesiť kameru, fotoaparát či rôzne senzory.

Video: v Číne skúšajú drony miesto poslíčkov

 

Napríklad firma SGS Technology so sídlom v Banskej Bystrici ponúka ich využitie pre farmárov či stavebníkov. „Môžeme zdokumentovať vegetáciu nejakého poľa, čomu farmári môžu prispôsobiť hnojenie, alebo detailne vyfotiť pozemok pred začiatkom stavebných prác,“ vypočítava Uhrin.

Sládek, ktorý práve rozbieha firmu a pôsobí aj ako inžinier na Slovenskej technickej univerzite, chce zase drony využívať pri vývoji rôznych súčiastok. „Chceme na nich testovať senzory a ovládacie prvky, na ktorých pracujú naši študenti,“ dodáva.

Ľubomír Sládek so svojou hexakoptérou na licenciu stále čaká. Foto - Ľ. Sládek
Ľubomír Sládek so svojou hexakoptérou na licenciu stále čaká. Foto – Ľ. Sládek

A veľké možnosti si sľubuje aj Prešovská univerzita, kde si dron zadovážila tamojšia katedra geografie. „Z grantu sa nám podarilo získať peniaze na nákup veľkej bezpilotnej helikoptéry so špeciálnym skenerom. Tento rok ju začneme využívať na monitorovanie oblastí, ktoré sú ohrozené povodňami,“ rozpráva Štefan Koco.

Geografi plánujú lietať ponad vybrané rieky a skúmať, v akom stave je ich koryto. „Je to pre nás výhodnejšie, než keby sme si mali najímať na tieto účely klasický vrtuľník,“ dodáva Koco.

Prešovská univerzita si obdtrala helikoptéru Scout B1 - 100 od švajčiarskeho výrobcu Aeroscout. Dokáže letieť i plne autonómne a má dostatočnú nosnosť pre laserový skener. Foto - Š. Koco
Prešovská univerzita vlastní helikoptéru Scout B1 – 100 od švajčiarskeho výrobcu Aeroscout. Dokáže letieť i plne autonómne a má dostatočnú nosnosť pre laserový skener. Foto – Š. Koco

Práve rozdiel v peniazoch je častým argumentom, ktorý spomínajú zástancovia tejto technológie.

Vzhľadom na to, že sú poháňané baterkami, prevádzkové náklady sú oveľa nižšie. „Navyše sú aj veľmi flexibilné. Dron naložíte do auta, odveziete ho, kam potrebujete a na mieste ho vypustíte,“ hovorí Jakub Karas, šéf českej firmy UpVision.

On už dron využil pre celú škálu zákazníkov – od archeológov, ktorí potrebovali zvrchu preskúmať nejaké nálezisko, po stavebných inžinierov, čo riešia zosuv pôdy na českú diaľnicu D8.

V júni 2013 sa utrhla podmáčaná pôda z lomu v Severných Čechách a zavalila nedokončenú diaľnicu D8 do Nemecku. Takto ju zachytil dron. Foto - J. Karas
V júni 2013 sa utrhla podmáčaná pôda z lomu v Severných Čechách a zavalila nedokončenú diaľnicu D8 do Nemecka. Takto ju zachytil dron. Foto – UpVision

„To využitie je skutočne obrovské. Využívajú nás napríklad i správcovia priehrad, aby sme skontrolovali stav ťažko dostupných miest na hrádzi, alebo energetické firmy, aby sme zmonitorovali stav elektrického vedenia,“ dodáva Karas.

Ani najímanie si dronov však nemusí byť lacné: napríklad firma SGS Technology si za letecké práce účtuje od tisíc do dvoch tisíc eur. „Ide však o zákazky, ktoré môžu trvať aj celý deň, hovorí Uhrin. Naproti tomu firmy prevádzkujúce klasické vrtuľníky si podobné sumy účtujú za letovú hodinu.

Fotka poľa upraveného infračerveným žiarením farmárom pomáha zistiť stav jednotlivých častí. Foto - J. Karas
Infračervená fotomapa poľa pomáha farmárom zistiť stav jednotlivých častí. Foto – UpVision

Alibaba má smolu

Na Slovensku i v okolitých krajinách však drony možno využívať len na vybraných miestach. Úrady obvykle zakazujú lietať nad davom ľudí alebo nad obývanými budovami. „Let sa odporúča vykonať vo vzdialenosti väčšej ako 1 500 m od husto zastavaných miest alebo zhromaždení ľudí na voľnom priestranstve,“ uvádza na svojich stránkach Dopravný úrad.

Podľa týchto pravidiel by teda nebolo možné využiť dron na nakrúcanie napríklad festivalu alebo demonštrácie.

Ďalším obmedzením je, že „pilot“, ktorý ovláda dron pomocou joysticku, musí mať stroj stále na očiach. A to napriek tomu, že čisto po technickej stránke nie je problém ovládať let iba pomocou kamery, alebo dokonca naprogramovať jeho trasu pomocou GPS. „S bezpilotným prostriedkom je zakázané lietať do vzdialenosti presahujúcej vizuálny kontakt operátora s UAV alebo do vzdialenosti väčšej ako tisíc metrov od neho,“ vysvetľuje Dopravný úrad.

Toto obmedzenie by zase neumožňovalo na Slovensku využívať drony napríklad pre doručovanie zásielok na dlhšie vzdialenosti, ako to skúša čínska Alibaba. „Z nášho pohľadu je rozhodujúce, aby bola zachovaná maximálna bezpečnosť leteckej prevádzky a ochrana osôb, životného prostredia a majetku,“ vysvetľuje Martin Němeček, ktorý na Dopravnom úrade vedie Divíziu civilného letectva.

Užívatelia dronov, s ktorými Denník N hovoril, podobné obmedzenia chápu. „Zoberte si, že bezpilotný vrtuľník váži zhruba 70 kíl. Pokiaľ by sa na niekoho zrútil, tak by ho mohol aj usmrtiť,“ tvrdí Štefan Koco z Prešovskej univerzity.

Vo svete sa už nehody stali. Napríklad vlani počas triatlonu v austrálskom Perthe zranil jednu z pretekárok dron, ktorý mal celé preteky filmovať.

Nehody spôsobované dronmi sa stávajú realitou. Vlani v apríli narazil dron do účastníčky triatlonu v západnej Austrálii. Foto - Browning Media
Nehody spôsobované dronmi sa stávajú realitou. Vlani v apríli narazil dron do účastníčky triatlonu v západnej Austrálii. Foto – Browning Media

Samoštúdium o dronoch

Aj preto Dopravný úrad vyžaduje, aby operátori prešli najprv predpísanými skúškami, pri ktorých ich vyskúša z leteckej teórie i z praktického ovládania dronu. „Na získanie povolenia máme podobné požiadavky, aké sú aj v iných krajinách,“ hovorí Němeček.

Problémom skôr je, že slovenské úrady zaspali a podmienky, ktoré vyžadujú, zverejnili až v priebehu minulého roku. „Keď som na jeseň začal zisťovať, čo treba na získanie licencie, musel som zájsť na úrad, aby som sa to dozvedel,“ hovorí uchádzač Ľubomír Sládek.

Navyše Dopravný úrad zatiaľ nemá pre uchádzačov vypracované žiadne pomôcky – na svojich stránkach len odkazuje na materiály štátnej Leteckej informačnej služby. Tú však primárne zaujímajú klasické pilotované lietadlá. „Vôbec som nevedel, čo všetko sa bude odo mňa na skúškach požadovať. A tak som sa pre istotu učil aj o prúdení vzduchu v stratosfére,“ dodáva Sládek.

Za hlavnú komplikáciu uchádzači považujú vypracovanie prevádzkovej príručky. Ide o dokument v rozsahu desiatok strán, kde musia opísať napríklad to, za akého počasia budú lietať alebo pre aké typy prác budú drony využívať. „Príliš sme nevedeli, ako má takýto dokument vyzerať, tak sme to radšej konzultovali s firmou, ktorá prevádzkuje bežné lietadlá,“ hovorí Koco.

Iní si zase ako vzor brali odporúčania, ktoré na stránkach zverejnil český Úrad pre civilné letectvo. „My sme sa tiež týmito materiálmi nechali inšpirovať,“ spomína Zdenko Uhrin z firmy SGS Technology.

Využitie dronov je pestré. Dokážu napríklad zmapovať aj podzemné staršie odvodňovacie systémy na poliach, ktoré neboli presne zakreslené. Foto - J. Karas
Využitie dronov je pestré. Dokážu napríklad zmapovať aj podzemné staršie odvodňovacie systémy na poliach, ktoré neboli presne zakreslené. Foto – UpVision

Na druhej strane uchádzači, ktorí si o licencie požiadali, sa zhodujú, že keď potrebovali, Dopravný úrad sa s nimi snažil komunikovať. „Môžem povedať, že v rámci možností nám vychádzali v ústrety,“ dodáva Uhrin.

Vybavenie formalít však nie je zadarmo. Úrad si za licenciu k takzvaným leteckým prácam účtuje poplatok 600 eur a ďalšie desiatky eur môžu vyjsť náklady na samotné preskúšanie. Povolenie pritom platí len na jeden rok a po jeho vypršaní sa musí predĺžiť – za ďalších 360 eur.

K tomu je navyše nutné zaplatiť i povinné poistenie, ktoré v krajných prípadoch môže ísť až do tisícov eur. „My ako univerzita sme si vybavili poistenie zodpovednosti za škody na cudzom majetku a cudzím osobám. Ročne platíme zhruba 3500 eur,“ hovorí Štefan Koco z Prešovskej univerzity.

Legálne prevádzkovať dron nie je lacný koníček. Prešovská univerzita len na poistení svojho vrtuľníku platí 3500 eur ročne. Foto - Štefan Koco
Legálne prevádzkovať dron nie je lacný koníček. Prešovská univerzita len za poistenie svojho vrtuľníka platí 3500 eur ročne. Foto – Štefan Koco

Na Slovensku len slovenský papier

Obdobné poplatky sa pritom platia i v Česku, napriek tomu administratíva je tam rýchlejšia. V krajine už dokonca fungujú aj sprostredkovateľské firmy, ktoré za poplatok do 2000 eur pomôžu uchádzačovi pripraviť sa na potrebné formality. „Napíšu vám na mieru napríklad prevádzkovú príručku. Stále však musíte prejsť cez povinné testy,“ hovorí Karas z českej spoločnosti UpVision.

Pokiaľ ide všetko hladko, podľa Karasa je možné získať v Česku licenciu už za tri mesiace.

Jakub Karas so svojím dronom okrem iného pomáhal archeológom zachytiť terénne profily pri Hradci Králové. Foto - UpVision
Jakub Karas so svojím dronom okrem iného pomáhal archeológom zachytiť terénne profily pri Hradci Králové. Foto – UpVision

Niektorí slovenskí uchádzači preto aj začali zvažovať, že si povolenie skúsia vybaviť práve v Česku, a budú dúfať, že ho následne uznajú i tunajšie úrady.

Dopravný úrad však upozorňuje, že zahraničná licencia stačiť nebude. „Medzinárodná prevádzka nie je možná. O vydanie povolenia na území Slovenskej republiky nás musí požiadať aj prevádzkovateľ z inej krajiny,“ hovorí Němeček.

Odpovede Dopravného úradu:

Kto všetko musí mať licenciu na letecké práce pomocou bezpilotného prostriedku? Musí ju mať aj firma, ktorá len natáča videá pre médiá alebo fotí svadby? 

Áno. Ak je akékoľvek lietadlo (aj UAV) využívané s cieľom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla), je to výkon leteckých prác, ktorý podlieha aj vydaniu povolenia ministerstvom obrany.

Platí to aj pre podnikateľov, ktorí nerobia klasické fotky, ale využívajú dron napríklad na kontrolu komínov, revíziu vysokého napätia, kontrolu technického stavu budov a podobne?

Pod pojmom fotografovanie je potrebné chápať celý okruh uvedený v leteckých prácach – Pozorovanie a hliadkovanie – bod: Fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla (v § 64 zákona 215/2004 Z.z. sa používa pojem „Letecké snímkovanie“). Vo vami uvádzaných ďalších prípadoch vždy ide o „nejaký technický systém záznamu/snímania“ a prenos alebo záznam údajov vrátane ich zobrazenia z lietadla na zem.

Bežný dron dosahuje len malé rozmery a lieta vo výške okolo 150 metrov. Prečo je na jeho využívanie nutná takáto procedúra?

Prevádzka s cieľom vykonávania leteckých prác je charakterizovaná ako vykonávanie špeciálnych činností alebo vysokorizikové činnosti z pohľadu zaistenia  bezpečnosti  leteckej prevádzky a ochrany obyvateľstva a majetku na zemi. Preto požadujeme vykonanie skúšok a ďalšie povinnosti. Samozrejme, že od operátora bezpilotného prostriedku nepožadujeme také detailné znalosti, ako napr. od komerčného pilota, ale aj operátor malého bezpilotného prostriedku musí mať znalosti o meteorológii, o riadenom vzdušnom priestore (ktorý sa začína už na zemi), o obmedzeniach, kde sa nesmie lietať ani s pilotovaným, ani s bezpilotným lietadlom a podobne.

Za vydanie licencie je účtovaný poplatok 600 eur.  Platí záujemca aj za absolvovanie skúšok?

Žiadateľ uhrádza náklady spojené s vykonaním praktickej skúšky. To znamená, že praktická skúška sa vykonáva na lietadle spôsobilom lietať bez pilota („UAV“), ktoré vlastní alebo bude prevádzkovať žiadateľ a Dopravný úrad si bude účtovať všetky oprávnené výdavky spojené s účasťou inšpektora pri praktickej skúške – cestovné, stravné a náklady na ubytovanie.

Je povolenie na letecké práce časovo ohraničené? 

Povolenie na vykonávanie leteckých prác sa vydáva s platnosťou na jeden rok. Platnosť vydaného povolenia na vykonávanie leteckých prác sa môže predlžovať na ďalšie dva roky po kladnom výsledku posúdenia spôsobilosti a kontroly žiadateľa. Poplatok za predĺženie povolenia je 360 eur.

Dopravný úrad vyžaduje od záujemcov o komerčné prevádzkovanie dronov poistenie. O aký typ poistenia má presne ísť?

Žiadateľ musí preukázať splnenie povinnosti o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou lietadla podľa §13 leteckého zákona.

Dopravný úrad vyžaduje aj vypracovanie prevádzkovej príručky. Zverejníte nejaký návod, podľa ktorého môžu záujemcovia postupovať? 

S každým záujemcom komunikujeme na osobnej báze. Ak je to potrebné, poradíme mu aj s tým, čo má obsahovať prevádzková príručka. Informačný materiál pre žiadateľov je v procese prípravy.

Niektorí žiadatelia zvažujú možnosť vybaviť si registráciu v Českej republike. Bude Dopravný úrad akceptovať české licencie?

V súlade s vydaným vyjadrením Medzinárodnej organizácie civilného letectva a aj so stanoviskom pre prípravu regulácie v rámci EÚ bez splnenia príslušných štandardov a odporúčaní, ktoré sa uplatňujú v civilnom letectve, nie je umožnená medzinárodná prevádzka. Aj povolenia, ktoré sú vydané v Českej republike, oprávňujú ich držiteľa vykonávať činnosti iba vo vzdušnom priestore Českej republiky. O vydanie povolenia/súhlasu na vykonávanie leteckých prác na území Slovenskej republiky musí Dopravný úrad žiadať aj prevádzkovateľ pilotovaných lietadiel z inej krajiny.

Plánuje Dopravný úrad pravidlá na prevádzkovanie dronov zmäkčiť? 

V snahe zjednotiť a zjednodušiť celý proces, ako aj podmienky používania bezpilotných prostriedkov, komunikuje Dopravný úrad s leteckými úradmi krajín V4. V rámci zjednodušenia napríklad Dopravný úrad nepožaduje teoretické preskúšanie v prípade, že prevádzkovateľ  je držiteľom preukazu spôsobilosti pilota akejkoľvek kvalifikácie.

Ďalšie informácie k licenciám Dopravného úradu sú na jeho stránkach.

Odpovede ministerstva obrany: 

Musí ministerstvo obrany schváliť každé využitie bezpilotného prostriedku (UAV) na leteckú fotografiu a zároveň schváliť každú fotografiu/video, ktorá má byť komerčne využitá? 

Nie len UAV, ale každé lietadlo. Ministerstvo obrany vydá súhlas na vykonanie leteckého snímkovania, ak žiadateľ so žiadosťou predloží aj povolenie Dopravného úradu na letecké práce. Každá fotografia a video sú ministerstvom obrany preverované.

Sú tieto predpisy vyžadované aj v praxi? 

Žiadateľ so žiadosťou musí na ministerstvo obrany predložiť aj povolenie Dopravného úradu. Inak súhlas ministerstva obrany nedostane.

Konkrétne: pokiaľ podnikateľ chce pomocou dronu nafotiť nejakú budovu, je nutné v takomto prípade s dostatočnými predstihom žiadať ministerstvo obrany o povolenie a následne i o schválenie použitia takýchto materiálov? 

Áno. Ministerstvo obrany vydá súhlas promptne po splnení zákonných podmienok.

Aký je dôvod, že ministerstvo musí vydávať povolenia, ktoré napríklad v susednom Česku vyžadované nie sú?

Dôvodom je najmä obrana a bezpečnosť štátu, ďalej ochrana utajovaných skutočností, ochrana osobných údajov a zabezpečenia bezpečnosti a ochrany osôb a majetku.
Komentovať právne predpisy iného štátu v danej oblasti nám neprináleží. Ministerstvo obrany koná v intenciách právneho poriadku Slovenskej republiky.

Teraz najčítanejšie