Denník N

Vek dronov je už aj na Slovensku, len úrady zaspali. Zábery chcú utajiť

Najčastejším dronom využívaným podnikateľmi je multikoptéra. Foto – UpVision

Bezpilotné lietadlá a vrtuľníky nakrúcajú u nás často nelegálne. Ich piloti potrebujú povolenia, každý záber musí odtajniť armáda.

Dvadsaťdeväťročný Ľubomír Sládek sa nedávno pustil do nového odboru podnikania. Za zhruba osemtisíc eur si kúpil malý bezpilotný vrtuľník so zabudovanou profesionálnou kamerou. „Rád by som vyrábal rôzne propagačné videá pre firmy, ktoré by potrebovali niečo natáčať z vtáčej perspektívy,“ rozpráva Sládek.

Legálne rozbehnúť biznis s takzvanými dronmi však nie je na Slovensku jednoduché. Štát vyžaduje licenciu, ktorá sa získava podobne zdĺhavo, ako by šlo o lietanie s bežnými lietadlami. Záujemca si napríklad musí zaplatiť poistenie, vypracovať prevádzkovú príručku a nakoniec prejsť testami pred Dopravným úradom.

Sládek sa do získavania licencie pustil v novembri a dnes nie je ani v polovici administratívneho procesu. „Mám nakúpenú drahú techniku a už štvrť roka mi leží nevyužitá v byte,“ krčí ramenami.

Jeho skúsenosti nie sú ojedinelé. Do biznisu s dronmi, ktoré sa po celom svete stávajú obrovským fenoménom, sa na Slovensku pustilo viac záujemcov. „Prejsť celou procedúrou bolo náročné. Trvalo nám to zhruba dva roky,“ hovorí Zdenko Uhrin, konateľ firmy SGS Technology. Licenciu na drony získala ako jedna z prvých na Slovensku.

Zákon hovorí jasne

Vybavením povolenia pritom byrokracia len začína. Slovenské zákony sa totiž podnikaniu s dronmi nestihli prispôsobiť. Na fotenie z polmetrového drona sa štát pozerá ako na akékoľvek letecké snímky, ktoré musí vopred odsúhlasiť ministerstvo obrany.

„Pre bezpilotný stroj rovnako ako aj pre každé lietadlo vydávame súhlas na vykonanie leteckého snímkovania,“ konštatuje Martin Trstenský z odboru riadenia špecializovanej štátnej správy na ministerstve obrany.

V reálnom živote to znamená, že podnikatelia musia ministerstvu s dostatočným predstihom oznámiť, kedy a kde plánujú lietať. „Musíme sa podľa toho zariadiť. Zákazníkov vopred upozorňujeme, že takáto procedúra môže trvať aj mesiac,“ hovorí Uhrin.

WP_005173
Zdenko Uhrin, konateľ firmy SGS Technology s dronom belgického výrobcu Gatewing. Foto – SGS

Ani tým však dozor armády nekončí. Súčasné predpisy sú nastavené tak striktne, že úradníci podľa nich musia schvaľovať ešte aj využitie každého materiálu, ktorý dron zachytí. „Každá fotografia a video sú ministerstvom obrany preverované,“ potvrdzuje Trstenský.

Využite dronov v mnohých situáciách, ktoré sa už v zahraničí stali rutinou, sa tak na Slovensku vylučuje. „Predstavte si, že napríklad televízia bude chcieť pomocou bezpilotného lietadla natočiť povodeň. Kým dostane súhlas na odvysielanie, zábery už dávno nebudú aktuálne,“ hovorí Sládek, ktorý sa dnes snaží o založenie Slovenskej asociácie bezpilotných lietajúcich prostriedkov.

Zákon o ochrane utajovaných skutočností dronom príliš nepomáha.
Slovenský zákon o ochrane utajovaných skutočností dronom príliš nepomáha.

Niektorí záujemcovia pritom dostali zdanlivo až absurdné inštrukcie. „Nám bolo povedané, že každý nasnímaný materiál musí odniesť na ministerstvo obrany len osoba, ktorá má previerku Národného bezpečnostného úradu,“ vysvetľuje Štefan Koco, odborný asistent na Prešovskej univerzite. Tá sa nedávno stala ďalšou slovenskou inštitúciou, ktorá získala potrebné povolenie na drony.

Ochrana štátu

Takéto pravidla platia od roku 2004. Úrady ich zaviedli s cieľom zabrániť, aby sa na leteckých snímkach objavil nejaký strategický objekt. „Dôvodom je najmä obrana a bezpečnosť štátu, ochrana utajovaných skutočností, ale tiež ochrana osobných údajov a bezpečnosti osôb a majetku,“ vysvetľuje ministerstvo.

Viacerým používateľom to však nedáva zmysel. „V časoch, keď si na serveri google maps môžete prezerať satelitné snímky celej krajiny, nepotrebujete dron, aby ste si nafotili nejaký vojenský objekt,“ hovorí Koco.

Vojenské základne je možné skúmať aj bez dronu. Takto ukazuje Google armádne letisko pri Malackách.
Vojenské základne je možné skúmať aj bez dronu. Takto ukazuje Google armádne letisko pri Malackách.

Napríklad v susednom Česku už armádny súhlas potrebný nie je. „Takéto obmedzenie u nás neplatí. Fotografie a videá si kontroluje sám prevádzkovateľ, či neporušujú pravidlá ochrany osobných údajov,“ potvrdzuje Viktor Nath z českého Úradu pre civilné letectvo.

Naše ministerstvo obrany sa však nad tým nepozastavuje. „Komentovať právne predpisy iného štátu nám neprináleží. My konáme v intenciách právneho poriadku Slovenskej republiky,“ uvádza Trstenský.

Nie je pritom ťažké domyslieť si dôsledky.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie