Denník N

Podivný pokus o puč využíva Erdogan na posilnenie moci. Prečo zlyhal?

Turecký prezident Recep Erdogan uvažuje o tom, že obnoví trest smrti – pučistov chce exemplárne potrestať. Foto – TASR/AP
Turecký prezident Recep Erdogan uvažuje o tom, že obnoví trest smrti – pučistov chce exemplárne potrestať. Foto – TASR/AP

Pokus o vojenský prevrat v Turecku sa skončil po pár hodinách. Turecký prezident chaos v uliciach Ankary a Istanbulu využíva na masívne politické represie.

Obavy, že pokus o prevrat, ktorý prebehol v piatok v noci v Turecku, využije prezident Recep Tayyip Erdogan na ešte väčšie perzekúcie a neodolá pokušeniu upevniť si moc, sa po víkendových udalostiach len posilnili.

Začali sa čistky

Za pokus o prevrat v Turecku, ktorý sa skončil fiaskom už po niekoľkých hodinách v sobotu skoro ráno, zatkli už 6-tisíc ľudí.

Turecký minister spravodlivosti vyhlásil, že zatýkanie sa zďaleka neskončilo. „Čistiace operácie pokračujú, to číslo bude vyššie ako 6-tisíc,“ vyhlásil podľa tureckej agentúry Anadolu minister Bekir Bozdaq.

Okamžite po prevrate tiež zbavili funkcií 2745 sudcov. Šéf sudcovských odborov Mustafa Karadag agentúre DPA povedal, že zatýkajú sudcov a prokurátorov, ktorí sú len kritici režimu a s vojenským pučom nemajú nič spoločné.

Pokus o puč nie je bianko šekom na čistky, kritizoval udalosti v Turecku šéf francúzskej diplomacie Jean-Marc Ayrault. „Chceme, aby v Turecku fungoval právny štát,“ povedal. Očakáva sa, že ministri zahraničných vecí už v pondelok z Bruselu vyšlú do Turecka signál, že musí dodržiavať demokratické princípy.

Turecko chce od USA Gülena

Premiér Binali Yildirim ešte v sobotu vyhlásil, že žiadna krajina, ktorá bude stáť za klerikom Fethullahom Gülenom, nebude priateľom Turecka. Moslimského duchovného, ktorý žije v americkom azyle v Pensylvánii už od 90. rokov, označil za teroristu.

Erdogan už zatelefonoval americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, aby mu Gülena vydali. Americký minister zahraničných vecí John Kerry však do Ankary odkázal, že ak majú niekoho vyhostiť, tak na to najskôr potrebujú dôkazy.

Spojené štáty sa tak dostali do nepríjemnej pozície. Na jednej strane nepodporujú prevraty a hneď od začiatku toho tureckého vyzývali na rešpektovanie demokratických volieb, na druhej nemôžu nevidieť čoraz tvrdšie autoritatívne vládnutie Erdogana. Navyše v krajine, ktorá má druhú najsilnejšiu armádu v NATO.

Ankara obviňuje Gülena, že sa snaží vybudovať v Turecku „paralelnú štruktúru“ v súdnictve, vzdelávaní, médiách a armáde, aby prebral moc v krajine. Sám Gülen, ktorý v Turecku a po celom svete založil sieť škôl, účasť na prevrate popiera.

Naopak, pripúšťa, že všetko zinscenoval Erdogan sám. „Neverím, že svet verí obvineniam tureckého prezidenta Erdogana,“ povedal Gülen pre britský Guardian – rozhovory pritom dáva len veľmi zriedkavo. „Je tu možnosť, že ide o fingovaný prevrat a má sa len použiť na ďalšie útoky proti nám,“ hovorí zakladateľ hnutia Hizmet (Služba), ktoré má mnohých stúpencov medzi vzdelanou a dobre etablovanou strednou triedou.

Erdogan sa snaží o vydanie 75-ročného klerika z USA už od roku 1999.

Prečo prevrat zlyhal?

Turecko v minulom storočí zažilo viacero úspešných vojenských prevratov. Tento však zlyhal na celej čiare – čím to je?

V prvom rade, armáda má od roku 2003, keď sa Recep Tayyip Erdogan dostal k moci, stále menší vplyv. Stovky sudcov, vojakov a novinárov skončili vo väzení vo viacerých procesoch, v ktorých ich vláda obviňovala z prípravy prevratu a z konšpirácie proti štátnemu zriadeniu.

„Vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP) a jej lídrovi Erdoganovi sa vďaka ústavným reformám a pochybným procesom podarilo dostať armádu pod kontrolu,“ napísal expert Council on Foreign Relations Steven A. Cook pre Washington Post.

Otázne je, či mal Erdogan oprávnený strach z neústavného prevzatia moci, alebo svojou kampaňou len pomaly vytláčal akúkoľvek opozíciu z vplyvných miest, aby sa stal neobmedzeným vládcom v krajine.

Ankara tvrdí, že malá časť armády chcela prevziať moc a statočný postoj ľudí v uliciach ju zastavil. Chaotický priebeh pokusu o prevrat však vyvoláva pochybnosti.

Sprevádzali ho vojaci na zablokovaných mostoch v Istanbule nad Bosporom, výstrel na parlament v Ankare či zrážka vojakov s demonštrantmi v uliciach, kde mnohých dav zlynčoval. Je známy prípad jedného vojaka s odrezanou hlavou. Lietadlo F-16 tiež zostrelilo vrtuľník s vojakmi.

Namiesto cenzúry online prenos

Je otázne, prečo vojaci vôbec strieľali na civilistov. To nie je typický „modus operandi“ priaznivcov Fethullaha Gülena. Keď už, tak skôr využíva odpočúvania a zbieranie kompromitujúcich informácií. Tak sa to stalo napríklad v korupčnom škandále, do ktorého mal byť namočený Erdogan a jeho syn.

Celkovo zomrelo počas udalostí v noci 15. júla 265 ľudí – vojakov-pučistov aj civilistov. Do Erdoganových karát hralo, že tak ako väčšina Turkov nechce, aby sa krajina islamizovala, zároveň nechce, aby do politiky hovorili vojaci.

Prezident Erdogan v prvých chvíľach prevratu nezverejnil, že sa nachádza v letovisku Marmaris. Turkov cez FaceTime o pol jedenástej zavolal do ulíc a na letiská. Neskôr dokonca rozposlal SMS-ky Istanbulčanom, aby prišli podporiť demokraciu v uliciach.

„Aký paradox, že ten istý Erdogan, čo dal zavrieť toľkých novinárov a toľko cenzuroval Twitter, Facebook a YouTube, sa možno zachránil vďaka FaceTimu!“ napísal New Yorker. Americký týždenník pripomína, že Erdogan za posledné dve desaťročia po vzore Vladimira Putina využil demokratické inštitúcie na to, aby legitimizoval svoju vládu, umlčal a marginalizoval takmer každého, kto sa mohol postaviť proti nemu – vplyvných novinárov, profesorov, humanitárnych pracovníkov či politikov.

Krátko pred prvým Erdoganovým prejavom z mobilu došlo ku krátkemu obsadeniu štátneho kanálu i televízie CNN Türk vojakmi. Vysielanie sa však obnovilo po krátkej prestávke a okamžite v ňom tureckí predstavitelia obvinili z prevratu Gülena.

Po dramatických záberoch sa už skoro ráno Erdogan so svojimi stúpencami vítal na letisku v Istanbule.

Médiá na druhý deň oznámili dve mená hlavných organizátorov – generála Akina Öztürka, bývalého veliteľa tureckých vzdušných síl, a veliteľa pozemného výcviku Metina Iyidila.

Rôzne verzie

Turecký novinár a expert univerzity v Oxforde Ezgi Basaran si napriek pochybnostiam vzhľadom na to, ako ďaleko sa pohli udalosti, nemyslí, že išlo o zinscenovaný puč. Ako napísal pre BBC, objavila sa tiež teória, že za prevratom mohli byť sekularisti, ktorí sa snažili do toho namočiť gülenistov.

„Vedeli, že zlyhá a povedie k dlhoočakávanému zbaveniu sa gülenistov v armáde,“ hovorí Basaran pre BBC. Treťou verziou je, že sa plánovali ďalšie razie proti gülenistom, ktorí sa to dozvedeli, a tak radšej spustili prevrat predčasne.

Počas svojho prejavu Erdogan hovoril o prevrate ako o „dare od Boha“. „Erdogan je veľmi precízny rečník, ale v tomto prípade – možno od rozrušenia – ukázal svoje karty. Po zmarení prevratu bezpochyby využije situáciu. V posledných mesiacoch sa Erdogan netajil svojou túžbou zmeniť ústavu, ktorá by mu dala takmer úplnú moc. Teraz nebude nikto, kto by ho zastavil,“ napísal New Yorker.

Nezdá sa však, že by si turecký prezident Recep Tayyip Erdogan z kritiky robil starosti. „Budeme čistiť vírus, ktorý sa šíri ako rakovina v štátnych orgánoch,“ vyhlásil Erdogan na pohrebe obetí pokusu o prevrat. Ešte predtým sa dohodol na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Dôsledky budú jasné – „AKP bude loviť svojich protivníkov (či už skutočných, alebo imaginárnych), bude upevňovať osobnú moc Erdogana. A neúspešný pokus o prevrat namiesto aby dal šancu demokracii, len posilní tureckú zvolenú autokraciu,“ napísal Cook.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Pokus o prevrat v Turecku

Svet

Teraz najčítanejšie