Denník N

Pozrite si, ako armáda v Turecku zvrhávala vlády v minulosti

Tureckej vláde sa podarilo pučistov poraziť, prezident Erdogan začal s čistkami. Foto – TASR/AP
Tureckej vláde sa podarilo pučistov poraziť, prezident Erdogan začal s čistkami. Foto – TASR/AP

Starších obyvateľov Turecka zrejme piatkové udalosti nezaskočili. Od polovice minulého storočia už zažili niekoľko prevratov.

Turecko má komplikovanú a krvavú históriu. Piatkový pokus o prevrat, pri ktorom zomrelo 290 ľudí, a vo väzení skončilo viac ako 6 000 Turkov, nie je prvým ani najhorším v krajine. Tentoraz sa ho však vláde podarilo potlačiť.

K vzbure väčšinou dochádza vtedy, keď sa vláda pokúša zvýšiť úlohu náboženstva v politickom a spoločenskom živote. Proti tomu sú zväčša ozbrojené zložky. Tie sa snažia zachovávať sekulárne princípy, ktoré v krajine zaviedol Mustafa Kemal Ataturk, prvý turecký prezident.

Prvý prevrat – 1960

Prvý prevrat sa v Turecku uskutočnil po nezhodách medzi vládnucou Demokratickou stranou a opozíciou. Podľa al-Džazíry sa premiér Adnan Menderes a prezident Celal Bayar snažili zmierniť niektoré Ataturkove sekulárne reformy. V Turecku znovu otvorili tisíce mešít a legalizovali modlitby v arabčine či skrátili povinnú vojenskú službu.

Po náraste napätia však Menderes musel vyhlásiť stanné právo a armáda sa pokúsila prevziať moc. Po tom, čo sa jej to podarilo, väčšinu vládnych činiteľov, vrátane Menderesa, postavili pred súd. Premiéra napokon popravili.

Novou hlavou štátu sa stal Cemal Gürsel, ktorý povedal, že jeho motiváciou bolo priviesť krajinu na cestu k demokracii. Gürsel spojil funkcie prezidenta a premiéra, vládol do roku 1965.

Ekonomický prevrat – 1971 

Tentoraz bola dôvodom prevratu zlá ekonomická situácia v krajine. Turecko zasiahla silná inflácia (80 percent), devalvácia meny a recesia. Obyvatelia začali protestovať, pravicoví radikáli organizovali násilné útoky.

V marci preto veliteľ generálneho štábu premiérovi Süleymanovi Demirelovi predložil memorandum, v ktorom požadoval silnú a spoľahlivú vládu. Demirel o niekoľko hodín rezignoval, moci sa však neujala armáda. Výnimočný stav trval 2 roky, v roku 1973 do funkcie prezidenta dosadila Fahriho Koruturka.

Najkrvavejší prevrat – 1980

Predchádzajúci puč nepriniesol stabilitu a v Turecku sa za niekoľko rokov vystriedalo 11 premiérov. Prebiehal súboj medzi pravicou a ľavicou, tisícky ľudí zahynuli.

Armáda začala o prevrate diskutovať v roku 1979 a v septembri, o rok neskôr, v televízii vyhlásila, že rozpúšťa vládu a ustanovuje stanné právo.

Prezidentom a premiérom sa stali vojaci – generál Ahmet Kenan Evren a Bulend Ulusu. Krajina konečne zažívala aspoň akú-takú stabilitu. V roku 1982 Turecko prijalo novú ústavu a Ulusov nástupca, Turgut Ozal, zlepšil ekonomickú situáciu v krajine.

Turecko však za to zaplatilo vysokú cenu. Pučisti zatkli vyše pol milióna ľudí. Evren bol prezidentom až do roku 1989. V roku 2014 ho odsúdili na doživotie, zomrel v nemocnici o rok neskôr.

Postmoderný prevrat – 1997

Vo voľbách v roku 1995 získala dobrý výsledok islamistická strana Refah Partisi, ktorá sa dostala aj do vládnej koalície. Jej členom bol aj súčasný prezident Recep Erdogan.

Spôsob vládnutia sa však nepáčil armáde, preto vláde predložili svoje požiadavky. Išlo napríklad o zavretie cirkevných škôl a zakáz nosenia šatiek na univerzitách.

Vtedajší premiér Necmettin Erbakan s niektorými súhlasil a neskôr rezignoval. O rok nato zanikla celá strana.

Hovorí sa mu aj postmoderný prevrat. Ako napísali FT, armáda síce dotlačila prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana k rezignácii, ale nevládla.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Pokus o prevrat v Turecku

Svet

Teraz najčítanejšie