Denník N

Pohoda a po nej preplesk

Návrat do slovenskej reality po skončení trenčianskeho festivalu je veľmi ťažký.

Každý rok po Pohode píšem stĺpček o Pohode. Oslavný, veď aj samotný festival je jednou veľkou oslavou – nech to znie akokoľvek pateticky – slobody a tolerancie a mať možnosť zažiť to je pre mňa stále zázrakom a nie samozrejmosťou. Po Pohode sme si zvykli hneď odchádzať na dovolenku, aby nás naplno nezasiahol pofestivalový spleen, týždeň dva neotvárame noviny, nečítame a nepočúvame správy a cielene si tak predlžujeme pocit, že na Slovensku predsa len všetko funguje tak, ako by sme si priali, tak, ako si zaslúžime, respektíve, že by mohlo, že na to máme schopnosti. Že keď sa to dá na letisku, tak by sa to malo dať aj inde.

Pred Pohodou na trenčianskom letisku nie je nič, len planá rovná zem a zopár budov. Nie sú tam stany, voda, elektrina, nič. Ešte na jar tam do kruhu niekto z malého festivalového tímu zasadí semienka slnečníc tak, aby sa rozvili počas festivalu. Slnečnice sú estetickou čerešničkou, asi ako záhon kvetov na mestskom kruhovom objazde – nemusia byť, no posúvajú skutočnosť na vyššiu úroveň. Sú tam starostlivo rozmiestnené stany a perfektne nazvučené pódiá. Sú tam aj hranice, ploty, no prechádzať nimi nie je nepríjemné, hraniční sú ochotní a vtipní aj o štvrtej v noci. Sú tam esbeeskári, ktorí sú slušní a usmievajú sa, a zdravotníci rozmiestnení tak, aby sa dostali všade rýchlo. Sú tam kaviarne a reštaurácie, kde sa dobre najete, či ste celiatik, alebo klobáskar, a kde vám dajú bez reptania pohár vody a zmenia peniaze. Funguje kyvadlová doprava a taxíky s pevnými cenami. Bankomaty, práčovňa, pláž, kolotoče a v nedeľu ráno sa slúži ekumenická omša. Sú tam čisté splachovacie záchody s toaletným papierom. Sú tam sprchy s teplou vodou a pre rodiny celé tiché mestečko.

Niečo neuveriteľné, keď vezmeme do úvahy, že je to festival, že je tam tridsaťtisíc ľudí a že je na letisku. A je tam čisto, pretože brigádnici neustále zbierajú odpadky. Šéfa celého tohto zázraku môžete stretnúť na bicykli, ako za jazdy rieši drobnosti, moderuje, debatuje, spieva, hrá na husliach aj bicích a informuje o počasí a pomedzi to už premýšľa, čo urobiť lepšie na budúci rok, ktorý stan posunúť, aby bol zvuk ešte lepší, ktoré sloty načasovať inak, aby sa navzájom nerušili. A je tam aj slávny minaret, pri ktorom je veľa srandy, lebo len srandou sa dá poraziť nekonečná hlúposť a zlo. A za týmto všetkým je len zopár schopných ľudí, ktorí to robia s láskou a presvedčením.

Keď potom vyjdete z letiska, stačí prísť na ktorúkoľvek železničnú stanicu, do obchodu, do nemocnice, na úrad, otvoriť noviny, a dostanete taký preplesk, že budete tak ako my túžobne čakať na najbližšie Vianoce a po nich na ďalšiu Pohodu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie