Kližan má skvelú formu a Rio pred sebou

Turnaj v Hamburgu patrí medzi tie najprestížnejšie „bežné“ v sezóne. Sú to otvorené majstrovstvá Nemecka, najväčší turnaj najväčšej tenisovej krajiny, ktorá neorganizuje grandslam a momentálne ani žiadny turnaj kategórie ATP Masters 1000.

V tomto roku mal však iba podpriemernú účasť; asi vôbec najslabšiu za posledné roky. Konal sa v katastrofálnom termíne – tesne po Wimbledone, tesne pred olympiádou a ešte k tomu počas daviscupového víkendu, pretože ATP a ITF nepoznajú slovo spolupráca. Horšie obdobie na tenisový turnaj bude v tomto roku už iba počas Vianoc.

Víťazstvo v Hamburgu:

Po zranení

Martin Kližan sa vracal po zranení. Od februárovej výhry v Rotterdame odohral iba štyri ATP zápasy, z ktorých dva skrečoval. Niekoľko týždňov sa trápil so zranením nohy a krčnej chrbtice. Bol tak v pomerne krátkom čase druhým naším špičkovým tenistom, ktorého po životnom výsledku pribrzdili zdravotné problémy (prvá bola Dominika Cibulková).

Dobre hodnotený turnaj so slabším štartovým poľom bol preňho ideálny. Miloš Mečíř ho predvídavo ospravedlnil od reprezentačných povinností. Akoby tušil, že v Maďarsku pri svojej súčasnej forme nebudú mať naši hráči aj bez našej jednotky väčší problém, a akoby tušil, že Martin Kližan dokáže v Hamburgu veľké veci.

Kližan z ľahšieho žrebu vyžmýkal maximum. Potrápil sa iba v aklimatizačnom prvom kole, keď proti halovému špecialistovi Sijslingovi v rozhodujúcom sete otáčal nepríjemný stav 0:3. Dokázal to sériou šiestich vyhratých gemov po sebe a iba tým naznačil, akým spôsobom plánuje v Hamburgu zametať kurty so súpermi.

S juniorom Wesselsom si poradil za 50 minút. Gimenovi-Traverovi a Stephanovi Robertovi dovolil po sedem gemov. Druhému menovanému vrátil ťažko stráviteľnú prehru v treťom kole na Australian Open v roku 2014.

Do finále išiel po tretíkrát v kariére ako výrazný outsider a opäť proti hráčovi, ktorého nikdy predtým neporazil. Papierové predpoklady však putovali do koša už po prvých gemoch. Na uruguajského súpera vyslal svoju artilériu z forhendu, bekhendu a podania. Vybavil ho za rovnú hodinu.

Pablo Cuevas hral životný tenis a na turnaji predtým nestratil jediný servis, no proti Kližanovi bol neškodný – neodvrátil ani jeden brejkbal zo štyroch. Nemci boli zo spôsobu Kližanovho víťazstva unesení. Na ich pôde týmto spôsobom vyhral už druhý titul a potvrdil, že finálové zápasy sú preňho špeciálna disciplína.

Ako si užiť finále

Jeho stopercentná finálová bilancia (ku ktorej môžeme pripočítať aj tri deblové tituly z troch deblových finále) je unikátna. Svedčí o jeho obrovskej mentálnej sile a momentálne bezkonkurenčnej športovej odvahe spomedzi všetkých hráčov mimo svetovej desiatky.

Výhry sa nebojí, nezväzuje mu končatiny. Naopak, dokáže hrať v zápasoch o titul svoj najlepší tenis. Je v tom veľká dávka jeho hernej drzosti, ktorá ho mení na takmer bezchybný stroj. Proti Cuevasovi celý zápas agresívne diktoval hru a urobil iba ťažko uveriteľných deväť nevynútených chýb. Brilantné.

Žiadny viditeľný stres naňho nedoľahne ani pri posledných loptičkách, ktoré sú pre mnohých tenistov najväčším strašiakom. V uzatváracom geme sa so súperom hrá, volí obľúbené skrátenia hry, nemá problém zariskovať na druhom podaní a tenis si užíva.

Táto imunita voči akémukoľvek tlaku je jedinečná. Existuje veľa hráčov, pre ktorých je to najväčšia brzda ich kariéry. Hrajú výborne, keď sa nehrá o veľa, no keď sa stávky zvýšia, úroveň ich hry výrazne klesá. Napríklad Gael Monfils vlastní taktiež päť titulov, no potreboval na to až 24 finálových zápasov.

Pozrime sa aj na porovnanie s najlepšími hráčmi súčasnosti. Nadal a Djokovič prehrali zo svojich prvých piatich pokusov finále dvakrát, Murray s Berdychom trikrát a Federer s Wawrinkom dokonca štyrikrát. Samozrejme, Kližan sa k celkovému počtu ich titulov už nepriblíži, no berme to ako zaujímavosť.

Ako tank

Druhá vec je samotný typ tenisu, ktorý Kližan v súbojoch o titul predvádza. Je agresívny, neuveriteľne razantný a  presný zároveň. To, čo vo svojich piatich finále predviedol, bolo pre súperov absolútne zničujúce. Kližanov tenis na každého z nich pôsobil ako konské sedatívum.

Fognini s ním v Petrohrade 2012 uhral päť gemov, v záverečných dvoch setoch v Mníchove 2014 dokonca iba tri. Gimeno-Traver v Casablance 2015 prehral 2-6 2-6. Monfils v Rotterdame síce vyhral prvý set v tajbrejku, no potom sa dostal už iba k štyrom gemom. Cuevas ich uhral v Hamburgu päť.

Pod nenápadným trénerom Martinom Hroncom Kližan herne aj osobnostne dozrel. Negatívnych emócií sa uňho dnes dočkáte už iba veľmi zriedka, jeho sústredenie na hru sa dostáva na najvyššiu možnú úroveň. V Hamburgu v tomto smere pripomínal Djokoviča. Občas si niečo povedal, občas sa povzbudil, no všetko s mierou priamo podriaďoval výsledku.

Absolútne zaslúžene sa stal prvým hráčom sezóny, ktorý má dva tituly z turnajov ATP  500. Vyhral v Rotterdame aj v Hamburgu, presne ako Miloš Mečíř v roku 1985. Obaja majú aj titul zo Stuttgartu. Podobnosť zbierky ich trofejí a úspechov začína byť veľmi nápadná. Nikto by sa nesťažoval, keby Martin Kližan v napodobňovaní Mečíra pokračoval aj na olympiáde v Riu. Ak bude zdravý, s týmto tenisom je schopný všetkého.