Denník N

Ženy okolo nás menštruujú, netvárme sa, že o tom nevieme

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Priemerná žena v živote krváca takmer 6 rokov. To je dosť dlhé obdobie na to, aby sme sa za menštruáciu prestali hanbiť a začali o nej otvorene hovoriť.

Doteraz sa pamätám na tú úzkosť, keď mi ako čerstvej gymnazistke po ceste na toaletu z vrecka vypadol tampón a okoloidúci sa okamžite začali smiať. Myslela som, že už nikdy ma nebudú brať vážne a budú na mňa ukazovať prstom. Pamätám si, ako som zo školy občas odchádzala v predklone, lebo ma trápili silné menštruačné bolesti. Pri zvedavých otázkach, čo mi je, som sa vyhovárala na pokazený žalúdok. Priznať menštruáciu mi ani nenapadlo.

A to sme doma pritom z intímnych tém nikdy nerobili tabu.

S menštruáciou sa mi najčastejšie spájal pocit hanby. Žiadne reči o tom, že by to mala byť oslava mojej plodnosti, ma vtedy nepresvedčili o opaku.

Keď som kamarátke povedala, o čom budem písať ďalší článok, okamžite si spomenula na to, ako si doma natrhávala okraje obalu vložiek, aby potom na školskej toalete nešuchotala. Najväčším umením pritom bolo odlepiť vložku od nohavičiek tak potichu, aby to nepostrehla ani spolužiačka vo vedľajšej kabínke.

Napriek tomu, že mnohé dievčatá majú na menštruáciu veľmi podobné spomienky, zdá sa, že vo svete sa mlčanie o tejto téme pomaly končí. Americké National Public Radio označilo rok 2015 za „Rok menštruácie“. Magazín Cosmopolitan o ňom zasa hovorí ako o roku, keď sa o menštruácii začalo verejne hovoriť. Stalo sa totiž niekoľko udalostí, ktoré menštruáciu preniesli z toalety na stránky prestížnych časopisov.

Časopis Newsweek vyšiel v apríli 2016 s tampónom na obálke.
Časopis Newsweek vyšiel v apríli 2016 s tampónom na obálke.

Čistá krv a špinavá krv

Priemerná žena prežije počas života viac ako 400 menštruácií. Krváca teda približne 2 000 dní, čo je dovedna takmer šesť rokov. O menštruácii však aj tak stále veľa nevieme a nehovoríme. A ak sa predsa odhodláme, používame skôr metaforický jazyk.

Každý mesiac mávame mesiačiky, slniečka, „to“, sviatky, splátky, menzes, krámy, jahody, hovoríme, že sme ranené, krvácame, že k nám prišla teta z Ameriky, teta z Ruska, alebo rovno Červená armáda. Vedeli ste, že na obale vložiek a tampónov zvyčajne nenájdete slovo menštruácia? Je to podobný nezmysel, ako keď vám v reklame nechcú ukázať skutočnú farbu menštruačnej tekutiny a používajú miesto nej svetlomodrý roztok.

Minulý rok sa našlo niekoľko žien, ktoré svetu ukázali menštruáciu bez zatajovania názvu alebo farby. Umelkyňa Rupi Kaur v marci 2015 na svojom Instagrame uverejnila fotografiu s krvavým fľakom na nohaviciach a posteli. Takmer okamžite Instagram túto fotografiu stiahol. Uverejnila ju preto znova, aj s vysvetlením, že obrázok je súčasťou jej projektu o menštruácii. Instagramu vyčítala, že mu prekáža malý krvavý fľak, ale jeho stránky sú pritom zaplnené množstvom fotografií, na ktorých sú často neplnoleté ženy zobrazované ako sexuálne objekty. Prsia v miniatúrnych plavkách sú v poriadku, ale dojčiaca matka a menštruujúca žena nie? pýtali sa fanúšikovia umelkyne.

Instagram sa jej ospravedlnil, tvrdil, že fotografiu zmazal omylom. Ak sa s aktivitou pri mazaní pomýlil, tak dvakrát.

Hneď nato sa v médiách objavila informácia o muzikantke Kiran Gandhi, ktorá zabehla londýnsky maratón počas menštruácie, ale bez akejkoľvek vložky alebo tampónu. Do cieľa dobiehala s krvavou škvrnou na nohaviciach. „Nemôžete predsa maratónskeho bežca nútiť, aby pohodlie publika uprednostnil pred tým svojím,“ vysvetľovala potom na svojom blogu Gandhi. „Keď som utekala, premýšľala som nad tým, ako sa ženy aj muži úspešne naučili predstierať, že menštruácia neexistuje. Normou sa stalo hanbiť sa za ňu.“

Diana Fabiánová v roku 2009 nakrútila film o menštruácii s názvom Mesiac v nás. Mala ho predstaviť aj na americkom trhu, ale vo verejnoprávnej televízii jej ho nedovolili odvysielať z viacerých dôvodov. Jedným z nich bola scéna, v ktorej sa dve nórske umelkyne prechádzali po ulici so zakrvavenými nohavicami. Bol to ich protest voči tomu, ako je menštruácia prezentovaná médiami.Iróniou je, že práve pre túto scénu film skutočne cenzurovali. Povedali mi, že to je iná krv, špinavá, a tú krv na obrazovke ukázať nemôžu,“ spomína Fabiánová.

Andy Kraus, ktorý napísal scenáre k viacerým televíznym seriálom, si spomína, že v seriáli Panelák raz tému prvej menštruácie načali. „Snažili sme sa ju netabuizovať. Ak by sme však chceli ísť aj do obrazových detailov, obávam sa, že by sme museli ukázať modrú krv, a to nám pripadalo divné.“

Firma Bodyform, ktorá predáva dámske hygienické potreby, nedávno uverejnila reklamné video, v ktorom ukázala skutočnú ženskú krv. Nenájdete v ňom nadšené dievčatá, tancujúce v bielych obtiahnutých nohaviciach, zákazníčky sa snažia získať heslom „žiadna krv by nás nemala brzdiť“.

Reklama na menštruačné potreby firmy Bodyform.

https://www.youtube.com/watch?v=8Q1GVOYIcKc

Ako sa stane z čistej krvi špinavá? V televízii denne sledujeme akčné filmy plné násilia a litrov krvi z odseknutých rúk, môžeme sa pozerať aj na autentické zábery z dopravných nehôd a vojnových zón. Tak prečo v televízii neuvidíte menštruujúcu ženu?

Etnologička Helena Tužinská na to má vysvetlenie. „Čokoľvek, čo opustí naše telo, je v našej kultúre klasifikované ako špinavé. Menštruačná krv je spolu so slinou, močom, fekáliou a ďalšími vecami telesným výlučkom. Krv z infúzie nie je špinavá. Len čo však prejde rodidlami, sme naučení vnímať ju inak. Nebolo to tak odjakživa a dá sa to aj odučiť.“

Ako ju vidia muži?

„Ty a tvoja menštruácia, nečakaná komplikácia, biologická obligácia, nekoná sa penetrácia, žiadna satisfakcia,“ spievajú štyria mladí chlapci zo skupiny Pohreb v piesni s názvom Menštruácia. Aj keď má video len 1 500 videní, kapela si zaslúži aspoň pár bonusových bodov. Ak za nič iné, tak aspoň za odvahu a otvorenosť.

Pieseň s názvom Menštruácia v podaní skupiny Pohreb.

Zo školy si pamätám, ako s nami občas spolužiaci viedli intímne rozhovory. Úprimne ich zaujímala aj menštruácia. „A ako to vlastne bolí?“ spýtal sa ma spolužiak na gymnáziu. „Ako keby ti niekto z tela pomaly vytrhával vnútornosti a snažil sa ich pretlačiť cez mäsový mlynček,“ odpovedala som mu. Trocha ho to vystrašilo. Zneistil ho aj fakt, že niekoľko z nás krvácalo aj v tom momente, keď sme sa s ním práve rozprávali.

Ženské krvácanie mužov desí už veľmi dlho. Maternica je po stáročia dobrým manipulatívnym prostriedkom. Spisovateľka Karen Houpert v slovenskom filme Mesiac v nás v skratke opísala, ako sa štúdie o menštruácii prispôsobovali politickej situácii.

Pre ženy bolo citlivé najmä obdobie, keď získali prístup k vyššiemu vzdelaniu. „Vtedy sa objavili štúdie o tom, že sú ženy počas periódy neschopné žiačky a nebudú schopné uniesť nároky intelektuálneho života,“ hovorí Houpert.

Neskôr, keď Spojené štáty vstúpili do druhej svetovej vojny, vláda chcela, aby sa ženy zapojili do práce. „V tom čase sa objavili štúdie o tom, že ženy sú v práci veľmi schopné, bez ohľadu na to, či práve majú periódu, alebo nie. Po vojne, keď vláda chcela, aby ženy doma vychovávali deti a vrátili svoje miesta v továrňach mužom, začali sa písať štúdie o tom, že žena je počas menštruácie neproduktívna a jej miesto je doma, kde má vychovávať deti,“ vysvetľuje Houpert.

Antropológ Chris Knight vo svojej knihe Blood Relations opisuje, ako im prednášajúci na univerzite rozprával o „mužskej menštruácii“. Poslucháčov šokoval najmä živým opisom toho, ako sa muži z kmeňa Wogeo v Novej Guinei pred bojom očisťovali narezávaním si genitálií a spoločným krvácaním. Knight neskôr zistil, že podobné praktiky si osvojili muži z viacerých kmeňov. Menštruáciu vtedy údajne nevnímali ako slabosť, ale ako zdroj rituálnej sily.

Odvšadiaľ jej šla krv

Menštruácia bola dlho dôvodom, prečo ženy údajne nemôžu zastávať vysoké pozície vo firmách alebo vo vedení štátu. Robili sa z nich hysterky, ktoré sa nevedia ovládať a racionálne uvažovať. Dokonca aj kandidát na amerického prezidenta Donald Trump nedávno po politickej debate povedal o moderátorke CNN Megyn Kelly, že „odvšadiaľ jej šla krv“. Snažil sa tým vysvetliť, prečo na neho bola taká prísna.

Američanky začali na Twitteri Trumpovi okamžite posielať informácie o svojej menštruácii. Tvrdili, že nikto by nemal periódu používať ako urážku, lebo ide o niečo prirodzené, a oprášili hashtag, s ktorým prišla Kiran Gandhi po londýnskom maratóne #PeriodsAreNotAnInsult.

Diskriminácia žien na vysokých pozíciách je našťastie čoraz ojedinelejšia. „So spochybňovaním kompetencií žien v manažmente a ani s tým, že zamestnávatelia nechceli ženy posadiť na vyššie miesta vo firmách, z dôvodu, že sú ženy, som sa zatiaľ nestretla,“ vraví výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.

Nedôvera v menštruujúce ženy však stále potichu prežíva napríklad v našej ľudovej kultúre. Veľmi dobre to vystihuje jeden známy vtip: Viete, prečo sa žene nedá veriť? A kto už by veril tvorovi, ktorý týždeň krváca a neumrie?

Tá, čo je ovládaná mesiacom

Dnes vieme, že keď vychádza slnko, začíname sa prebúdzať, a keď zapadá, ukladáme sa do postele. Ľudstvo bolo státisíce rokov navyknuté na periodicitu pribúdania a odbúdania svetla. No nie len toho slnečného.

„Striedanie novu a splnu sa zhoduje s menštruačným cyklom. Nie je náhoda, že keď mesiac dokáže zodvihnúť oceán, tak pohne aj tekutinami v ľudskom tele a že v čase splnu je väčšia šanca ovulácie,“ hovorí etnologička Tužinská. Kedysi sme však mesačné svetlo vnímali oveľa intenzívnejšie než dnes, keď nám v mestách celé noci svietia pouličné lampy.

V čase splnu sa ľudia častejšie stretávali a oslavovali. Pre ženy bolo výhodné, že práve vtedy mali najplodnejšie obdobie v mesiaci. Aj v romantických filmoch dodnes vidíme, že v pozadí bozkávajúcej sa dvojice na oblohe svieti mesiac v splne. Nejde pritom len o silný vizuálny moment.

Takéto odvodzovanie zákonitostí môže znieť pre mnohých bizarne. Pred tisíckami rokov však ľudia premýšľali najmä o zachovávaní potomstva, o plodnosti, vzniku a zániku života. Už v starých rozprávkach a bájach sa vyskytovala symbolika plodnej a neplodnej ženy, princeznej a harpye. Stačí si spomenúť na to, ako musí princ svoju ženu vyslobodiť z moci draka a až potom si ju môže vziať za ženu a plodiť deti. Drak bol pritom v minulosti okrem iného aj symbolom menštruácie, teda stavu, v ktorom sa neplodí, a aj preto so zajatou princeznou nikdy nemal deti.

Autorka: Lucia Dovičáková
Autorka: Lucia Dovičáková

Posadnutí blázni a šialenci

Ak priznáme, že ženy sú ovládané mesiacom, a označíme ich za lunatičky, dostaneme sa na šikmú plochu. „Menštruácia je vec neovládateľná logickým rozumom. Je považovaná za niečo emocionálne, neovládateľné, nebezpečné, čiže lunatické,“ hovorí Tužinská, ktorá upozorňuje na to, že slovo lunatik má dva významy.

Nejde len o osoby ovládané mesiacom, označujú sa ním aj blázni a šialenci. „Aj preto sú v mnohých kultúrach ženy počas menštruácie oddelené od ostatných ľudí.“

Popri tom všetkom si treba uvedomiť, že pohľad na menštruáciu ako na nečistú je aj dedičstvom judaizmu a kresťanstva. „V Biblii je niekoľkokrát spomenuté, že je vtedy žena nečistá, a tento odkaz si so sebou nesieme po tisícročia,“ pripomína Diana Fabiánová. Keď sa táto nečistota spojí s hriešnosťou pohlavných orgánov, ktorých sa nemôžeme dotýkať podľa ľubovôle, vznikne veľmi silný základ na stáročnú kultúru hanby.

Bolesť bez choroby

„V priebehu niekoľkých rokov po pôrode začala byť moja menštruácia veľmi silná, niekedy mi znemožňovala sa normálne pohybovať. Zrazeniny na bežnom poriadku, občas aj veľké ako dlaň, prvýkrát ma to skutočne vystrašilo. Po pôrode sa menštruácia predĺžila na desať dní až dva týždne,“ hovorí Jana, ktorá si pre nepravidelnú a bolestivú menštruáciu nemôže dlhodobo plánovať dovolenku či oslavy.

Vyskúšala analgetiká, teplé obklady, menštruačný kalíšok, akupunktúru, hormonálnu antikoncepciu, vnútromaternicové teliesko, čaj z alchemilky, bola na kyretáži, čo je odstránenie sliznice maternice a používa sa napríklad po potrate. Nič z toho jej problémy nepomohlo úplne vyriešiť.

„Keď to tak strašne dlho trvá, normálne to človeka vie v niečom zmeniť. Stále cítim takú nespravodlivosť, kopí sa to a je to frustrujúce. Človek si hovorí, že sú aj horšie veci, ale nejako to nepomáha, keď väčšinu mesiaca buď menštruujem, alebo mám PMS (predmenštruačný syndróm – pozn. red.),“ hovorí Jana, ktorá dnes uvažuje aj nad hysteroktómiou, teda úplným odstránením maternice.

Ak je menštruácia prirodzenou súčasťou ženského života, ako je možné, že pri tom množstvo žien cíti neznesiteľnú bolesť? Už v príručke pre tínedžerky s názvom „Všetko, čo by si mala vedieť o svojej menštruácii“ sa píše, že ak bude dievča bolieť počas krvácania brucho, má si od mamy vypýtať analgetiká. Namiesto toho môže, samozrejme, skúsiť pravidelne športovať, zdravo sa stravovať, nevystavovať sa stresu a používať teplé obklady. Ak však ani toto nezaberie, od gynekológa si má vypýtať na predpis ešte o trocha silnejšie analgetiká. Jana hovorí, že jej menštruačné problémy sú označované ako „funkčná porucha, príčiny neznáme“.

Spoločnosť je dnes v podstate zmierená s tým, že ženy občas vo svojom živote trpia. Okrem kŕčov v bruchu môžeme mať aj bolesti hlavy, hnačky, kožné problémy alebo zmeny nálad. „Na Slovensku nemáme v rámci odbornej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti vybudovaný systém evidencie žien s poruchou menštruačného cyklu. Či už v zmysle periodicity, intenzity krvácania, či sprievodnej bolesti,“ hovorí odborník v oblasti gynekológie Univerzity Komenského v Bratislave, profesor Pavol Žúbor.

Bolestivá menštruácia však môže v mnohých prípadoch skutočne znamenať príznak začínajúcej choroby. Ak vás však počas celého života sprevádza bolestivá menštruácia, len ťažko viete odhadnúť, či ide o primeranú, alebo neprimeranú bolesť. Takýmto vážnym ochorením môže byť napríklad endometrióza, čo je vlastne vznik sliznice maternice na miestach, kde nemá čo robiť. Ani lekári sa dodnes nevedia zhodnúť na tom, čo je jej príčinou.

Podľa Tužinskej pritom na svete existujú kultúry, kde ženy menštruačnú bolesť nepoznajú. Dá sa teda povedať, že menštruačná bolesť môže byť aj „kultúrne podmienená“. „Ako samozrejmosť sa berie najmä v spoločnostiach, ktoré uprednostňujú neustály výkon. Menštruácia je totiž niečo ako prestávka,“ hovorí Tužinská.

Aj Jana okrem medicínskych odporúčaní a alternatívnej liečby skúšala „byť v pohode a šťastná“ , pričom sledovala, či sa jej problémy nezlepšia. Ani snaha o pozitívny prístup však jej stav nezlepšila.

Vykrvácam? Umriem?!

Zrejme poznáte strašidelné príbehy o prvej menštruácii, keď si dievčatá mysleli, že zomierajú. Nejde o vymyslené príbehy z minulého storočia a stávajú sa ešte aj dnes. Reprodukčné orgány sa v škole preberajú až v siedmom ročníku, keď majú dievčatá asi dvanásť rokov. Niektoré začínajú menštruovať už v deviatich. Ak sa to spojí s rodinou, kde je tabu rozprávať o intímnych záležitostiach, nemôžeme sa čudovať, že pri prvej menštruácii zostanú v šoku.

Ani dospelé ženy sa niekedy nevedia naučiť o menštruácii otvorene hovoriť. Profesor Žúbor priznal, že pacientky sa na niektoré témy hanbia spýtať. „Medzi časté obavy patria otázky spojené s možnosťou pohlavného styku počas krvácania, otehotnenia, vykrvácania, či vzniku infekcie. V dnešnej dobe je však už zriedkavé stretnúť pacientku s vážnym predsudkom k menštruácii.“ Všimol si, že ženy sú opatrné aj pri pomenovaní menštruácie a často používajú výraz „svoje dni“.

Počas svojej praxe sa mu najlepšie komunikovalo s pacientkami zo škandinávskych krajín. „Pacientky sú tu vo všeobecnosti otvorenejšie, priamejšie a takmer úplne dôverujú lekárom. Je výhodou, ak môže lekár viesť rozhovor otvorene a priamo. Vo všeobecnej informovanosti, ochote komunikovať a ostýchavosti by som úplne na koniec zaradil pacientky z rozvojových krajín, najmä z Latinskej Ameriky, Afriky či juhovýchodnej Ázie.“

Autorka: Lucia Dovičáková
Autorka: Lucia Dovičáková

Ostych ide do peňazí

Fabiánová si myslí, že menštruačné tabu v spoločnosti mnohým vyhovuje, napríklad výrobcom ženských hygienických potrieb. „Ženy sa boja, že niekto uvidí, že menštruujú, a tak si častejšie menia vložky a tampóny. Mnoho žien navyše zdvojnásobuje ochranu, používajú tampón aj vložku, a na ochranu teda míňajú dvakrát viac peňazí, než je nevyhnutné.“

Podľa Fabiánovej v minulosti vo Veľkej Británii a USA zneužili hanblivosť žien, ktoré sa o menštruácii neodvážili hovoriť na verejnosti, a na menštruačné produkty zaviedli takzvanú „luxusnú daň“. Tovar teda nie je zaradený do kategórie základných potrieb, ktoré majú nulovú daň, hoci ich využívajú milióny žien. Luxusná daň v Británii minulý rok vyvolala vlnu protestov, po ktorej musel sám premiér David Cameron verejne vyhlásiť, že ju zruší a tovar zaradí do kategórie produktov základnej potreby.

Diskusia o menštruácii minulý rok inšpirovala mesto New York vyhradiť časť rozpočtu na pravidelný nákup menštruačných produktov pre verejné školy či väznice. V blízkej budúcnosti by teda mali byť rovnako dostupné ako mydlo alebo toaletný papier.

Fabiánová je rada, že sa o menštruácii začína hovoriť viac. V médiách je totiž stále vnímaná skôr ako kuriozita, než prirodzená súčasť života polovice zemegule. Keď v roku 2009 nakrútila film o menštruácii, prischlo jej to ako nálepka. „Tá téma je taká tabuizovaná a bizarná, že sa so mnou nesie už stále. Potom som sa už aj predstavovala ako Diana, ktorá stále menštruuje,“ smeje sa.

Tínedžerky aj dospelé ženy cestou na toaletu skrývajú vložky a tampóny vo vreckách a v rukávoch, z ostychu si so sebou do kabínky berú radšej celú tašku, než by ich mal niekto zbadať s vložkou v ruke. Podľa Fabiánovej by sme konečne mali mlčanlivosť o menštruácii prelomiť. „Už by sa to naozaj mohlo posunúť, veď je to trápne.“

Teraz najčítanejšie