NATO nemá článok 50 ako EÚ, čo ak sa Turecko vymkne spod kontroly?
Masívne represie po neúspešnom prevrate vyvolávajú znepokojenie vo vojenskej Aliancii, ktorej je Turecko členom vyše polstoročia. Kerry im dokonca nepriamo pohrozil vylúčením.
„Je to veľký malér pre Alianciu,“ tak komentoval pre Denník N situáciu po neúspešnom vojenskom prevrate v Turecku vysoko postavený diplomat v štruktúrach NATO.
„Zdá sa, že tak ako ruský prezident Vladimir Putin po teroristickom útoku na školu v Beslane začal s úplne nesúvisiacimi represiami, napríklad zrušil voľby guvernérov, tak teraz sa podobným smerom uberá turecký prezident Recep Tayyip Erdogan,“ dodal európsky diplomat.
Nie je sám, kto je znepokojený represiami, ktoré nasledujú po piatkovom niekoľkohodinovom chaotickom pokuse o prevrat v Ankare a Istanbule.
Šéf americkej diplomacie John Kerry dokonca vyhlásil, že by to mohlo ohroziť ich členstvo, ak sa odklonia od demokracie. „NATO má tiež záväzok rešpektovať demokraciu,“ povedal podľa Washington Post.
Tisícky zatknutých
Masívne zatýkanie alebo zbavovanie funkcií sudcov a prokurátorov vyvoláva obavy, že Erdogan sa zbavuje akejkoľvek nezávislej zložky moci, ktorá by mu mohla robiť protiváhu, a do justície, prokuratúry či médií púšťa len svojich priaznivcov.
Oficiálne podľa pondelkových údajov tureckého premiéra zatkli 7543 ľudí, z toho 6038 vojakov, 100 policajtov, 755 sudcov a prokurátorov a 650 civilistov. O funkciu prišlo 9-tisíc ľudí vrátane 30 guvernérov tureckých provincií a 9777 policajtov ministerstva vnútra a jeho vysokých úradníkov.
Priebeh zatýkania už spochybnil aj európsky komisár pre rozširovanie EÚ Johannes Hahn. „Zoznamy sú prístupné už po udalostiach, čo naznačuje, že ich mali pripravené, aby ich v určitom momente vytiahli,“ povedal Hahn v pondelok novinárom.
Stále viac sa objavujú v Turecku úvahy o znovuzavedení trestu smrti pre pučistov. „V tom prípade by bol vstup Turecka do EÚ vylúčený,“ povedala šéfka diplomacie EÚ Federica Mogherini.
Zvolená turecká diktatúra?
„Neúspešný prevrat by mohol byť ešte horšou správou, keby uspel. Vojenská diktatúra je jednou z najhorších foriem vládnutia. Ale ani zvolená diktatúra nie je o nič menej horšia a nebezpečenstvo, že Turecko smeruje k takému štátu, je teraz jasné,“ napísal v tvrdom komentári britský Guardian.
Predstava, že by sa medzi 28 krajinami jedna z nich priklonila k diktátorskému štýlu vládnutia, je síce pre Alianciu nepríjemná, ale nebolo by to prvý raz. Už pri vzniku NATO sa jedným z jeho členov stalo Portugalsko, kde vtedy vládol diktátor Salazar.
Skúsenosti mala Aliancia aj s vojenskou juntou v Grécku a relatívne pokojne fungovali s Turkami aj počas ich štyroch prevratov v minulom storočí, ktoré prebehli po vstupe Turecka do NATO v roku 1952.
Čo keby však Erdoganovo Turecko chcelo vystúpiť z Aliancie?
„Nemáme na to síce niečo ako článok 50, ako má Európska únia podľa Lisabonskej zmluvy, a nikdy z NATO ešte nikto neodišiel, ale je to oveľa jednoduchšie ako v prípade Únie, nespája nás taká komplikovaná byrokracia,“ hovorí európsky diplomat.
Z toho, ako sa masívne zatýkajú tisícky sudcov a proerdoganovské médiá začali šíriť konšpiračné teórie o sprisahaní sponzorovanom CIA, však západní diplomati v Aliancii nervózni sú.
Čo je doma, ostáva doma
Základným pravidlom NATO spravidla je, že sa vyhýba komentovaniu politiky vo svojich členských krajinách.
Aliancia nebude zasahovať do vnútorných záležitostí Turecka. Sme organizácia postavená na ochranu svojich členov a proti agresii nepriateľov mimo ich národného územia,“ povedal pre NBC News Michael Werz z amerického Center for American Progress, kde má na starosti práve Turecko.
Washington teraz bude v nepríjemnej dileme – na jednej strane brániť demokraticky zvolenú vládu, na druhej sledovať, ako sa posúva stále k väčšej a väčšej autokracii prezidenta Erdogana.
Ďalší konflikt medzi Washingtonom a Ankarou sa týka žiadosti o vydanie údajného autora prevratu – Fethullaha Gülena zo Spojených štátov. USA chcú najskôr vidieť dôkazy, ktoré z prípravy prevratu majú usvedčiť 75-ročného klerika.
Turecký premiér Binali Yildirim tvrdí, že majú dokumenty o sprisahaní proti vláde. „Sklamalo by nás, keby nás naši priatelia žiadali, aby sme ukázali dôkaz, keď jeden človek usiloval o zvrhnutie našej vlády,“ povedal premiér. Gülen obvinenia odmieta a tvrdí, že celý pokus o prevrat, pri ktorom zomrelo vyše dvesto ľudí, mohol byť zinscenovaný Erdoganom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
