Denník N

Nie žarty, ale humor je dôležitý

Z výstavy Bytová situácia Martina Dernera v Soda Gallery. Foto – Martin Derner
Z výstavy Bytová situácia Martina Dernera v Soda Gallery. Foto – Martin Derner

Martin Derner je grafik, ale už dávno prešiel k objektom. Rád vymýšľa, hrá sa, kreslí a venuje veciam, ktoré zvyčajne považujeme za banálne.

Rozmýšľa na papieri. Najmä pred spaním. Potom sú tri hodiny ráno a nevie zaspať. Musí to nakresliť. Ideálne na áštvorky, lebo tie sa dobre skladujú. Vrství ich na seba a potom sa v nich prehrabáva.

„Je dôležité vymýšľať stále nové veci, ale nie všetko je iba o nových nápadoch. Niekedy je lepšie vŕtať sa v tých starých a ja to, navyše, robím rád. Tam som ja, v tých skiciach naukladaných na kope. Prehrabávam sa v nich, objavujem staré veci a skladám z nich nové situácie. Som bežec na dlhé trate,“ hovorí Martin Derner.

Tak vznikala aj aktuálna výstava v bratislavskej Soda gallery. Ako skica. Doniesol objekty a portréty skladateľov, dal ich na jednu kopu a spolu s kurátorkou Alenou Vrbanovou a galeristom Tomášom Umrianom vyberali. Vznikla z toho Bytová situácia, taká, aká by poľahky vznikla aj u vás doma, keby ste sa tam trochu pohrabali a dívali sa na veci s humorom. S humorom, ale nie ľahkovážne.

Pohľad do výstavy Martina Dernera v Soda Gallery. Foto - Martin Derner
Pohľad do výstavy Martina Dernera v Soda Gallery. Foto – Martin Derner

Bytová situácia III. Foto - Martin Derner
Bytová situácia III. Foto – Martin Derner

Bytová situácia VI. - Dezert. Foto - Martin Derner
Bytová situácia VI. – Dezert. Foto – Martin Derner

Portréty majstrov

„Vyštudoval som grafiku, takže nejaký ten grafizmus vo mne ostal, ale už veľmi dávno, vlastne ešte na škole som vyšiel do priestoru,“ hovorí Martin Derner.

„Teoretici to občas riešia, či je to grafika, alebo je to socha, ale mňa to nezaujíma. Pre mňa je dôležitý príbeh, príbeh vlastnej tvorby, to, ako človek pracuje, ako nové veci nadväzujú na staré a ako sa rokmi vrstvia,“ hovorí. Takmer vo všetkých veciach, čo robí, by sa síce dala nájsť tlač, alebo nejaký iný odkaz na jeho pôvodné „povolanie“, dôležité je však aj čosi iné – samotná práca, fyzický zážitok, hodiny strávené hoci aj banálnymi činnosťami – lepením, rezaním či strihaním, ktoré dokážu vyniknúť, lebo pôsobia ľahko, jednoducho, zábavne.

Nielen o fyzický, ale i o hudobný zážitok išlo, aj keď pracoval na Portrétoch majstrov, ktoré tvoria časť výstavy. Nie náhodou tu pred pár týždňami zoskupenie Cluster Ensemble s Ivanom Šillerom a Ferom Királym krstilo svoj album skladieb Philipa Glassa. Napokon, ten tu tiež visí – Glass. Z jeho portrétu by sa dala zahrať aj časť jeho skladby, ak by niekto dokázal dešifrovať komentár Martina Dernera v podobe malých bodiek, znázorňujúcich noty.

Všetko sa to začalo iniciatívou topoľčianskeho Nástupišťa 1–12, ktoré zavolalo Cluster Ensemble na cestovnú rezidenciu Pravidelná linka. Hudobníci, ktorí hrajú minimalistov, cestovali po Európe s Monogramistom T.D, ktorý sa tiež vyjadruje minimalisticky. „Monogramista sa pre nich stal partitúrou a mne napadlo, že urobím vizuálne partitúry, portréty ďalších autorov, ktorých hrajú,“ vysvetľuje Derner.

Na pomoc si zobral knihu o najslávnejších skladateľoch druhej polovice 20. storočia a Fera Királyho, ktorý má vedľa neho ateliér. „Všetko som to chcel spoznať, naštudoval som si, čo sa dalo, ostatné mi Fero musel vysvetliť. Chopil som sa toho a bral som to ako úlohu, intenzívne som sa do toho ponoril a musím povedať, že prvýkrát som sa takýmto spôsobom dotkol hudby, nikdy mi nebola taká blízka,“ hovorí.

Na portréty vybral tých najznámejších minimalistov, počnúc Glassom, končiac Milanom Adamčiakom. Každý portrét má inú formu – raz je to frotáž s dvoma tisíckami čiar, inokedy koláž, alebo perokresba. V princípe však ide o komentáre – tak totiž Derner nazýva svoje práce na papieri, keď do nájdených fotografií zasahuje liatou farbou či inou technikou.

Portréty majstrov. Foto - Martin Derner
Portréty majstrov. Foto – Martin Derner

Bytová situácia - 1 m. Foto - Martin Derner
Bytová situácia – 1 m. Foto – Martin Derner

Portrait of J. W. Goethe. Foto - Martin Derner
Portrait of J. W. Goethe. Foto – Martin Derner

Byt – základ banalít a humoru

Na stene oproti portrétom majstrov je zvyšok bytu-výstavy. Gauč chýba, ale inak je tu všetko – svokrine jazyky aj police na knihy, kotúč toaletného papiera, glóbus a iné drobné veci – banality. Veci, ktoré ho bežne obklopujú doma vo vlastnom byte.

„Najprv bol názov Bytová situácia iba pracovný, ale ujal sa a už to tak zostalo. Všetko, čo vytváram, má názvy. Baví ma vymýšľať ich, fungujú spolu s objektom, väčšinou je k nim aj legenda, príbeh,“ hovorí Derner.

Banálne, obyčajné veci ho fascinujú, odjakživa to tak bolo. „Som na to vysadený, mám rád maličkosti, drobotiny, banality. Banalita je pre mňa veľmi dôležitá, lebo jej je plný svet, je všade okolo. Dôležité je, čo s ňou urobím.“

Tam nastupuje už spomínaná práca, za jednoduchým nápadom sú často hodiny manuálnej, jemnej roboty, ako za portrétmi Goetheho či Schillera, vyskladaných zo starých kníh, strana po strane, nechaných napospas ohňu. „Pre mňa sú to portréty, ale aj mandaly. Ich okraje zhoreli, ale oheň sa už ďalej nedostal, lebo strany sú príliš husto na sebe, nepustia ho ďalej. A zdá sa mi to banálne, ale zároveň i trochu vážne,“ hovorí Martin Derner.

Nie je podľa neho umenie to všetko pracne urobiť, ale je rád, ak sa mu podarí urobiť dobrý gag, má rád, keď je umenie zábavné. „Humor je dôležitý, nie žart. Vidím v tom rozdiel. Humor podľa mňa môže byť aj vážny a dokáže hovoriť aj o tých najvážnejších veciach. Ako keď kráľ vo svojej pozícii a diplomatickej reči nemôže niektoré veci pomenovať tak, ako by chcel, a nechá to na šaša. A šašo povie aj tú najvážnejšiu vetu, ale povie ju ako gag, taký humor mám rád.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie