Denník N

Do garáží na Bratislavskom hrade zatiahli herci, umelci a vedci aj Fica

Stavenisko na severnej terase Bratislavského hradu. Stavia Váhostav pre smerácke vedenie Národnej rady. Foto N - Tomáš Benedikovič
Stavenisko na severnej terase Bratislavského hradu. Stavia Váhostav pre smerácke vedenie Národnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

Osobnosti pripravujú výzvu pre premiéra Roberta Fica, aby zastavil garáže na Bratislavskom hrade. Inak hrozia demonštráciami na stavenisku.

Už to nie je len záležitosť predsedov parlamentu Pavla Pašku a jeho nástupcu Petra Pellegriniho (obaja Smer). Aktivisti z iniciatívy SOS Bratislavský hrad! pripravujú výzvu pre premiéra Roberta Fica, aby zasiahol proti garážam na Bratislavskom hrade.

„Žiadame vás, pán premiér, aby ste sa celou silou svojej autority zasadili o okamžité pozastavenie výstavby garáží, záhrady a jazdiarne až do okamihu, kým nebude pripravený plán záchrany a dôstojnej prezentácie všetkých nájdených pamiatok tímom odborníkov z oblasti archeológie a kým nebude zabezpečená jeho dôsledná realizácia,“ píše sa vo výzve.

„Vy sám, pán premiér, ste sa v mladosti podieľali na archeologických výskumoch, orientujete sa v téme a veríme, že práve preto vás naša žiadosť nenechá chladným,“ píšu signatári s tým, že je právne možné výstavbu podľa stavebného zákona pozastaviť.

Ak stavbu nezastavíte, zasiahneme

Ak stavbu nezastavia do 28. februára tohto roka, hrozia signatári „verejnými protestnými aktivitami“ priamo na Hrade. „Už dnes za nami stoja tisíce podporovateľov a ich počet rýchlo rastie.“

Pod verejnú výzvu ešte pribúdajú mená. Pridali sa aj herci Eva Pavlíková, Danica Jurčová, Róbert Jakab a Ján Jackuliak, sochár Jozef Jankovič, hudobníčka Lucia Šoralová, architekt Michal Bogár, výtvarník Ondrej Rudavský, bloger a zakladateľ Modrého anjela Radovan Bránik či viceprimátorka Bratislavy Iveta Plšeková (Most-Híd).

„Všetci v tomto štáte sú konfrontovaní s cieľom šetriť a veľmi efektívne nakladať s daňami občanov, výstavba garáži nie je efektívna stavba, ktorú Bratislavčania potrebujú,“ povedala viceprimátorka Bratislavy Plšeková. Parlament mal podľa nej po archeologických nálezoch prehodnotiť svoje zámery s hradným areálom. Stavba by sa podľa nej mala pozastaviť a otvoriť sa verejná diskusia. „Ideálny stav je pre mňa bez garáží. Som však realista, takže druhá varianta je dobre – ak garáže, tak s maximalizáciou prezentácie nálezov, ktoré tam boli,“ vraví viceprimátorka.

To, že sa primátor jasnejšie nevyjadril ku garážam, si Plšeková vysvetľuje jeho zaneprázdnenosťou pri riešení finančných problémov mesta. „Práve preto som sa toho ujala ja.“

Hovorkyňa primátora včera na otázky na Iva Nesrovnala neodpovedala.

Úrad vlády v pondelok na otázky o stavbe odpísal, že sa s nimi máme obrátiť na kanceláriu Národnej rady. Na utorkové otázky, čo Fico urobí po výzve smerovanej na neho, žiadal aby sa redaktori Denníka N ospravedlnili za články o Ficovi v čase, keď boli v denníku SME.

Pellegrini: Moje obľúbené mesto je Rím

Pellegrini tvrdí, že pamiatky chce zachovať. „Tí, ktorí ma poznáte, viete, že moje obľúbené mesto je Rím. Mimoriadne oceňujem ich prístup k ochrane pamiatok,“ napísal v utorok Pellegrini na svojom Facebooku zrejme ako odkaz na to, že v Ríme pri výstavbe linky metra objavili Hadrianovo auditórium a niekoľko rokov debatovali, či pri ňom môže byť stanica metra.

„Uisťujem vás, že urobím všetko pre to, aby obnova zimnej jazdiarne a barokovej záhrady bola zrealizovaná tak, aby nájdené pamiatky boli archeologicky zmapované a tiež v maximálnej miere sprístupnené širokej verejnosti,“ opakuje Pellegrini.

Ilustrácia z SOS Bratislavský hrad!

10988431_773792582706897_3612436534845157026_o

Na Hrade objavili archeológovia vzácne stavby zrejme z druhého storočia pred naším letopočtom. Pre keltské kniežatá ich podľa nálezov postavili stavitelia z Ríma.

Prieskum podľa archeológov Margaréty Musilovej a Branislava Resutíka dokazuje, že na území dnešnej Bratislavy existovala pred viac ako dvetisíc rokmi vyspelá keltská kultúra, ktorú rešpektovali aj v antickom Ríme. Aj podľa rakúskeho archeológa Wernera Jobsta ide o objav kľúčový pre antickú históriu nielen strednej Európy.

Vyspelé mesto Keltov má ustúpiť replikám

Kelti mali na dnešnom hradnom vrchu opevnené hradisko a v podhradí vyspelé mesto. Na severnej terase Bratislavského hradu objavili viaceré keltsko-rímske stavby. Práve tam dnes Váhostav Juraja Širokého pre vedenie Národnej rady buduje repliku Zimnej jazdiarne z čias Márie Terézie, ktorá má slúžiť ako spoločenská sála, a pri nej podzemné garáže.

Na severnej terase sú tri významné stavby. Jednu, so zachovanou rímskou dlažbou, zastrešia a ukážu verejnosti. Druhá, v ktorej našli aj zlatý poklad, má byť pod budúcou Zimnou jazdiarňou a zatiaľ nie je jasné, či a ako ju ukážu verejnosti. Medzi tieto dve budovy vtesnali podzemné garáže.

Z tretej budovy zostali múry a stĺpy. Jeden z týchto stĺpov už stavebníci odrezali a odviezli, vystavia ho neskôr v areáli Hradu. Múr zakonzervovali a opevnili. Popri ňom totiž budujú vjazd do budúcej garáže.

Na severnej terase okrem toho objavili aj pozostatky štvrtej rímskej budovy. Išlo najmä o odtlačky múrov a omietky, v spodnej časti našli aj základové kamene. Garáže by mali byť aj na mieste tohto nálezu.

Významný objav je aj na nádvorí Bratislavského hradu. Aj tam našli pozostatky budovy so zachovanou dlažbou. Túto dlažbu už prikryli betónovou doskou. Na nádvorí je kamenná dlažba a zvonku nie je po rímskej stavbe ani stopy. Ukázať ju čiastočne chcú z podzemia.

Takto by mal Bratislavský hrad vyzerať podľa predstáv Petra Pellegriniho

hrad_graf_web

 

Ozvali sa historici, archeológovia aj architekti

Proti garážam na Hrade už existuje otvorená výzva šéfovi parlamentu Pellegrinimu, ktorú už podpísalo vyše osemtisíc ľudí. Za tou stoja napríklad archeologička Tatiana Štefanovičová, historici Martin Homza a Pavol Matula či aktivista Matej Vagač. S touto skupinou sa po proteste v decembri aj Pellegrini stretol, ignoroval však ich požiadavku na zriadenie nezávislej komisie a prehodnotenie zámeru garáží.

Najnovšie sa proti garážam postavili aj viacerí významní architekti, napríklad Ferdinand Milučky a Igor Marko, ktorý pôsobí v Londýne. Garáže podľa nich na hradný kopec nepatria.

Garáže chcú riešiť aj poslanci bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Zaviazali starostu, aby im podal informáciu v akom stave je projekt výstavby na hradnom vŕšku. Starosta Radoslav Števčík na budúci týždeň dohodol stretnutie poslancov miestneho zastupiteľstva s predstaviteľmi kancelárie Národnej rady, povedala hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková. Budú od nich požadovať aktualizované informácie o stave projektu.

Hoci stavebný úrad Starého Mesta vydal povolenie na stavbu garáží, podľa Gubkovej nemá zákonné možnosti ho zrušiť, alebo stavbu pozastaviť. Situáciu by mohol riešiť okresný úrad, ako odvolací orgán, alebo súd.

Animovaný klip o Bratislavskom hrade (SOS Bratislavský hrad!)

 

 

Foto N - Tomáš Benedikovič
Jedna z keltsko-rímskych stavieb. Oblúky postavili na spevnenie terénu až pri tereziánskej prestavbe Bratislavského hradu. Foto N – Tomáš Benedikovič
Celý text vyhlásenia

Občianska výzva na pozastavenie výstavby garáží, jazdiarne a záhrady na bratislavskom hradnom kopci

 

Predseda vlády Slovenskej republiky Róbert FICO

Vážený pán premiér,

oslovujeme Vás s výzvou, ktorá neznesie odklad.

V súvislosti s plánovanou výstavbou podzemných garáží, záhrady a jazdiarne v lokalite Bratislavského hradu boli počas archeologických prieskumov a výkopových prác odkryté nesmierne vzácne artefakty, ktoré svojím historickým významom presahujú hranice nielen Slovenskej republiky, ale celej Európy.

Desiatky rokov sa predpokladalo, že hradný kopec ukrýva pamiatky vzácne pre celú krajinu. Ostatné výskumy však priniesli objavy, ktoré významom prekročili hranice nielen Slovenska, ale aj Európy. Už sto rokov pred Kristom stáli na hradnom kopci murované stavby, nesúce nepopierateľné znaky rímskej architektúry. Na skale nad Dunajom si nechali keltskí vládcovia Rimanmi postaviť stavby, ktoré by boli ozdobou ktoréhokoľvek námestia na Apeninskom poloostrove. Z doteraz známych vyjadrení predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky sme nesmierne znepokojení. Získali sme informácie, že sa chystá opätovné zasypanie väčšej časti týchto jedinečných nálezov a ich nedôstojná povrchová prezentácia.

Ani nedávna zmena projektu, ktorej cieľom bolo čiastočné prispôsobenie stavieb, nepriniesla riešenie, ktoré by obstálo v konfrontácii s modernými prístupmi k prezentácii podobných nálezov vo svete. Prístup, ktorý počíta s opätovným zasypaním miesta nálezu a jeho povrchovým pripomenutím považujeme za absolútne nevhodný a ignorujúci jeho unikátny význam. Rovnako pílenie pilierov a múrov a sťahovanie nálezov z pôvodnej lokality výskytu sú v tejto situácii úplne neprijateľné. Situácia si akútne vyžaduje posúdenie komisiou nezávislých odborníkov zo Slovenska a zahraničia, pretože rozsah a skutočná hodnota nálezov ďaleko presahujú hranice Slovenska. Z tohto dôvodu oslovujeme s prosbou o pomoc a podporu aj Vašich kolegov, premiérov susedných štátov, a tiež predstaviteľov významných múzeí a škôl venujúcich sa tejto problematike a tento list im zasielame na vedomie.

Na bratislavskom hradnom kopci už pred tisícročiami stáli unikátne stavby. Boli jednou z dôležitých zastávok na Jantárovej ceste. Obchodníci z Jeruzalema, súčasníci Ježiša Krista, sa na svojich cestách zastavovali práve tam. Dnes je na tomto mieste obrovská jama plná stavebných mechanizmov a hrozí bezprostredné riziko, že sa situácia bude len zhoršovať. Už ďalej nemôžeme mlčať.

Preto Vás žiadame, pán premiér, aby ste sa celou silou svojej autority zasadili o okamžité pozastavenie výstavby garáží, záhrady a jazdiarne až do okamihu, kým nebude pripravený plán záchrany a dôstojnej prezentácie všetkých nájdených pamiatok tímom odborníkov z oblasti archeológie a kým nebude zabezpečená jeho dôsledná realizácia. Uvedomujeme si, že štát má v úlohe investora aj isté záväzky. Má však aj množstvo práv, ktoré si môže voči dodávateľovi stavby uplatniť. Štát má tiež množstvo povinností, ktorých splnenie by malo byť samozrejmosťou, má aj vyššiu zodpovednosť, ktorá nie je legislatívne ošetrená. V skutočnosti však práve spôsob jej uplatnenia rozhoduje o tom, ako sa budúce generácie budú pozerať na naše konanie či nekonanie v okamihu, keď išlo o veľa. Dnes hrozí, že jedinečné pamiatky nedokážeme ochrániť pred snahou o presadenie politicky motivovaných rozhodnutí o verejných investíciách. Považujeme za smutné, že sa pri rozhodovaní o výstavbe garáží, jazdiarne a záhrady pozabudlo aj na sprístupnenie rímskej dlažby pod nádvorím samotného hradu, hoci stačí len málo, krycia stavba je hotová.

Vy sám, pán premiér, ste sa v mladosti podieľali na archeologických výskumoch, orientujete sa v téme a veríme, že práve preto Vás naša žiadosť nenechá chladným. Navyše existuje jednoduché a právne relevantné riešenie pozastavenia stavby podľa platného stavebného zákona, je potrebná už iba dobrá vôľa túto zákonnú možnosť naplniť.

Preto Vás dôrazne žiadame, aby ste ako premiér urobili všetko potrebné na dočasné pozastavenie stavebných prác v areáli Bratislavského hradu v lehote najneskôr do 28. februára 2015. Pokiaľ nedôjde k uvedenému termínu k pozastaveniu na dobu potrebnú k príprave projektu dôstojnej prezentácie všetkých nálezov, budeme nútení pristúpiť k verejným protestným aktivitám priamo na dotknutej lokalite. Už dnes za nami stoja tisíce podporovateľov a ich počet rýchlo rastie. Slovenská republika bude na budúci rok predsedať Európskej únii a bolo by veľmi nešťastné, ak by začala svoj mandát škandálom medzinárodných rozmerov. Neostáva už veľa času a my rozhodne neustúpime.

Touto iniciatívou nesledujeme politické ciele. Nie sme profesionálni aktivisti, nesledujeme ani žiadne ekonomické záujmy. Spája nás obava o budúcnosť histórie Slovenska. Súčasný stav na nálezisku v nás prebúdza hnev, rozhorčenie a rovnako pocit zahanbenia. Len niekoľko kilometrov od hraníc Slovenska existuje množstvo dôkazov, že s vlastnou históriou možno zaobchádzať s úctou a rešpektom. Ak by sa nepodarilo zvrátiť doterajší nepriaznivý vývoj, bola by to neodpustiteľná chyba. Odmietame byť svedkami toho, ako sa naša krajina stáva nekultúrnou provinciou barbarov. Preto nemôžeme konať inak. Preto nemôžeme nekonať.

Závažnosť situácie ilustruje aj fakt, že v posledných týždňoch vzniklo niekoľko na sebe nezávislých iniciatív sledujúcich rovnaké ciele a v týchto hodinách hľadajú cesty, ako spojiť svoje sily. Architekti, vedci, historici a archeológovia, umelci a vrcholní predstavitelia kultúry, ale aj tisíce ďalších občanov už dnes stoja na strane tých, ktorým nie je ľahostajný osud pamiatok, čo stáli na počiatku modernej civilizácie. Veríme, že aj Vy patríte medzi nás.

 

V Bratislave, v piatok 13. februára 2015

Za prípravný výbor občianskej iniciatívy:

Iveta PLŠEKOVÁ, viceprimátorka Bratislavy

Ernest HUSKA, Petržalský okrášľovací spolok

Radovan BRÁNIK, publicista a bloger

Monika KOZELOVÁ, dramaturgička a textárka

Jana BRISUDOVÁ, sochárka

Jacqueline RUDAVSKY, výtvarníčka

Tatiana ŠTEFANOVIČOVÁ, archeologička a historička

Danica JURČOVÁ, herečka

Matej FABŠIČ, ochranár

Nora ENGLISCH-HEBERT, reštaurátorka

Robert JAKAB, herec

Michal BOGÁR, architekt

Maroš SCHMIDT, vedúci kurátor Slovenského múzea dizajnu

Ján JACKULIAK, herec

Juraj PETROVIČ, manažér a bloger

Andrej RUDAVSKÝ, akademický sochár

Ondrej RUDAVSKÝ, film a multimédiá, nositeľ ceny Grammy

Juraj MOJŽIŠ, kunsthistorik

Jozef JANKOVIČ, akademický sochár

Ondrej ZIMKA, akademický maliar

Lucia ŠORALOVÁ, speváčka

Eva TROJANOVÁ, historička umenia

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie