Európa varuje Erdogana pred zavedením trestu smrti
Turecký prezident nevylučuje, že si vypočuje „hlas ľudu“ a znovu zavedie hrdelný trest. Znamenalo by to koniec nádejí pre vstup do EÚ.
Jedným z najnešťastnejších dôsledkov nepodareného pokusu o prevrat v Turecku by bolo opätovné zavedenie trestu smrti. O tejto možnosti opakovane hovoril prezident Recap Tayyip Erdogan aj premiér Binali Yilidrim a podľa BBC ho požaduje aj časť tureckej populácie.
Trest smrti pre účastníkov prevratu hlučne požadoval dav na pohrebe jeho obetí a na sociálnych sieťach sa objavil hashtag #idamistiyorum (Chcem trest smrti).
Tí, čo sa s ním identifikujú, hovoria, že ľudia, čo proti sebe obrátili vojakov a policajtov, si iné ani nezaslúžia. Z organizácie prevratu obvinili do sto ľudí, vo väzniciach však skončili tisícky ľudí, ďalšie tisíce sa tomu síce vyhli, ale prišli o prácu či funkciu.
Znovuzavedením trestu smrti by sa však Turecko celkom iste pripravilo o šancu vstúpiť do Európskej únie, ktorá od svojich členov vyžaduje vzdanie sa takejto formy trestania. To mu už aj odkazujú z Bruselu, ale aj z viacerých členských štátov.
Nebudem ich živiť v base
Turci zrušili trest smrti v roku 2004 v balíku reforiem, ktoré mali urýchliť desaťročia trvajúci proces prípravy na členstvo EÚ. Naposledy tam niekoho popravili v roku 1984. Na popravisku zväčša skončili účastníci vojenských prevratov.
Ankara si uvedomuje, čo by pre jej integračné ambície znamenalo obnovenie trestu smrti v čase, keď je okolo celého prevratu veľa nejasností a keď je evidentné, že ho zneužívajú na vysporiadanie sa s oponentmi Erdoganovho autokratického režimu.
Premiér Yilidrim však hovorí aj to, že vláda nemôže ignorovať rozhorčenú verejnosť požadujúcu smrť pre organizátorov puču. „Požiadavky ľudu sú pre nás príkazom. Nemôžeme ho ignorovať,“ vyjadril sa. Niečo podobné naznačil v rozhovore pre CNN aj Erdogan.
„Ľudia majú po toľkých teroristických útokoch názor, že títo teroristi by mali byť zabití. Prečo by som ich mal roky držať vo väzení a kŕmiť ich?“ opýtal sa prezident moderátorky.
Turecko je v posledných mesiacoch terčom útokov teroristov, často s mnohými obeťami a obnovil sa aj konflikt s kurdskými separatistami. Časti Turkov by mohlo byť sympatické aj to, že trest smrti by sa mohol vzťahovať aj na Kurdov.
Ako sa napokon rozhodnú?
Analytici sa nevedia zhodnúť, či Erdogan bude riskovať otvorenú roztržku s Bruselom, hoci je pravdou, že si už dlhšie robí málo z jeho výhrad a kritiky, lebo si uvedomuje, že pre utečeneckú krízu a dohodu o vracaní ľudí na úteku nemá na neho Únia žiadne páky.
Turecký politológ Gun Kut s tým súhlasí, ale hovorí, že napriek tomu si nemyslí, že by Ankara zašla až tak ďaleko. Trest smrti by podporili aj tureckí nacionalisti, naopak liberálna a prokurdská opozícia je proti.
Obnovenie trestu smrti by mohlo skomplikovať aj pokusy Turecka dostať zo Spojených štátov údajného hlavného organizátora puču klerika Fetullaha Gülena či ôsmich vojakov, ktorí utiekli do Grécka. Platí, že USA ani európske štáty nevydávajú ľudí, ktorým hrozí trest smrti.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
