Denník N

Šesť súťaží, šesť rovnakých cien. Firmy zo župných IT tendrov už zarobili desiatky miliónov

Úradníci zaisťovali aj počítače. Ilustračné foto – TASR
Úradníci zaisťovali aj počítače. Ilustračné foto – TASR

Podozrenia z miliónovej dohody medzi známymi IT firmami pri zákazkách na župách bránia antimonopolnému úradu prešetriť už dva rozsudky Najvyššieho súdu. V jednom z nich sudca zvláštne interpretoval zákon.

Šesť prakticky rovnakých súťaží v rôznych krajoch, ktorých výsledkom je šesť prakticky rovnakých cenových ponúk od rôznych firiem. Čudný priebeh župných tendrov na elektronizáciu služieb priviedol pred dvomi rokmi úradníkov Protimonopolného úradu (PMÚ) k raziám v najväčších IT firmách na Slovensku.

Dáta a e-mailovú komunikáciu, ktoré počas razií zabavili, im však bránia použiť dva rozsudky Najvyššieho súdu, podľa ktorých úradníci nerešpektovali právo na súkromie zamestnancov týchto spoločností. Časť dôkazov, ktoré mali podozrenia potvrdiť, alebo vyvrátiť, už na úrade dokonca zničili.

V spletitých vzťahoch uchádzačov a víťazov vystupujú firmy s bohatými skúsenosťami s biznisom so štátom. Datalan, Ness či Microcomp za posledné roky súťažili v mnohých veľkých štátnych IT tendroch. A podobne je na tom aj firma DWC, spojená s podnikateľom Jozefom Brhelom, označovaným za mecenáša Smeru – s tou všetky víťazné firmy na župách spolupracovali, a nakoniec aj najviac zarobila.

Darilo sa už za prvého Fica

Víťazom tendrov v Trnavskej a Žilinskej župe sa stala firma Datalan, v Žiline v konzorciu s firmou DWC. Obe spoločnosti úspešne spolupracovali aj pred dvomi rokmi na obrovskom tendri na tablety, interaktívne tabule, notebooky či digitálne vzdelávacie materiály pre školy za 48 miliónov eur.

Kto kde vyhral
Trnava – Datalan, 4 590 658 eur s DPH (2 uchádzači)
Nitra – Microcomp, 4 594 061 eur s DPH (2 uchádzači)
Košice – Ness, 4 592 730 eur s DPH (2 uchádzači)
Prešov – Ness, 4 592 730 eur s DPH (2 uchádzači)
Banská Bystrica – Capgemini, 4 548 000 eur s DPH (2 uchádzači)
Žilina – Datalan, 4 171 971 eur s DPH (4 uchádzači)

Datalanu sa na ministerstve školstva darilo už za prvej Ficovej vlády. Denník Pravda vtedy zverejnil sériu textov, ktoré upozorňovali, že minister školstva Ján Mikolaj (SNS) od Datalanu za vyše dvadsať miliónov eur nakúpil nemoderné notebooky, ktoré konkurenti predávali takmer o polovicu lacnejšie.

Firma bola v rezorte úspešná aj naďalej, miliónové zmluvy na dodanie informačných systémov či výpočtovej techniky s ňou podpísala napríklad aj Žilinská univerzita, Technická univerzita vo Zvolene či Metodicko-pedagogické centrum, ktoré patrí pod ministerstvo školstva.

Aj vďaka štátnym zákazkám firme v posledných rokoch tržby rástli a prekonali aj obdobie prvej Ficovej vlády.

Ešte rýchlejšie v posledných rokoch rástlo DWC, kde mal v minulosti Jozef Brhel oficiálne 37,5 percenta akcií a dnes má podľa mediálneho zástupcu, podnikateľa Juraja Puchého, podiel vo firme Brhelov syn. Spoločnosť pracovala na haprujúcom informačnom systéme pre finančnú správu, kde bola subdodávateľom IBM. Išlo o zákazku za sto miliónov eur. Nie je to jediný príklad, keď sa firme v biznise so štátom darilo.

Poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová začiatkom tohto roka upozornila, že firma DWC napríklad dostala aj dvojmiliónovú zákazku na úpravu IT systému ministerstva vnútra. Zmluva nadobudla platnosť vlani na Štedrý deň a úlohou programátorov DWC bolo v systéme naprogramovať spracovanie skrátených pracovných úväzkov či nástroje, ktoré by sledovali kúpeľnú starostlivosť zamestnancov či ich stravné lístky.

DWC hralo v župných IT tendroch dôležitú úlohu, bolo oficiálnou súčasťou dodávateľského konzorcia hneď v troch župách. Vždy s inou firmou a nešlo o malé subdodávky. V Prešove si vyfakturovalo 4,2 milióna eur, v Žilinskej župe zarobilo takmer tri milióny eur, v Nitre necelé dva milióny.

 

Skóroval aj šéf hokejového zväzu

Na župách sa darilo aj firme Ness, ktorú roky viedol súčasný šéf hokejového zväzu Martin Kohút. Ness zvíťazil na východe, v Prešovskej a v Košickej župe, a tiež spolupracoval s DWC. Ani ich partnerstvo nebolo jednorazovou záležitosťou, so spoločnosťou prepojenou s Brhelom už v roku 2009 začali programovať elektronický kataster za 30 miliónov eur.

Ich najväčšou štátnou zákazkou boli elektronické služby na ministerstve zdravotníctva, ktoré mali napríklad umožniť elektronický predpis liekov. Aj keď projekt odštartoval v roku 2008, dodnes nefunguje. Stál však už takmer 40 miliónov eur.

Poslednou veľkou víťaznou firmou v župných IT tendroch bola spoločnosť Microcomp, tá dostala zákazku v Nitrianskom kraji. Ani Microcomp nie je pre štát neznámy, dlhodobo s ním pracuje napríklad štatistický úrad. Firma robila aj na problémovej aplikácii o ekonomických štatistikách, ktoré sa na webe objavovali s výrazným meškaním.

Aplikácia bola súčasťou projektu za dvadsať miliónov eur, na nefunkčnosť vlani upozornilo Rádio Slovensko. Úrad vtedy začala vyšetrovať kriminálka a ministerstvo financií požadovalo vrátenie piatich miliónov eur.

V Banskej Bystrici ešte uspela spoločnosť Capgemini, ktorá neúspešne konkurovala Datalanu v Trnave, a Datalan zasa jej neúspešne konkuroval v tomto kraji. Jej materská firma slovenskú pobočku poslala medzičasom do likvidácie a dokončenie elektronizácie služieb na župe prevzala firma DWC.

Ako sudca čítal zákon

Antimonopolný úrad priviedli k podozreniu, že všetky tieto firmy sa na župných IT tendroch vopred dohodli, najmä „nízky počet prijatých ponúk, úroveň celkových konečných hodnôt zákaziek v porovnaní s predpokladanými hodnotami zákaziek a striedanie víťazov jednotlivých verejných súťaží“.

Následné razie, ktorých cieľom bolo získať dôkazy, firmy napadli na Najvyššom súde. Ako prvý viedol spor s úradom Datalan, no ešte v roku 2014 sudca Miroslav Gavalec jeho žalobu odmietol. V rozhodnutí napísal, že sa IT firma mala najprv sťažovať na Protimonopolnom úrade.

Keď to Datalan urobil, podal aj druhú žalobu, a v tej už senát sudcu Milana Moravu rozhodol v prospech Datalanu. Nasledoval ďalší proces s Capgemini, ktoré pred pár mesiacmi uspelo tiež. Tentoraz firme vyhovel senát Petra Melichera. PMÚ už žalujú aj DWC a Microcomp.

Súdy sa v rozsudkoch opierali najmä o ochranu osobných údajov zamestnancov firiem. No v prípade sporu s Capgemini sudca Morava doplnil, že v čase, keď sa razie robili, teda vo februári 2014, podľa jeho názoru potrebovali antimonopolní úradníci na takýto zásah súhlas súdu.

Vtedy platný zákon hovorí niečo trochu iné. Píše sa v ňom, že „zamestnanci úradu majú na základe písomného poverenia predsedu úradu právo vstupovať do všetkých objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa“. Teda že im na takýto postup stačí poverenie predsedu PMÚ.

Súhlas súdu v tom čase podľa zákona potrebovali, ak by dôkazy o nečestnej činnosti chceli hľadať aj dôvodné „v iných objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa (…), ako aj v súkromných objektoch, súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch zamestnancov“. Razie PMÚ však prebiehali len vo firemných priestoroch.

Či sa podozrenia z kartelu niekedy vyšetria, dnes nevedia ani na Protimonopolnom úrade. Proti firmám formálne viedli dve konania. Jedno už zastavili, o osude druhého teraz na základe rozsudku s firmami Capgemini a Datalan rozhodujú ich právnici.

„Rozsudok, vzhľadom na predchádzajúcu prax slovenských súdov, bol v čase vyhlásenia nepredvídateľný,“ povedala hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská. „Pre ďalšie šetrenie to znamená, že úrad musel tieto nosiče zničiť a informácie z nich získané nemôže použiť ako dôkaz.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Verejné IT zákazky

Slovensko

Teraz najčítanejšie