Denník N

Z veľvyslancov nadsluhuje zať Ficovho poradcu, darí sa aj ľuďom z SDĽ

Bývalý premiér a šéf diplomacie. Foto N – Tomáš Benedikovič
Bývalý premiér a šéf diplomacie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Politickí nominanti blízki Smeru a premiérovi majú v diplomacii výhody. Za veľvyslancov idú bez dvojročnej zastávky v Bratislave, ktorú diplomati zvyčajne majú po pôsobení v zahraničí.

Dlhoročné, hoci nepísané pravidlá slovenského ministerstva zahraničia narážajú na svoje limity pri ľuďoch blízkych premiérovi a politických nominantoch z prostredia Smeru. Kým u veľkej väčšiny slovenských veľvyslancov sa dodržiava pravidlo „vonku štyri roky, na Slovensku dva“, u niektorých diplomatov to neplatí.

Najviditeľnejším prípadom je kariéra jedného z najmladších slovenských veľvyslancov, Marka Eštoka. Ten sa v roku 2010, tesne pred koncom prvej Ficovej vlády, stal naším ambasádorom vo Francúzsku a je tam už šesť rokov a dva mesiace.

Premiérov okruh

Eštok je človek z blízkeho okruhu predsedu vlády. Od roku 2006 robil šéfa jeho protokolu a je to zať jedného z Ficových úplne najbližších spolupracovníkov – šéfa jeho poradcov a poslanca za Smer Vladimíra Faiča. Marek Eštok predtým pracoval na protokole u predsedu parlamentu a šéfa SDĽ Jozefa Migaša.

Denník N sa pokúšal Eštokovi dovolať, jeho sekretárka však odpovedala, že je zaneprázdnený. Na otázky emailom odpovedal, že sa máme obrátiť na ministerstvo zahraničných vecí.

Marek Eštok (na snímke vpravo). Foto - mzv.sk
Marek Eštok (na snímke vpravo). Foto – mzv.sk

Vymenia ho, keď ho vymenia

Ministerstvo zahraničných vecí na otázky, prečo Eštok tak dlho nadsluhuje, odpísalo, že dĺžka pôsobenia veľvyslanca v zahraničí závisí od viacerých faktorov. „Napríklad v období príprav a výkonu predsedníctva sme pozastavili väčšinu striedaní vzhľadom na potrebu zachovania kontinuity v rozbehnutých aktivitách v daných teritóriách.“

Pohyb na veľvyslanectvách však ukazuje, že výmeny veľvyslancov sa za posledný rok udiali aj napriek nášmu predsedníctvu v Holandsku, v Slovinsku, v Poľsku, v Taliansku, či vo Veľkej Británii a aj v Nemecku, čo je jeden z najdôležitejších diplomatických postov vôbec.

Dokedy Eštok vo Francúzsku zostane? „Nie je diplomatickou praxou avizovať striedania na diplomatických postoch pred tým, ako sú konkrétni noví veľvyslanci schválení vo vláde, získajú agremán danej krajiny a dostanú poverenie od prezidenta,“ odpovedá ministerstvo.

Podobne dlho ako Eštok sú „vonku“ už len dvaja naši diplomati v hodnosti veľvyslancov. Ani jeden z nich nie je na takom dôležitom a prestížnom poste. Prvým je od novembra 2009 veľvyslanec pri sídle OSN v Ženeve Fedor Rosocha, druhým bývalý štátny tajomník poslednej Mečiarovej vlády Jozef Šesták, ktorý je od decembra 2009 naším generálnym konzulom v Istanbule.

SDĽ aj odvolaný minister

Marek Eštok nie je jediným veľvyslancom, ktorý sa v období ministrovania kandidáta Smeru Miroslava Lajčáka dočkal nie bežných lehôt, respektíve rýchlych „prestupov“ medzi ambasádami. Aj v ďalších prípadoch ide o ľudí z prostredia SDĽ a Smeru, teda bývalej a súčasnej strany Roberta Fica.

Bývalý predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ)  aj Národnej rady Jozef Migaš sa za prvej Ficovej vlády stal veľvyslancom v Rusku, no v roku 2015 sa nevrátil naspäť na ministerstvo, ale do civilu. V marci tohto roka z neho však urobili veľvyslanca v Bielorusku.

Fico a jeho bývalý stranícky šéf Migaš. Foto - TASR
Fico a jeho bývalý stranícky šéf Migaš. Foto – TASR

V podstate bez „medzipristátia“ na ministerstve v Bratislave menil ambasádorský post aj náš súčasný veľvyslanec v Česku a niekdajší ďalší šéf SDĽ Peter Weiss. Z veľvyslanectva v Budapešti sa sťahoval na jeseň 2013 do Prahy v priebehu niekoľkých týždňov. Bez klasickej dvojročnej prestávky preložili v roku 2013 z veľvyslanectva pri NATO do Nórska zasa niekdajšieho ministra obrany za Smer Františka Kašického, ktorý skončil v prvej Ficovej vláde vinou predraženého tendra.

Martin Bútora, bývalý veľvyslanec v USA a poradca pre zahraničnú politiku prezidenta Andreja Kisku, potvrdzuje, že pre veľvyslanca je obvyklé štvorročné obdobie a vyslanie do inej krajiny po dvoch rokoch na Slovensku netreba u diplomatov považovať za niečo automatické.

„To, že tam ľudia nie sú dlhšie než štyri roky a povedzme, v niektorých výnimočných prípadoch, do päť rokov, súvisí s tým, že tam príslušný veľvyslanec, alebo veľvyslankyňa, má predovšetkým plniť záujmy vysielajúcej krajiny,“ vysvetľuje Bútora.

Podľa niekdajšieho veľvyslanca pri dlhšom pobyte hrozí, že sa diplomat s krajinou, v ktorej pôsobí, stotožní a nadobudne k nej, hoci aj nevedomky, neprimerane blízky vzťah. „Proste sa príjemne zžijete s prostredím.“ To je  dôvod, prečo v zhruba štvorročných časových inervaloch striedajú veľvyslancov európske krajiny, či krajiny Severnej Ameriky.

Martin Bútora je členom redakčnej rady Denníka N.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie