Denník N

Ruský doping: vyjdú opäť tanky?

Rusko z dopingu urobilo politiku. Každé podozrenie zo štátom podporovaného podvádzania je považované za útok Západu.

Autor je vedúcim editorom českého denníka Sport

Druhý dokument nemeckého novinára Haja Seppelta, odhaľujúci dopingový systém v ruskom športe, má podtitul Ako Rusko robí víťazov. Dá sa to preložiť aj ako ich vytvára alebo, dokonca, vyrába. Priemyselná terminológia je na mieste, pretože veľa úspechov športovcov východnej veľmoci je skutočne výsledkom súčinnosti dômyselnej mašinérie. No namiesto základnej linky „športovec – tréner – masér – psychológ – klub“ tu máme iné premenné, zhruba v štýle „športovec – veliteľ – dodávateľ – dohliadateľ – štát“.

Na rozdiel od dopingových škandálov západného sveta (americké laboratórium BALCO, takmer päťsto prípadov v cestnej cyklistike od začiatku storočia) má ruský prípad ešte iný, hrozivý rozmer. Snaha získať výhodu v nečestnom zápolení tu nie je prvotne motivovaná osobnou ctižiadosťou či finančným ziskom. Ide o to, ukázať svetu veľmocenské postavenie, doma vyvolať v ľuďoch pocit spolupatričnosti a hnevu voči okoliu (spolu v nadradenosti či ublíženosti, na tom nezáleží) a získať rôznorodý politický kapitál. Nech to stojí, čo to stojí. Teda zdravie športovcov, ktorým zostane len voľba medzi možnosťou zapojiť sa, alebo zahodiť kariéru. A ohromné sumy peňazí, ktoré potom chýbajú v sociálnom systéme.

Ruská strana prenáša doping do politickej roviny. Aj keď sa ukáže jej pochybenie (i potenciálne), pojme vec ako zámernú agresiu Západu proti sebe. Kým napríklad vládcu Tour de France Lancea Armstronga odhalil francúzsko-írsky novinársky tandem a usvedčila domáca americká vyšetrovacia komisia, v Rusku takéto mechanizmy nefungujú. Kritika sa potiera, za odhalenie sa pyká, stanoviská a spôsob informovania oficiálnych médií sa kryjú s oficiálnou doktrínou.

Rusko, symbolizované prezidentom Vladimirom Putinom, sa na športovom poli rozhodlo hrať riadene výraznejšiu úlohu zhruba pred desiatimi rokmi. Vo futbale to symbolizuje víťazstvo vo voľbe usporiadateľa majstrovstiev sveta 2018 a rozšírenie sponzorského portfólia Ligy majstrov energetickým koncernom Gazprom, vlastneným oficiálne spolovice ruským štátom.

Spadá sem aj v roku 2012 avizovaný plán rozšíriť Kontinentálnu hokejovú ligu na 64 mužstiev z 22 európskych krajín. Ruská ekonomika sa však medzitým prepadla a východný gigant vychladol, hoci tento rok pre zmenu expanduje do Číny. Na tom a aj na stiahnutí aktivít z Prahy (koniec Leva) a Bratislavy (strata ruských sponzorov Slovana) je vidieť, aká premenlivá môže byť stratégia tamojších mocných.

Projekt Soči, to je niečo iné. Ten je doteraz vo vysokom kurze. V čiernomorskom letovisku mala vlani premiéru Formula 1 a s pompou sa tu a v priľahlých horách uskutočnila zimná olympiáda. Tá, o ktorej sa teraz dozvedáme tušené, totiž že na nej domáci športovci zrejme húfne dopovali, a podľa všetkého im štátom organizovaný systém pomohol tento podvod maskovať.

Novinárske články či dokumenty samy nič nezmenia, hoci sú dobre vyzdrojované a obsahujú dôkazy. Teraz je tu však správa vyšetrovacej komisie antidopingovej agentúry WADA. Ukazuje sa, že výroba víťazov a túžba byť v pozícii vládnucej sily sa zvrátili v čosi monštruózne, čo vlastne zodpovedá ruskej tradícii.

Ak pripustíme, že krytie dopingu aktívne vykonávali špióni tajnej služby (a pochybnosti sú slabé), vedie nás to k zamysleniu, či súperenie s takým aparátom má vôbec význam. Čo ďalej môže byť skryté v boji, vedenom mimo športovej arény? Trebárs zastrašovanie a vydieranie? Infiltrácia, tajné sledovanie, nasadzovanie ploštíc a vysielanie dronov do sídiel konkurencie? Dvojití agenti, spiaci agenti, napospol ozbrojení?

Keď sa v Pekingu konala letná olympiáda, priniesli opäť západoeurópske a americké médiá informácie o tom, ako štáť vychováva reprezentantov pomocou extrémneho drilu a tuhého režimu v kempoch pripomínajúcich lágre. Kto vydržal, bol hnaný víťaziť, kto nevydržal, vracal sa plný hrozných spomienok do chudobných podmienok domova. Takáto výroba víťazov pritom bola ešte záležitosťou Číny ako takej. Rusko v ceste za hegemóniou prekročilo všetky hranice. Doslova i hranice vlastného územia, pretože miesto konania hier je na prechodný čas považované za medzinárodnú pôdu.

Nové zistenia o štátom riadenom dopingu rozdeľujú svet. Rusko má aj sympatizantov. Ktovie, či časť moskovsko-sočského know-how nebola pripravená na export. Partneri ochotní prevziať niečo, čo vynieslo toľko medailových úspechov, sa nájdu vždy, najpravdepodobnejšie opäť v štátnych kruhoch.

V Medzinárodnom olympijskom výbore zasadajú ľudia z celého sveta. Rokovanie o napäto očakávanom výroku o Rusku aj preto nebude ľahké. Môže znamenať jeho bezpodmienečné vylúčenie z hier v Riu de Janeiro, čo môže prinútiť postihnutú stranu, teda štát, k bezprecedentným krokom. Zavládne úplné a otvorené nepriateľstvo. Doma sa v obyvateľoch utvrdí pocit ukrivdenosti. A čo keď dokonca vyrazia tanky? Tak ako krátko po Soči na Kryme, keď bolo putinovské Rusko v dobrom rozmare, pretože olympiáda bola tak dobre hodnotená? Teraz by to pre zmenu mohlo byť prikryté zlosťou…

Ale kdeže emócie! Všetko je pragmatické a chladne vykalkulované. Už teraz Putin či vedenie štátu neberú do úvahy výroky medzinárodných organizácií. Vyslovujú podporu ľuďom, na ktorých ukazujú dôvodné obvinenia – napríklad ministrovi športu Vitalijovi Mutkovi, ktorého správa WADA jasne označila za toho, kto rozhodoval. Lenže spomeňme si na tajnú službu – nie je pravdepodobnejšie, že Mutko je vykonávateľom oveľa vyššej moci? Kto sa s ňou chce zahrávať?

Športové organizácie na čele s MOV sú vlastne v úlohách rukojemníkov toho, o ktorého treste konajú. Ak nechcú urobiť z Ruska nepriateľa a rozhodnú sa predísť politickému či mocenskému pokračovaniu konfliktu, môžu prijať taktické rozhodnutie, no vynútené, a preto nesprávne i eticky pochybné. To sa historicky príliš nevypláca, ale históriu v čase voľby málokto berie do úvahy.

Hrozba je často zlým radcom a Rusko hrozivé je. Nie športovými výkonmi, ale obludnou štátnou doktrínou, prekrývajúcou úplne všetko. Ak bude vylúčené z olympiády, samo za seba neručí. Veľmocenská túžba v jeho genóme sa ešte posilní.

Doping v Rusku

Teraz najčítanejšie