Denník N

Zachytila ospalú krásu slovenských plavární a kúpalísk

Myjava. Foto – Mária Švarbová
Myjava. Foto – Mária Švarbová

Mária Švarbová fotografiu nikdy neštudovala, dnes sa ňou živí a ozývajú sa jej magazíny aj galeristi z celého sveta. Britský Guardian zverejnil sériu jej fotografií z plavární v našich mestách.

Sama v tom bazéne nikdy neplávala, myslela si dokonca, že bude vypustený a stane sa tak skvelou kulisou pre jej portréty. Keď však prišla do plavárne na strednú odbornú školu v Zlatých Moravciach, v meste, v ktorom vyrastala, bazén bol funkčný a plný vody.

„Najprv ma to sklamalo, vravela som si, že rýchlo musím celý nápad premyslieť. Dnes si hovorím, našťastie, že ten bazén nebol vypustený. Vodná hladina dodala záberom celkom iný výraz, zrkadlí sa v nej architektúra aj figúry,“ hovorí Mária Švarbová. Na fotenie vtedy zobrala aj svoju kamarátku scénografku Lauru Štorcelovú, s ktorou zdieľa záujem o minimalistický výraz. „Urobili sme iba štyri fotografie, no bola som spokojná. Chcela som svoju prácu niekam posunúť a zdalo sa mi, že idem správnym smerom.“

Zlaté Moravce.
Zlaté Moravce.

Takto sa to začalo, celkom nenápadne. Dnes snímky mladej fotografky, ktorá vyštudovala archeológiu, zaujímajú agentúry, fotobanky, magazíny aj galérie zo sveta. Jej sériu zo slovenských plavární uverejnil aj britský denník Guardian.

Miesta, ktoré sa strácajú

Na plavárni v Zlatých Moravciach chcela pôvodne urobiť zopár portrétov plavcov a doplniť ich o figurálne kompozície. Práca s vodnou hladinou, so svetlom, ale najmä špecifickým prostredím malých mestských plavární sa jej však zapáčila.

„Mnohé z tých miest tu možno o pár rokov už nebudú, alebo budú prestavané, niektoré z nich už teraz zatvárajú. Začala som to vnímať trochu ako svoje poslanie a rozhodla som sa, že urobím akýsi osobný výskum a zmapujem viacero plavární na Slovensku,“ hovorí Mária Švarbová.

Šamorín.
Šamorín.

Páči sa jej najmä ich úžasná atmosféra a fascinuje ju fakt, že hoci ide o miesta, kde si má človek oddýchnuť a relaxovať, všade na stenách je veľmi veľa zákazov a príkazov.

Každá z plavární, ktoré navštívila, je podľa nej niečím špecifická. Bola už na Myjave, v Malackách, v Šamoríne, v Spišskej novej Vsi aj vo Vlčom hrdle pri Slovnafte. Prvé štyri fotografie vznikli v roku 2014, nové snímky z rôznych plavární však pribúdajú dodnes. „Poznám názor, že autor by mal stále vymýšľať niečo nové a aj ja, samozrejme, pracujem paralelne aj na iných projektoch, no k bazénom som sa vrátila. Mám pocit, že ešte som nevyčerpala všetky možnosti, ktoré mi toto prostredie ponúka, a stále sa mám kam posunúť,“ hovorí Mária Švarbová.

Spiska nova ves
Spišská Nová Ves.

Za fotografiami je vždy veľa času a celý tím ľudí, každý záber je starostlivo komponovaný a prostredie plavárne upravené, aby v zábere nič nezavadzalo. Nie vždy ich teda nájdete upravené tak pekne, ako pôsobia na fotografiách. Divákom sa však páčia, Máriu sledujú na Instagrame, Facebooku aj na jej vlastnej webovej stránke.

Do mailu jej chodia ponuky z časopisov aj galérií. „Teraz ich už nestíham otvárať a odpovedať, prichádza ich dosť a musím ich filtrovať. Nechcem, aby boli všade, hoci ma veľmi teší, že moje fotky má možnosť vidieť toľko ľudí po svete.“

svarbovaRadšej fotiť ako študovať

Mária Švarbová (1988) pritom fotografiu nikdy neštudovala, hovorí dokonca, že o fotografovaní nečítala ani len knihy. Základ má – na strednú školu chodila na bratislavskú ŠUP-ku, po nej však o umenie akosi stratila záujem a v Nitre absolvovala Katedru archeológie na Univerzite Konštantína Filozofa.

„Bola to ťažká škola, samé seminárne práce, ale zvládla som to. V bakalárskom ročníku mi sestra dala prvú amatérsku zrkadlovku a začala som fotiť. Fotila som všetko – od prírody po deti, dokonca som si myslela, že budem fotografkou detí a portrétov,“ hovorí mladá autorka.

Myjava.
Myjava.

Svoje fotky ukazovala kamarátom, fotografom a oni ju posmeľovali, že ich všetkých predbehne, lebo to skrátka „má v sebe“. Jej sa to spočiatku nechcelo veriť, no pracovala ďalej. „Začalo sa to všetko nabaľovať, uvažovala som dokonca, že by som ešte išla študovať fotografiu do Opavy na Sliezsku univerzitu, no potom som sa rozhodla, že budem radšej fotiť než fotku študovať. Zatiaľ sa mi zdá, že rozhodujúca je prax. Na všetky riešenia problémov, technických či produkčných prichádzam postupne sama. Som úplný samouk, ale nevnímam to ako nevýhodu,“ hovorí.

S fotografovaním začala niekedy v roku 2010, dnes sa tým živí. Najprv robila iba portréty, menšie zákazky, dnes fotí aj lukratívnejšie komerčné projekty. Klienti ju nachádzajú najmä cez web. Vlani v decembri jej prišiel mail z Taiwanu, v januári už letela do Taipei dohodnúť spoluprácu a dnes fotí taiwanské spevácke hviezdy. „Pracujeme v tíme, vzala som tam so sebou aj scénografku Lauru, s ktorou sme začínali na plavárni v Zlatých Moravciach, ale k dispozícii máme aj ďalšie dve scénografky a celý tím ľudí. Práca tam je skvelá – dali mi úplne voľnú ruku a slobodu. Tam som si uvedomila rozdiel v dôvere zo strany klienta – žiaden nápad nemali chuť prerábať a so všetkým súhlasili,“ hovorí.

Malacky.
Malacky.

Komerčné projekty ju bavia, ďalej však pracuje aj na vlastných sériách, a v nich vidí svoju budúcnosť. „Baví ma vymýšľať koncept, vyberať ľudí na spoluprácu, režírovať celú produkciu.“ Spolupracovať začala aj s ďalšími dvoma mladými scénografkami – Zuzanou Hudákovou a Martinou Širanovou, stali sa z nich kamarátky a rozumejú si vo výraze, ktorý chcú do fotky dostať.

„Páči sa mi minimalistická fotografia, takto veci vidím. A zdá sa mi, že to nie je len čosi povrchné, myslím, že fotografie dokážu človeka inšpirovať svojou atmosférou, výrazom a možno aj môj príbeh niekoho osloví a povie si, že sa oplatí ísť za svojím snom, veriť si a živiť sa tým, čo ho baví.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie