Denník N

Cestujúci skúša bojovať proti Ficovým zľavám žiadosťami o informácie

Karikatúra N - Shooty
Karikatúra N – Shooty

Obyčajný príbeh jedného pasažiera, ktorý si za cestu platí a nebaví ho stáť vo vlaku plnom zadarmo cestujúcich študentov.

Tridsaťšesťročný Matúš Bluem z Piešťan je fanúšikom železníc. Každý pracovný deň musí dochádzať za prácou do Bratislavy a späť. Jazdí výlučne rýchlikom, ktorému dáva prednosť pred autom.

„Vlaky jazdia väčšinou načas, vagóny sú relatívne moderné. Za normálnych okolností by som mal počas cesty hodinku pre seba, keď môžem pracovať alebo oddychovať,“ rozpráva.

Takáto je teória. V praxi mu však podľa jeho slov cestu znepríjemňujú stopercentné zľavy pre študentov a dôchodcov.

„Zvykol som si, že pokiaľ si v silné dni nekúpim miestenku, strávim celú cestu v uličke. Väčšinu vlaku totiž pravidelne obsadzovali študenti,“ hovorí Bluem, ktorý pracuje v bratislavskej IT firme eDocu.

On si miestenky nechcel kupovať z princípu. Lístok medzi Bratislavou a Piešťanmi ho stojí zhruba štyri eurá, za miestenku by si musel priplácať ešte euro navyše.

„Nešlo o peniaze. Odmietal som pristúpiť na tú hru, že si musím priplatiť za cestu len preto, že miesta na sedenie obsadzujú tí, ktorí majú lístok zadarmo,“ hovorí.

Nefunkčné kvóty?

Počas dlhých chvíľ si Bluem v uličke všímal, ako vyzerá osadenstvo vlaku. A podľa vekového priemeru sediacich pasažierov nadobudol pocit, že niečo nefunguje.

Keď totiž Ficova vláda v novembri 2014 zavádzala stopercentné zľavy pre študentov a dôchodcov, sľúbila platiacim cestujúcim, že sa nezhorší ich doterajší komfort.

V dôležitých rýchlikoch zaviedla systém kvót, podľa ktorého mali mať neplatiaci cestujúci vyhradený len limitovaný počet miest.  V prípade, že by sa kvóta naplnila, ďalšie lístky do daného vlaku by mohli získať len vtedy, ak za ne zaplatia.

„Obzeral som sa po vlaku a bolo mi jasné, že tie limity musia byť zvláštne nastavené. Na väčšine miest totiž sedeli študenti, ktorí si zjavne zaplatili len jedno euro, aby získali miestenku,“ hovorí.

Bluem sa rozhodol využiť svoje práva. Poslal na štátnu Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK) široko formulovanú žiadosť o informácie: chcel vedieť, koľko miesteniek si študenti kúpili vo všetkých rýchlikoch za posledné tri mesiace.

„Pokiaľ by som takúto informáciu získal, dalo by sa vypočítať, koľko miest vo vlakoch bežne obsadzujú neplatiaci cestujúci a či to náhodou nie je väčšina,“ hovorí.

Železnice mu odpísali, že takýmto typom informácií nedisponujú. Pokiaľ by však o ne naďalej žiadal, môžu ich vygenerovať zo svojich databáz, ale za poplatok takmer 60 eur.

Úradníci by totiž museli vytriediť informácie o zhruba sto vlakoch denne. Vyhovieť takejto žiadosti by si podľa ZSSK vyžadovalo dve hodiny práce. Interný cenník firmy pritom predpokladá, že hodina práce zamestnanca železníc „v oblasti informačných služieb“ stojí 29,88 eura.

„V snahe vyjsť žiadateľovi maximálne v ústrety, sme riešili, akým spôsobom by bolo možné informácie vytvoriť a spracovať. Rozsah požadovaných štatistických údajov si však vyžaduje určité časové nasadenie nad rámec bežne existujúcich štatistík,“ vysvetľuje hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.

Vynaliezaví študenti

V rovnakom čase si Bluem v médiách prečítal informáciu, ktorá dala fenoménu bezplatných jázd nový rozmer. Koncom júna ZSSK priznala, že študenti prišli na jednoduchý spôsob, ako kvóty v rýchlikoch obchádzať.

Mohli totiž zafungovať len vtedy, keď študenti cestovali na takzvané nulové lístky, ktoré si rezervovali pre konkrétny vlak. Lenže mnoho z nich sa rozhodlo radšej cestovať na bezplatné mesačníky, ktoré fungovali ako permanentka – študent mal právo vybaviť si mesačník na konkrétnu trasu do 160 kilometrov a na nej už jazdiť ktorýmkoľvek spojom.

„Keďže cestovanie na bezplatné mesačníky nemalo limity, v praxi to viedlo k preplneniu diaľkových vlakov. Chýbala previazanosť na konkrétne vlaky, v dôsledku čoho sa dopyt nedal optimálne regulovať, usmerňovať ani predpokladať,“ pripustila ZSSK.

Od začiatku prázdnin preto štátna železničná spoločnosť zaviedla menšiu úpravu: študentom do budúcna dovolila na bezplatné mesačníky jazdiť len v osobákoch, ktoré sú obvykle menej vyťažené. „V rýchlikoch a v ďalších vlakoch diaľkovej dopravy bude vďaka tomu viac miesta a pohodlnejšie cestovanie,“ sľúbila ZSSK.

Ďalší krok: zbierka

Bluem to považuje za dôkaz toho, že sľubované kvóty v rýchlikoch nefungovali. „Po roku a pol sa zistilo, že to bolo nanič,“ rozpráva.

V súčasnosti zvažuje ďalší krok vo svojom ťažení. Ak sa nápor študentov nezníži ani po obmedzení jázd na mesačníky, chce urobiť verejnú zbierku na poplatok železniciam, aby mu vygenerovali ním požadované dáta.

„Chcem mať jednoducho tvrdé čísla, na ktorých môžem ukázať, ako nám sľubovali niečo, čo nefungovalo. Tie potom rozošleme médiám, aby sme mohli tlačiť na zmenu,“ dodáva.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie