Denník N

Procházkov kamarát Baran si postaví penzión za milión z eurofondov

Bývalá Banská komora v Smolníku má byť penziónom. Foto N – Tomáš Benedikovič
Bývalá Banská komora v Smolníku má byť penziónom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ani nie rok stará eseročka s nulovými tržbami získala vyše milióna eur na opravy, bazén a sauny v historickej budove Banskej komory v Baranovom rodnom Smolníku. Európske peniaze sú pritom primárne určené pre farmárov.

Tridsaťosemročný Radoslav Baran, o ktorom sa hovorí ako o človekovi v pozadí Radoslava Procházku, rozbieha v rodnom Smolníku nový biznis. Schátranú budovu bývalej Banskej komory, kúsok od slávnej, ale už zatvorenej smolníckej továrne na cigary, chce opraviť na penzión, kde sa bude športovať a oddychovať.

Skúsený podnikateľ s eurofondami si na to vybavil európske peniaze. Vyše milióna eur mu odklepla Pôdohospodárska agentúra, ktorá má pomáhať slovenským farmárom, no v slovenskej realite dokáže poslať peniaze aj eseročke, ktorá podľa zverejnených údajov  doteraz nezarobila ani euro.

Stojíme v neveľkej dedine ukrytej v peknej doline pri Slovenskom krase. Meno Radoslava Barana sa tu miestnym spája s príbehom rodáka, ktorý v mladosti odišiel do Bratislavy a „teraz robí niečo s eurofondami“. V Smolníku sa občas ukáže. Ako vravia miestni, väčšinou prejde na svojom čiernom aute a zatvorí sa v dome na konci obce, pri ktorom si nedávno vybudoval tenisový kurt.

Baran sa občas ukáže aj v dedine. Smolníčania spomínajú, ako raz pristál na ihrisku s vrtuľníkom, pred časom ho zase videli so špičkami Siete a moderátorom Štefanom Skrúcaným v čase, keď si tu strana robila predvolebnú kampaň. V marci tu Sieť získala 27 percent hlasov, zrejme najmä vďaka starostovi, ktorý za stranu kandidoval a v obci si ho chvália.

Nič nezarobil, no dotáciu dostal

História firmy BHSA veľa priestoru nezaberie. Vznikla vlani koncom augusta a Baran sa stal jej stopercentným vlastníkom. Do obchodného registra jej zapísal pomerne bežné činnosti, vrátane poskytovania ubytovania či prevádzkovania zariadení, ktoré slúžia na regeneráciu a rekondíciu.

V novembri firma kúpila schátranú budovu bývalej Banskej komory na námestí v Smolníku. Stavba zo 17. storočia prebudovaná do barokového štýlu dnes veľa obdivu nevzbudzuje. Starý vývesný štít pripomína, že tam za socializmu predávali bicykle a domáce potreby. Omietka opadáva, strecha je prepadnutá. To, že by vo vnútri mohla ukrývať priestory starej mincovne, človeku pri pohľade zvonku ani nenapadne.

V Smolníku cítiť chudobu, ale ponúka krásnu prírodu. Foto N - Tomáš Benedikovič
V Smolníku cítiť chudobu, ale ponúka krásnu prírodu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Baranova firma si na opravu budovy vypracovala projekt a poslala ho na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Už vo februári tohto roka, teda šesť mesiacov po vzniku firmy a štvrť roka po kúpe budovy, jej žiadosť schválili. Celkové náklady sú naplánované na vyše dva milióny, asi 1,2 milióna zafinancuje Európska únia, zvyšok platí Baran. Zmluva bola podpísaná 4. marca, teda deň pred voľbami.

V rozpočte sa ráta s opravou hlavnej budovy aj menšieho objektu, ktorý má slúžiť na šport a oddych. Asi 45-tisíc eur má stáť vybavenie kuchyne, 16-tisíc sauny a 140-tisíc eur pôjde na nerezový bazén a jeho príslušenstvo. Baranova firma BHSA podľa štatistík stránky finstat.sk uzatvorila minulý rok stratou vo výške 15-tisíc eur. Jej tržby dosiahli presne nula eur.

Baran uspel medzi stovkami uchádzačov, ktorí také šťastie nemali. Vo výzve zameranej na vidiecky cestovný ruch dostala Pôdohospodárska platobná agentúra podľa hovorcu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Machalíka 525 žiadostí o finančný príspevok. „Úspešných bolo 166 a neúspešných 359,“ upresnil Machalík.

Baran na mail s otázkami Denníka N nereagoval. Mobil nebral a pevné linky v jeho iných, známejších eseročkách oznamovali, že „volaný účastník neprijíma hovory tohto typu“. Peniaze na veľkolepú rekonštrukciu zatiaľ nedostal. Agentúra mu má spätne refundovať náklady na stavbu, v historickom dome sa však zatiaľ pracovať nezačalo.

Predseda Siete Radoslav Procházka tvrdí, že o príspevku pre Barana rovnako ako jeho podnikateľských aktivitách a dotačnej politike ministerstva pôdohospodárstva nemá informácie. Dotácie pre súkromné penzióny podľa neho kazia súťaž v oblasti turistického ruchu.

Penzióny namiesto cyklotrás?

Keď sa človek vyberie po Slovensku, v regiónoch narazí na množstvo hotelov a penziónov, ktorých nádvorie zo zámkovej dlažby zdobí tabuľka, že na rekonštrukciu prispeli fondy Európskej únie. K podnikaniu v cestovnom ruchu si takto pomohli mnohí lokálni podnikatelia aj známe tváre – v Šiatorskej Bukovinke si penzión s európskym príspevkom postavil napríklad aj bývalý predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták.

Pohľad na Smolník. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pohľad na Smolník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Európska komisia slovenskú prax dotácií pre súkromné penzióny v minulosti kritizovala. Už v roku 2012 v takzvanom Pozičnom dokumente k Partnerskej dohode medzi Slovenskom a Úniou napísala, že „komerčné zariadenia cestovného ruchu, napríklad hotely, rekreačné zariadenia a kúpele (…) tieto by mali byť financované zo súkromných prostriedkov“.

„Na druhej strane základná verejná turistická infraštruktúra, informácie, cezhraničná spolupráca, malé zariadenia, vidiecka turistika a tak ďalej, by mali predstavovať možné oprávnené použitie pre fondy v niektorých oblastiach, napríklad ako prostriedok diverzifikácie a uvoľnenia ekonomického potenciálu vidieckych oblastí,“ doplnila Európska komisia.

Preložené z úradníckej reči: z eurofondov pre cestovný ruch by sa mali financovať cyklochodníky či trasy pre bežkárov, ktoré budú lákať turistov pre všetkých podnikateľov v okolí, a nie jeden penzión konkrétneho podnikateľa.

„Ostatní podnikatelia v okolí si svoje ubytovacie kapacity museli vybudovať zo svojho, alebo ešte častejšie z bankového úveru. Je to nespravodlivé a navyše svojimi cenami nemôžu konkurovať podnikateľom, ktorí dostali dotáciu,“ hovorí poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO), ktorá na pokrivenú prax vo vidieckej turistike upozornila vo svojom blogu v apríli.

Remišová hovorí, že zo štatistík obsadenosti ubytovacích zariadení vyplýva, že problémom cestovného ruchu na Slovensku nie je nedostatok postelí pre turistov. „Okrem pešej turistiky na horách, ktorá má u nás tradíciu, chýba infraštruktúra na trávenie voľného času, ako bezpečné cyklistické cesty oddelené od cestnej premávky, informačné centrá, upravené lesné cesty. V Rakúsku aj v susedných Čechách je čoraz viac populárne bežecké lyžovanie, no u nás je málo udržiavaných tratí.“

Tvrdí to aj Procházka. “Podpora základnej turistickej infraštruktúry, z ktorej ťažia všetci rovnako alebo aspoň podobne, je vhodnejší spôsob podpory cestovného ruchu.” 

Bývalá Banská komora v Smolníku. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bývalá Banská komora v Smolníku. Foto N – Tomáš Benedikovič

Agroturistika bez farmárov

Po pripomienkach Európskej komisie vláda klasické eurofondy pre súkromné penzióny v novom programovom období zastavila. Andrej Králik zo slovenského zastúpenia komisie však vysvetľuje, že sa dohodli na jednej výnimke. „Na rozvoj cestovného ruchu však stále možno použiť peniaze z rozpočtu pre spoločnú poľnohospodársku politiku, konkrétne z prostriedkov pre rozvoj vidieka,“ povedal.

Ide o peniaze, ktoré spravuje Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Filozofiou komisie bolo, aby farmári, ktorí pracujú na poli či chovajú dobytok či ovce, mohli na svojich statkoch vybudovať nejaké ubytovanie a venovať sa popri hospodáreniu aj agroturistike. Peniaze z turizmu by im mohli pomôcť napríklad v čase horšej úrody.

Výzva, ktorú agentúra vypísala, naozaj medzi oprávnenými žiadateľmi spomína najmä malých podnikateľov, ktorí majú aspoň 30 percent zo svojich príjmov z oblasti lesníctva, poľnohospodárstva či rybolovu. No PPA k nim v jednom odseku pridala aj „nepoľnohospodárske, nelesnícke a neakvakultúrne mikropodniky a malé podniky vo vidieckych oblastiach“.

Smolník preslávila fabrika na cigary, dnes je zatvorená. Foto N - Tomáš Benedikovič
Smolník preslávila fabrika na cigary, dnes je zatvorená. Foto N – Tomáš Benedikovič

To znamená, že peniaze mohla dostať akákoľvek firma, ktorá podniká na území mimo krajských miest. Teda aj nedávno založená eseročka BHSA. Tá predtým, než dostala peniaze z eurofondov, nevykázala žiadnu reálnu činnosť. Úspešné projekty nevyberá žiadna komisia, hodnotia ich úradníci agentúry podľa bodovacieho systému.

V Smolníku už dnes fungujú malé penzióny či reštaurácie. Navštevujú ich zväčša ľudia, ktorí chodia za turistikou do okolitých hôr, cyklisti, ale aj motorkári. Zväčša ide o rodinné firmy, ktoré ich majitelia roky budovali, napríklad aj z peňazí, ktoré si zarobili na fuškách v zahraničí.

V eurofondoch vie chodiť

I keď zmluva medzi Baranovou firmou a štátnou agentúrou vošla do platnosti v polovici marca, teda v čase, keď už Sieť smerovala do vlády Roberta Fica, podpísaná bola deň pred voľbami, a rozhodlo sa o nej ešte o niečo skôr. Podnikateľ Radoslav Baran s eurofondami pracuje už dlho.

Poslanec hnutia Sme rodina Milan Krajniak už pred niekoľkými mesiacmi upozornil na to, že Baranove firmy S.E.G. a S.B. Development začali už za prvej Ficovej vlády zarábať na externom manažmente eurofondových projektov pre obce. Žiadosti posielali najmä na ministerstvo životného prostredia, kde pre dediny vybavovali dotácie na kanalizácie či čističky odpadových vôd.

Obecné projekty spravované Baranovými firmami uspeli najmä v komisii, ktorej šéfoval vtedajší úradník ministerstva Marek Čepko. Z Čepka sa neskôr stal kancelár a pokladník strany Sieť, ktorý po voľbách prešiel na ministerstvo dopravy.

Procházkova strana toto ministerstvo získala na základe koaličnej dohody a Čepko tu pracuje ako šéf služobného úradu. Spolu s Baranom si robí aj doktorát na súkromnej Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici.

Podnikateľ Baran má v Smolníku dom, pri ktorom si postavil tenisový kurt. Foto N - Tomáš Benedikovič
Podnikateľ Baran má v Smolníku dom, pri ktorom si postavil tenisový kurt. Foto N – Tomáš Benedikovič

Radoslav Baran v minulosti hrával futbal, napríklad za Dunajskú Stredu či rakúske kluby, ale medzi špičku neprerazil. Spoločníkom v jeho firmách sa stal známejší bývalý futbalový reprezentant Miloš Soboňa. Pri futbale Barana spoznal aj Procházka, ktorý o ňom už pred voľbami hovoril ako o svojom kamarátovi, ktorý však podľa neho nemá vplyv na chod strany.

„Ja mám plno kamarátov, s ktorými hrávam futbal, alebo chodím na ochutnávku vína,“ vysvetľoval pre Aktuality.sk. „Na ihrisku nemám turniket, pri ktorom sa každého pýtam, čo kedy urobil, aby som ho mohol pustiť na futbal. Ja sa nejdem za svojich kamarátov hanbiť a vyviňovať sa z nich.“

Len nedávno vyšlo najavo, že Procházka počas majstrovstiev Európy vo futbale letel s Baranom na zápas slovenskej futbalovej reprezentácie s Walesom vo francúzskom Bordeaux súkromným lietadlom. „Je pravda, že som bol s kamarátmi vrátane pána Barana na zápase s Walesom,“ povedal líder Siete v rádiu Expres. „Bolo nás asi trinásť či štrnásť, partia, nevedeli sme v tom čase vyriešiť dopravu inak.“

Na lietadlo sa podľa neho všetci vyzbierali, Procházka neskôr ukázal faktúru na 2300 eur. Vystavila mu ju firma Sport Travel, kde má 40-percentný podiel eseročka Sport Care Agency. Jej väčšinovým vlastníkom je priamo podnikateľ Baran.

Teraz najčítanejšie