Jedovatý arzén vyteká zo skládky do chránenej rieky Orava

Rieka Orava je chránenou Ramsarskou lokalitou, územím zaradeným do siete Natura 2000, súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Orava, chránenou oblasťou z hľadiska rámcovej smernice o vode, a tiež tokom, ktorým posielame arzén do Dunaja. Nedávno namerali 7,24 miligramu v litri vody.

Nejde o novú vec

Osobitným vkladom Slovenska, predsedajúcej krajiny Európskej únie, by mala byť voda a všetko, čo s ňou súvisí. Do rieky Orava však vteká dlhé roky nebezpečný arzén z jednej z 3 skládok odpadu v Širokej.

Príbeh arzénu v Orave začal pravdepodobne oveľa skôr, ako v roku 2008, keď sa v médiách objavili informácie o znečistení rieky. Vtedy namerali podobné hodnoty ako teraz, 7,2 miligramu arzénu na liter. Povolené limity arzénu v tom čase prekročili 250-krát a dusitanov dvetisíckrát.

Ján Šimún, bývalý mestský poslanec z Dolného Kubína a miestny aktivista, roky bojoval proti nebezpečnej skládke v Istebnom, teraz bojuje proti arzénu v Orave. Na problém už upozornil aj poslancov a vedenie mesta na nedávnom zastupiteľstve.

„Ak by sme pripustili, že namerané hodnoty arzénu z roku 2008 a 2016 sú konštantné alebo, ako sa ukazuje, približne rovnaké, tak vytečie ročne do Oravy vyše 11 kilogramov jedu. Za 8 rokov je to takmer 90 kilogramov,“ zauvažoval znepokojene.

Inštitúcie, ktoré majú na starosti ochranu životného prostredia, skládku označili za environmentálnu záťaž. Pravidelne ju monitorujú, konštatujú prekročenia limitov, stanovujú opatrenia, z ktorých väčšinu nikto neplní, a dávajú pokuty. Arzén vyteká do Oravy, z Oravy do Váhu a cez Dunaj ho posielame susedom.

7,24 miligramu arzénu v litri vody

Miestni zo Širokého si nedávno všimli znova, že z čističky tečie niekedy do rieky Orava veľmi zvláštna tekutina podozrivej farby. Nevedeli, čo vyteká, či je to nebezpečné, alebo majú len dojem a zbytočné obavy.

Oravci oslovili iniciatívu „Za živé rieky a čistú vodu“, ktorej súčasťou je aj Združenie Slatinka, aby preverili kvalitu tekutiny vytekajúcej z čističky odpadových vôd.

Združenie Slatinka dalo urobiť rozbor akreditovanej firme z voľne prístupného výtoku z čističky, ktorá ústi do rieky Orava. Martina Paulíková zdôraznila, že odber urobili v bežnom pracovnom dni dopoludnia, počasie nebolo extrémne a čistička fungovala.

„Vzorky nemohli byť ovplyvnené iným producentom odpadu, lebo firma analyzovala vodu z čističky, nie z rieky Orava. Výsledky nie sú dobré pre namerané vysoké Ph, ale najmä pre arzén. Arzén vysoko prekročil povolený limit, ktorý je 0,2 miligramu na liter. Vo vzorke bolo 7,24 miligramu,“ konštatovala Paulíková.

Arzén je ťažký toxický kov, ktorý sa ukladá v telách živočíchov a zostáva v prostredí. „Nameraná koncentrácia je vysoko prekročená a veľmi problematická,“ dodala.

V malom údolí pri rieke je okolo štvrť milióna kubických metrov odpadu. Navyše, vlastník chce na skládku voziť aj komunálny odpad a práve prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA.

„Polovica skládky nie je odizolovaná. Druhá síce je, ale voda tečie do nádrže a potom cez čističku priemyselných vôd. Slovenská inšpekcia životného prostredia konštatovala pri integrovanom povoľovaní, že nádrž, ktorá by mala zadržiavať vodu mimo prevádzky čističky, nemá dostatočnú kapacitu,“ konštatovala Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.

Združenie podalo podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, aby prešetrila „dlhodobé, systematické a nezákonné“ znečisťovanie rieky Orava. O situácii informovali aj ramsarský výbor, štátnu ochranu prírody a ministerstvo životného prostredia.

Opýtajte sa štátu

Mariana Martinková, riaditeľka žilinskej Slovenskej inšpekcie životného prostredia, označila za problematickú „Skládku odpadov pre prevádzku Široká“, ktorú v minulosti prevádzkovali Oravské ferozliatinárske závody Istebné, ale dnes už nemá majiteľa. Odstrániť ju má ministerstvo životného prostredia.

„Priesakové kvapaliny z tejto skládky obsahujú vysoké hodnoty arzénu. Čiastočne ich zachytáva a čistí čistiareň odpadových vôd prevádzkovateľa ESI, ale väčšia časť z nich vyteká na terén a následne bez čistenia do vodného toku,“ hovorí Martinková a menuje kontroly z rokov 2012, 2014 a 2016. Inšpektori pri každej z nich zistili prekročenie emisných limitov.

Firma ESI prevádzkuje skládku, ktorú umiestnili na spomínanú problematickú environmentálnu záťaž. Podľa inšpekcie je zaizolovaná a stavebne zabezpečená. Od roku 2012 na ňu odpad údajne nevozia.

„ESI pravidelne objednáva mesačné analýzy vôd vytekajúcich z čistiarne. Hodnoty, ktoré uvádzate, neboli nikdy namerané na mieste odtoku z čističky, za ktorú nesieme zodpovednosť,“ konštatoval Ľuboš Schwarzbacher, hovorca firmy OFZ, ktorá je jediným spoločníkom ESI.

Schwarzbacher sa na základe ich analýz domnieva, že vzorky odobrali na inom mieste, ako na ventile určenom na odoberanie vzoriek vyčistenej vody.

„Pravdepodobne ide o priesakové vody z environmentálnej záťaže, na ktoré sa však musíte opýtať zodpovednej osoby – štátu,“ dodal.

Ministerstvo súťaží

Ministerstvo životného prostredia vie o problémovej environmentálnej záťaži v Širokej, aj o tom, že v spomínanej oblasti sú ďalšie dve. Starú skládku zaradili medzi záťaže s vysokou prioritou a podľa hovorkyne rezortu Petry Stano Maťašovskej ju budú sanovať.

„Verejné obstarávanie je už v procese. Okresný úrad v Žiline schvaľuje návrh prác na odstránenie environmentálnej záťaže. Po schválení začneme s prácami na základe zmluvy s úspešným uchádzačom,“ konštatovala hovorkyňa.

Ministerstvo nereagovalo na otázky o možnom bezpečnostnom riziku pre ľudí a prírodu a nehodnotilo ani posledné analýzy vzoriek znečistenia Oravy arzénom.

Zákon, ktorý sa zaoberá environmentálnymi záťažami, platí od roku 2012. Slovensko ich má v informačnom systéme 2022. Ministerstvo na ich likvidáciu (do roku 2021) potrebuje 210 miliónov eur, z toho 180 miliónov na sanáciu.

„Odstraňovanie environmentálnych záťaží patrí medzi priority vedenia ministerstva. Treba si uvedomiť, že vznikali desaťročia, sú dlhodobým problémom, a nie je možné zlikvidovať všetky zo dňa na deň,“ dodala Maťašovská.

Čistička zachytí aspoň časť jedu

Martinková tvrdí, že jediným efektívnym riešením je likvidácia starej environmentálnej záťaže. Uzavretie aj jedinej fungujúcej skládky by podľa inšpekcie situáciu len zhoršilo. Merania spred roka ukázali, že vo vode pred čističkou bolo 4,42 miligramu arzénu na liter, po vyčistení už „len“ 0,9. To však stále hovoríme len o odpade, ktorý prejde čističkou.

Mesto Dolný Kubín o problematickej skládke vie. Vedúci kancelárie primátora Vladimír Adamec miesto skládok označil za lokalitu s najviac znehodnoteným životným prostredím na území mesta, ale posúdenie situácie nechal na kompetentné orgány.

Plánuje teda mesto Dolný Kubín voziť komunálny odpad do tejto lokality na skládku firmy ESI? Adamec hovorí, že o tom nerokujú, neprijali žiadne rozhodnutie a neviažu ich k tomu žiadne záväzky.