Denník N

Doping pripravil všetkých ruských atlétov o olympiádu, Isinbajevová v tom vidí politiku

Míša – symbol olympády v Moskve 1980. Foto – TASR/AP
Míša – symbol olympády v Moskve 1980. Foto – TASR/AP

Rusko sa stalo prvou krajinou v histórii, ktorej športovci boli vylúčení z olympijských hier pre obvinenia zo systémového dopingu. Športový arbitrážny súd v Lausanne dnes zmietol zo stola odvolanie a ponechal v platnosti pôvodný rozsudok. 

O olympiádu v Riu príde 67 nominovaných ruských atlétov. Výnimkou je len len bežkyňa Julia Stepanovová, ktorá o dopingu prehovorila, rozhodol Športový arbitrážny súd v Lausanne.

Do Brazílie nevycestuje ani najväčšia hviezda ruskej atletiky, svetová rekordérka v skoku o žrdi, Jelena Isinbajevová. „Vďaka vám všetkým, pochovali ste atletiku,“ reagovala pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS. „Je to politická objednávka, všetky rozhodnutia sú namierené proti Ruskej atletickej federácii a nie proti konkrétnym športovcom.“

 Jelena Isinbajevová sa hnevá, v Riu si nezaskáče. foto - TASR/AP
Jelena Isinbajevová sa hnevá, v Riu si nezaskáče. Foto – TASR/AP

Na rozhodnutie arbitrážneho súdu rýchlo reagoval aj Kremeľ. Minister športu Vitalij Mutko vyhlásil, že rozhodnutie je spolitizované a nemá žiadnu právnu oporu, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina hovoril zasa o uplatnení kolektívnej viny.

Prezident Putin už dávnejšie poznamenal, že vylúčenie ruských športovcov z olympiády môže prispieť „k rozkolu v olympijskom hnutí“.

Podľa českého športového právnika Jana Šťovíčka rozhodnutím arbitrážneho súdu vznikol nebezpečný precedens.

„Trojčlenný výbor mal veľmi ťažké rozhodovanie. Proti sebe stáli dva právne momenty – princíp uplatnenia kolektívnej viny a boj proti systémovému dopingu. V tomto prípade zvíťazil boj proti organizovanému dopingu, čím došlo k uplatneniu princípu kolektívnej viny,“ povedal Šťovíček vo vysielaní ČT24.

Rozhodnutie arbitrážneho súdu o vylúčení atlétov by sa mohlo stať precedensom, od ktorého sa bude zrejme odvíjať aj verdikt Medzinárodného olympijského výboru. Ten napokon až na budúci týždeň rozhodne o celoplošnom zákaze štartu ruských športovcov. MOV čakal na výsledok štvrtkového rokovania a neúčasť kompletnej ruskej výpravy je čoraz reálnejšia.

V nedeľu sa uskutoční telefonická konferencia členov Medzinárodného arbitrážneho súdu, ktorý najneskôr v utorok zverejní svoj verdikt. Olympijské hry v Brazílii sa začínajú už 5. augusta.

Olympic-Torch-Relay-Rio-2016-07

Ešte vlani v novembri  sa zákaz štartu ruských atlétov javil ako veľmi nepravdepodobná možnosť. Ani vtedajší šéf vyšetrovacej komisie WADA Dick Pound nepredpokladal, že by situácia mohla zájsť tak ďaleko. Predpovedal skôr dočasnú suspendáciu a volal po okamžitých reformách ruského antidopingového systému.

K reformám však neprišlo a Svetová antidopingová organizácia ukázala, že dokáže zásadne bojovať proti organizovaným formám dopingu. Záverečnou správou vyšetrovacej komisie vyvinula na atletické i olympijské špičky obrovský tlak a to viedlo k jednoznačnému verdiktu.

Bolt zákaz podporil

Zákaz štartu ruských atlétov vyvolal množstvo búrlivých reakcií. Jedným z prvých atlétov, ktorí sa k verdiktu vyjadrili, bol najrýchlejší muž sveta Usain Bolt. Šesťnásobný olympijský víťaz a svetový rekordér podporil rozhodnutie arbitrážneho súdu a tvrdí, že WADA vyslala jasnú správu všetkým, ktorí sa pokúšajú podvádzať.

Medzi ruskými atlétmi zavládol hnev a smútok, no kladivár Sergej Litvinov dúfa, že rozhodnutie prispeje k tomu, aby v ruskom športe prišlo k reformám. „Som smutný. Naša atletická federácia zlyhala pri riešení problémov a verím, že veci sa teraz pohnú,“ povedal pre Associated Press.

Litvinov je v Rusku jednou z tvárí kampane za čistý šport a podporuje športové osobnosti, aby vo svojich krajinách viac tlačili na vyšetrovanie dopingových káuz. „Chcem, aby boli zničené všetky dopingové systémy, nielen ten náš,“ dodal piaty muž z olympijských hier v Londýne.

Čo ďalej s Rusmi

Deväť mesiacov nestačilo Ruskej atletickej federácii na to, aby vyriešila problémy so systematickým dopingom. Všetky obvinenia boli považované len za politické hry a nátlak západných krajín.

K veľkým zmenám navyše po prevalení škandálu neprišlo ani na vrcholových miestach ruského ministerstva športu, ktoré štvorročný dopingový program riadilo – minister Vitalij Mutko zostáva vo funkcii a odvolaný bol len jeho námestník Jurij Nagornych.

Uasin Bolt je za prísne tresty. foto - TASR/AP
Uasin Bolt je za prísne tresty. Foto – TASR/AP

Rusko by malo o rok hostiť Pohár konfederácií FIFA a následne v roku 2018 aj majstrovstvá sveta vo futbale. Podľa správy McLarenovej komisie bolo do dopingu zapletených aj jedenásť futbalistov z ruskej ligy. S ohľadom na to, že ruská reprezentácia je zložená takmer výlučne z hráčov domácej ligy, silnejú už aj hlasy po zmene hostiteľskej krajiny.

FIFA však ubezpečuje, že oba turnaje budú v Rusku zorganizované na najvyššej možnej úrovni a všetky dopingové testy budú prebiehať v laboratóriách, ktoré prejdú akreditáciou Svetovej antidopingovej agentúry. Ak teda dovtedy nepríde k rehabilitovaniu moskovského laboratória, vzorky by sa mali preverovať mimo hostiteľskej krajiny.

Doping v Rusku

Teraz najčítanejšie