Denník N

Robotická raja oživuje debatu o tom, čo to znamená byť živý

Je robotická raja živá alebo nie? Reprofoto – Science/YouTube
Je robotická raja živá alebo nie? Reprofoto – Science/YouTube

Biorobot, robotická raja, či ako „to“ nazvať, nemyslí, nemnoží sa, nič necíti, ale pláva, dokáže rozlíšiť svetlo a tmu, a predovšetkým: je vyrobená zo živých buniek cicavca, v ktorých prebieha metabolizmus. Je živá alebo nie?

Intuitívne sa nám zdá, že zistiť, či je niečo živé alebo nie, by nemal byť väčší problém.

Hýbe sa to? Premieňa to energiu? Množí sa to? Reaguje to na svetlo, zvuk alebo neposlušné dieťa, ktoré do toho štuchá ostrou paličkou? Výborne – pomenujte to Beyoncé, Brad Pitt, kôň alebo pes. Je to živé.

Lenže veci sú často komplikovanejšie, ako sa na prvý pohľad javia. Vedci už celé desaťročia vedú spory o tom, či napríklad vírusom priznať status živých organizmov.

Lebo vírusy – vnútrobunkové cudzopasníky – sú nebunkové organizmy, ktoré nerastú, nedelia sa ani nevyrábajú energiu.

Muly a lesné požiare

Vo všeobecnosti platí, že živé je to, čo sa dokáže množiť, u čoho dochádza k látkovej premene (metabolizmus), čo udržiava homeostázu (schopnosť udržiavať stabilné vnútorné prostredie), rastie, prispôsobuje sa prostrediu, reaguje na vonkajšie podnety a je vysoko organizované. Základnou jednotkou živých sústav je bunka.

Ale také muly, ktoré sú výsledkom párenia somára a kobyly, sa rozmnožovať – až na výnimočné prípady – nemôžu. Znamená to, že sú menej živé ako lesné požiare, ktoré sa pri silnom vetre množia jedna radosť?

Túto otázku, ktorou sa pohybujeme na pomedzí filozofie a vedy, oživuje svojou robotickou rajou Sung-Jin Park z Harvardovej univerzity a jeho početný tím (zaberá celé štyri riadky).

Výskum vyšiel tento mesiac v časopise Science a dostal sa dokonca na obálku prestížneho časopisu.

Science informuje o robotickej raji. Zdroj – YouTube

Bunky krysy, zlato a silikónový implantát

Kevin Kit Parker, spoluautor článku a vedúci projektu, má bohumilý cieľ: vyrobiť umelé ľudské srdce. Jeho dcéra zase miluje akvárium v Bostone, plávajú tam raje.

V novom článku spojil vedec obe záľuby v jednu – zostrojili robota v tvare raje. Vyrobený je z buniek, ktoré tvoria tkanivo bunkovej svaloviny krysy.

Sú na kostre, ktorá je zo zlata a prsného silikónového implantátu. Bunky geneticky upravili tak, že reagujú na modré svetlo (optogenetika). Vďaka tomu sa raja, biorobot, hýbe.

Hýbe sa, lebo reaguje na svetlo

Bunky sú usporiadané vo zvláštnom kľukatom vzore. V reakcii na svetlo sa jedna za druhou sťahujú. Ich koordinovaná reakcia vyvoláva pohyb umelej raje.

K pohybu ako reakcii na svetlo inšpirovala vedca ďalšia príhoda s dcérou. Keď bola malá, ukazoval jej cestu laserom, ktorým mieril na chodník. Keď dieťa na svetlo stúpalo, učilo sa chodiť.

Celkový počet buniek, z ktorých je biorobot postavený, je okolo 200-tisíc. Robotická raja sa hýbe rýchlosťou asi deväť metrov za hodinu, veľká je ako necht. Nachádza sa vo zvláštnom roztoku, ktorý je ohriaty na teplotu tela krysy, informuje časopis Science.

Pláva a reaguje na podnety

Biorobot, robotická raja, či ako „to“ nazvať, nemyslí, nemnoží sa, nič necíti, nestará sa o seba, ale pláva, dokáže odlíšiť vonkajšie podnety, v tomto prípade svetlo a tmu, a predovšetkým: je vyrobená zo živých buniek cicavca, v ktorých prebieha metabolizmus, píše časopis Slate.

Takže otázka za milión – je robotická raja živá alebo nie? Ťažko povedať, záleží na definícii života. Pred pár rokmi vyčlenili v NASA osobitnú skupinu expertov, ktorá sa zaoberala definíciou života. Úlohou ich poverili preto, aby sme vedeli, či pôjde o život alebo nie, ak narazíme na niečo zvláštne ďaleko vo vesmíre.

Život – filozofická otázka

Gerald Joyce, ktorý sa výskumu zúčastnil, hovorí, že ku konečnej dohode nedošlo. „Uvedomili sme si, že definíciu ponúknuť nedokážeme. Je to úloha, ktorá sa nedá splniť,“ povedal.

Priznáva, že z veľkej časti ide o filozofickú otázku. Pracovná definícia znie: „Život je sebestačný systém, ktorý podlieha Darwinovej evolúcii.“ (V origináli: „Life is a self-sustaining system capable of Darwinian evolution.“)

Na záver dodajme, že výskum s robotickou rajou nie je samoúčelnou hrou a cvičením v ekvilibristike so slovíčkami, čo je a nie je živé. Konečným cieľom výskumu je vytvorenie umelého srdca.

„Človek si dokáže predstaviť, že jedného dňa použijeme túto technológiu na prestavanie častí ľudského tela,“ cituje Science neurovedca Kediho Xua z univerzity v čínskom meste Če-ťiang.

Dostupné z: DOI: 10.1126/science.aaf4292

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Technológie

Veda

Teraz najčítanejšie