Denník N

Prečo sa posadnutosť šťastím môže skončiť nešťastne

André Spicer a Carl Cederström. Foto – TEDx
André Spicer a Carl Cederström. Foto – TEDx

Počítate kalórie a kroky, ktoré denne prejdete? Trénujete jogu až do roztrhania tela? Ste v strese, keď jedlo nie je bio? Už vás bolí hlava z pozitívneho myslenia? Dvaja novinári tušia, prečo je to tak.

Švédsko-britské novinárske duo CARL CEDERSTRÖM a ANDRÉ SPICER vyvolalo minulý rok rozruch knihou The Wellness Syndrome, v ktorej opisujú spoločnosť nezdravo posadnutú zdravým životným štýlom. Opísať, čo s ľuďmi robia recepty z lifestylových magazínov, prišli do Bratislavy na podujatie TEDx.

Začnime tým, že ste si šli zapáliť.

CC: Áno, dal som si cigaretku.

Robíte to naschvál, lebo fajčenie je nezdravé?

CC: Nie, je to súčasť testu. Tento mesiac sa venujeme optimalizovaniu pôžitkov, čo znamená, že dodržiavame zásady hedonizmu a robíme všetko, čo prináša okamžité potešenie. Po piatich rokoch som začal fajčiť cigarety a dlhoročný vegetarián André začal jesť mäso.

Ďalší mesiac pre zmenu zasvätíme epikureizmu, čo je trochu odlišná filozofia života s minimom povolených pôžitkov, čiže sa späť navrátime k striedmosti.

Recepty na maximálne zdravý šťastný život skúšate na vlastnej koži, každý mesiac vyberáte inú oblasť života, ktorú zdokonaľujete. Ako ste pokročili?

CC: Minulý mesiac sme zdokonaľovali sex. Podrobnosti vynechám. Keďže moja manželka sa toho odmietala zúčastniť, skúmal som svet masturbácie, školenia na dosiahnutie viacnásobných orgazmov a podobne.

Veľa som si o tom čítal, vymetal sexshopy a stretával sa s respondentmi. Aj na sebe som vyskúšal všelijaké vecičky. Musím povedať, že som pri tom zašiel pomerne ďaleko od mojej komfortnej zóny.

AS: Jeden mesiac som mal zapracovať na svojej mužnosti. Nastúpil som do tábora pravých mužov v Škótsku. Zbavia vás identity, dostanete nové meno – ja som bol Udatná opica – celý čas ste nahý.

Predstavte si sedemdesiat naháčov, ktorí sa ráno zobudia do treskúcej škótskej zimy a musia bežať von okúpať sa do studenej vody. Pýtate sa: čo tu vlastne robím? No keď som si na to zvykol, bolo to dosť komické.

Všetci chcú byť zdraví, šťastní, spokojní. Prečo v honbe za tým končia často vyčerpaní, stresovaní, nešťastní?

AS: Nie som si až taký istý, či všetci ľudia chcú byť šťastní. Niektorí si svoje životy organizujú tak, aby v nich ústredné miesto zaujímalo trápenie. Zámerne robia veci, ktoré im spôsobujú depresiu a nešťastie, aby sa mali na čo sťažovať.

CC: Doba od nás žiada samé kotrmelce. Všade je plno rád, čo robiť so svojím telom, ako lepšie pracovať, zlepšiť svoju emocionálnu inteligenciu, ako byť chytrejší. Nielenže nás kŕmia radami, ako to či ono robiť, ale tvrdia, že každý môže robiť, čokoľvek chce.

Máte byť šťastnejší než šťastný a život úplne optimalizovať. Často ani nejde o to, naozaj sa pustiť do zdokonaľovania, ale podvoliť sa fantazírovaniu o nejakom type zlepšenia.

Prečo si myslíte, že wellness­ je ideológia?

CC: Jedným znakom ideológie je, že sa berie ako samozrejmá, nespochybniteľná, daná. Už sa ani nepýtame, prečo by sme mali robiť to či ono. Je to taká prirodzená súčasť našich životov, že už ani nie sme schopní uvažovať o alternatíve.

Druhý dôvod, prečo vidíme wellness ako ideológiu, je ten, že démonizuje, stigmatizuje a trestá ľudí, ktorí podľa jej očakávaní nežijú. Ľudia, ktorí sú napríklad príliš tuční alebo na sebe dostatočne nepracujú, sú vnímaní ako leniví alebo – v horšom prípade – ako zlí ľudia.

AS: Že wellness je druh ideológie, vidno aj z obrazov dokonalého človeka a z toho, že tento ideál sa historicky mení. Dnešný dokonalý človek tvrdo pracuje, vstáva o piatej ráno, je svalnatý, šťastný. Ale pred desaťročiami bol obraz šťastia odlišný. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie