Denník N

Od Tallinna cez iránsku atómku až po Sony. Päť najhrozivejších hekerských útokov

Infografika – Soňa Ševčíková
Infografika – Soňa Ševčíková

V spolupráci so Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku a jeho portálom o kybernetickej bezpečnosti cybersec.sk sme sa pozreli na najpozoruhodnejšie a najnebezpečnejšie kyberútoky v modernej histórii.

Útok na Estónsko (2007)

Najnebezpečnejší útok na štát ako taký sa odohral v bývalej sovietskej republike aj jednej z elektronicky najpokrokovejších krajín sveta. Aj preto hackerské útoky na Estónsko poukázali na zraniteľnosť digitálneho štátu a jeho služieb. Počas viacerých dní nefungovali v Estónsku ako vládne, tak aj bankové portály a služby, zasiahnuté boli aj médiá. Z útokov podozrieva nielen Tallinn hackerov sponzorovaných ruskou vládou. Malo ísť o odplatu za odstránenie sochy sovietskeho vojaka z centra Tallinna.

Estónsko sa stalo obeťou útoku typu DDoS (Distributed Denial of Service). Cieľom útoku DDoS je prostredníctvom odoslania veľkého množstva požiadaviek ochromiť vyhliadnutý server, respektíve internetovú stránku a vyradiť ich z prevádzky. Takýto útok sa mimoriadne ťažko stopuje, čo znamená, že pôvodcu útoku v mnohých prípadoch nemožno jednoznačne určiť.

Útoky pochádzali okrem Ruska aj z počítačov, ktoré sa na základe ich IP adries nachádzali vo viac ako 50 krajinách, napríklad aj v Číne, USA alebo Egypte. Celkový počet zneužitých počítačov sa pohyboval okolo jedného milióna.

Incident viaceré médiá označili za prvú vojnu v kybernetickom priestore.

Estónsko je členským štátom NATO, a preto sa mnohé diskusie zaoberali aj potenciálnou odpoveďou Severoatlantickej aliancie, na ktorú vyzývali aj samotní estónski politickí predstavitelia. Aliancia sa síce napokon vojensky neangažovala, no udalosti ovplyvnili jej agendu a zapríčinili, že kybernetická bezpečnosť sa stala v rámci NATO dôležitou témou.

Stuxnet  (2010)

Ide asi o najznámejšie použitie „kybernetickej zbrane“. Za počítačovým vírusom zrejme stáli USA a Izrael. Autori si na naplánovanie svojho útoku dokonca vyrobili modelovú elektráreň. A ich projekt uspel. Stuxnet vyradil iránske centrifúgy a výrazne spomalil obávaný jadrový program Iránu.

Počítačový červ spôsobil kolaps jadrových zariadení, pričom ide o prvý známy prípad, v ktorom škodlivý počítačový softvér dokázal vyvolať fyzickú deštrukciu. Vírus bol objavený až v roku 2010, teda viac ako rok od infikovania.

Útok, ktorý je známy pod krycím názvom Olympic Games, v preklade Olympijské hry, síce nespôsobil únik rádioaktívneho materiálu, no ukázal, že jadrové zariadenia sú zraniteľné voči kybernetickým útokom.

Jeho použitie malo zjavne geopolitické ciele. Problém však spočíva v tom, že poskytol návod neštátnym aktérom – na hrozbu z ich strany upozorňujú aj politickí predstavitelia Spojených štátov amerických.

Hackeri, ktorými môžu byť aj teroristické organizácie, môžu využiť časti škodlivého kódu a spôsob jeho použitia na svoje vlastné ciele.

Ukrajina (2015-2016)

Okrem propagandy či ruskej armádnej techniky čelí Ukrajina aj vážnym kybernetickým útokom. Okrem iných to bol malvér BlackEnergy, ktorý vyradil z prevádzky distribútora elektrickej siete a deň pred Vianocami ostali státisíce ľudí na pár hodín bez elektriny. Útok zasiahol aj kyjevské letisko Boryspil.

Ukrajina z kybernetických útokov zameraných na jej infraštruktúru dlhodobo obviňuje Rusko.

Útok na USA (2015)

Hackerom sa podarilo napadnúť servery OPM (Centrálneho personálneho úradu pre federálnych zamestnancov) a získať osobné údaje viac ako 21,5 milióna ľudí. Stal sa najväčším svojho druhu.

Američania z útoku podozrievali Čínu, ktorú často obviňujú najmä z hospodárskej špionáže. Po útoku odstúpila riaditeľka úradu.

Hacknuté Sony (2014)

Hackerom, ktorých zrejme podporoval severokórejský režim, sa podarilo napadnúť servery produkčnej spoločnosti Sony a získať množstvo dát.

Medzi nimi aj e-mailovú komunikáciu a finančné výsledky či utajené plány do budúcnosti. Na útok reagoval aj americký prezident Barack Obama, ktorý poskytol Sony pomoc federálnej vlády.

Útok bol pravdepodobne reakciou na film Interview, v ktorom fiktívni novinári navštívia Severnú Kóreu. Jednou z hlavných postáv filmu je zosmiešnený kórejský vodca Kim Čong-un. Severnú Kóreu viacerí podozrievajú z toho, že aj napriek zlej ekonomickej kondícii buduje silnú jednotku hackerov.

Hekeri a kyberbezpečnosť

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash